Predseda Súdneho dvora EÚ: Nie je problém, že kandidát prichádza z politiky

Radoslav Procházka nie je prvým politikom, ktorý by sa stal sudcom Súdneho dvora EÚ. Musí však počítať s tým, že výbor bude skúmať jeho kandidatúru do hĺbky a dlhšie obdobie ako pri iných kandidátoch, hovorí v rozhovore pre TASR KOEN LENAERTS.

Slovensko kandidovalo vrcholového politika, ktorý bol poslancom parlamentu a donedávna jedným z lídrov opozície. Uspel na Súdnom dvore EÚ podobný kandidát v minulosti?

Nuž, odpoveď je áno. Aj v iných členských štátoch sú bývalí politici, ktorí sú ale súčasne právnici, ktorí sa stali sudcami alebo generálnymi advokátmi na súdnych dvoroch. Vždy to existovalo a vôbec to nie je zakázané, pretože nemôžete mať nejakej osobe za zlé, že pôsobila v politike, čo je v zásade veľmi šľachetná činnosť.

Avšak výbor, ktorý je založený na Lisabonskej zmluve, overí, či sa táto osoba skutočne vzdala všetkých väzieb s politikou, je nezávislá, nestranná, profesijne spôsobilá ako právnik, má jazykové schopnosti či medzinárodný rozhľad potrebný v Európskej únii.

Môžete menovať bývalých politikov, ktorí súd dnes sudcami?

Napríklad na našom súde – a o tom je verejný záznam, môžete to nájsť na internete, pretože je to spomenuté v životopisoch kolegov – máme bývalého ministra spravodlivosti Belgicka, ktorý je absolútne brilantným generálnym advokátom, ale tento muž je zároveň absolventom Harvardskej univerzity.

Máme bývalého ministra spravodlivosti Lotyšska, takisto skvelého kolegu z Luxemburska a tiež z Rakúska na našom súde. A na nižšom súde je to opäť bývalý minister spravodlivosti Lotyšska. Všetko sú to vynikajúci sudcovia. Niekedy prídu priamo z politiky, vtedy výbor samozrejme skúma veľmi do hĺbky, niekedy je to obdobie trochu dlhšie, ale všetky naše skúsenosti s týmito ľuďmi sú veľmi dobré. To naozaj treba povedať.

Všetci naši sudcovia a generálni advokáti vyvíjali inú profesijnú činnosť, kým prišli k nám. Niektorí prichádzajú z politiky, iní z vysokej štátnej správy alebo z národných súdov, iní boli univerzitnými profesormi alebo právnikmi, niektorí boli členmi Právnej služby Európskej komisie v Bruseli. A prichádzajú k nám vždy rovno z tejto predošlej profesie, takže čo chcem naozaj povedať vo všetkej neutralite: nemalo by sa jednostranne odmietnuť nejakú osobu preto, že ona alebo on prichádza z politického pozadia.

Nemôže minulosť v politike spôsobovať konflikty záujmov?

Môže byť oveľa problematickejšie, ak niekto prichádza z právnickej firmy. To môže byť takisto veľmi delikátne, ak ste právnikom a nasledujúci deň ste sudcom. Sú pravidlá, aby nesúdili vo veciach, ktoré by mohli byť chúlostivé, napríklad vtedy, ak ste zrazu sudcom a predtým ste boli advokátom a ten prípad sa týka veľkej spoločnosti, pre ktorú ste pracovali ako advokát. Vtedy musíte povedať: ja nebudem súdiť, nech súdi kolega. Je nás dosť, máme dosť sudcov na to, aby to robili.

Takže fakticky sa tým myslí, že ak by sme napríklad mali bývalého ministra, z ktorého sa stal sudca, tak by povedal, že nebude súdiť, pokiaľ sa to týka práva, ktoré tvoril, keď bol ministrom. Ale na tom nie je nič zlé, je to normálna reflexia.

Výberový proces napadol v Bruseli europoslanec a predseda opozičnej strany Richard Sulík, ktorý vytýka slovenskému kandidátovi nedostatočný morálny kredit. Výbor, ktorý posudzuje kandidatúru, začal v tejto veci tzv. kontradiktórne konanie. Už ste sa s niečím podobným stretli?

Viem, že vás sklamem, ale my sme úplne mimo toho výboru, takže pre nás je to akási čierna skrinka. Vy o ňom pravdepodobne viete viac ako ja. Doslova. A z tohto dôvodu taktiež fyzicky zostáva mimo Luxemburgu. Celý ten proces je vedený v Bruseli. Takže my zasadáme v Luxemburgu a súd sa nemôže do neho zapájať, čo chceli členské štáty, keď ten výbor zakladali. Chceli mať výbor, ktorý je úplne nezávislý od nášho súdu, takže nezohrávame žiadnu úlohu a dozvedáme sa o kandidátovi, ktorý je nakoniec vymenovaný.

Nevmiešavame sa spätne do tohto procesu, keďže vtedy by sa súd stal nástrojom v prospech kandidáta X, Y alebo Z a my sa nemôžeme zapájať do národných postupov. Tradície v každom členskom štáte sú rozdielne, sú tu jazykové bariéry, jednoducho sa v tom nemôžeme vyznať. Toto je istým spôsobom subsidiarita – každý členský štát má rozhodnúť za seba, o ktorom kandidátovi si myslí, že je profesijne najlepšie kvalifikovaný aj na to, aby prešiel výborom. A keď sa to už stane a kandidát je členskými štátmi vymenovaný jednomyseľne, potom nás upovedomia.

Nejde teda o nejakú diplomatickú zdržanlivosť, ale jednoducho je to systém a myslím si, že je dôležité ho brániť, pretože ako súd nemôžeme byť vnímaní, akože sme nejakým spôsobom zapojení do vnútornej politiky na národnej úrovni.

Predošlá kandidátka Slovenska neprešla výborom aj pre nedostatočnú znalosť francúzštiny. Do akej miery je dôležité jeho ovládanie?

Opäť, je to obsahom čiernej skrinky, takže neviem, ako výbor posudzuje jazykové znalosti v súvislosti so všetkými ostatnými aspektmi. Z hľadiska nášho kódexu, bez ohľadu na výbor, môžem povedať, že je naozaj dôležité, aby sudcovia vo veľmi krátkom čase boli schopní rozumieť a hovoriť po francúzsky.

Môže to byť veľmi funkčná alebo dokonca základná začiatočnícka francúzština, pretože máte okolo seba ľudí, ktorí vám pomôžu s návrhmi. Texty judikátov posudzujú francúzski právnici. Francúzština však musí byť na takej úrovni, aby ste porozumeli dokumentom napísaným v tomto jazyku.

Mali sme ľudí, ktorí vedeli po francúzsky len veľmi málo, ale po šesťmesačnom pôsobení u nás sa cítili urazení, keď na nich niekto prehovoril po anglicky a nie po francúzsky. Taký rýchly pokrok urobili. Rovnaké je to aj s právom Únie. Nie všetci sudcovia, ktorí k nám prichádzajú, sú odborníci na únijné právo a nevyhnutne to ani nepotrebujú.

Môžete mať ľudí s brilantným právnickým myslením, ktorí únijné právo pochopia veľmi rýchlo. A rovnaké je to aj s francúzštinou. Veľmi rýchlo sa ten jazyk naučia, ale je to otázka motivácie a úsilia. Pri výberovom procese sa teda viac zaujímame o schopnosť kandidáta profesionálne rásť a napredovať vo všetkých relevantných aspektoch. Ale, samozrejme, o predchádzajúcich kandidátoch nič neviem, dokonca nepoznám ani ich mená.

Je Slovensko poslednou krajinou, ktorá ešte nemá obsadený post dodatočného sudcu?

Sú ešte tri členské štáty, ktoré nevymenovali druhého sudcu, pričom je načase tak urobiť – a sú to Belgicko, Írsko a Slovensko v abecednom poradí. Je to nejaké obviňovanie? Povedal by som, že nie. Chcem tým povedať, že to nie je zlá vôľa, ale jednoducho iba to, že ten postup trvá trochu dlhšie a to sa stalo už aj v minulosti. Nie je to absolútne prvýkrát, keď členský štát mešká.

  Môže to spôsobiť problémy pri činnosti vášho súdu?

Nie je to ideálne, ale ani dramatické. Súd môže dokonale fungovať, na Všeobecnom súde je prítomný vynikajúci slovenský sudca Juraj Schwarz a vynikajúci slovenský sudca je aj na mojom súde – Daniel Šváby, takže Slovensku sa na Európskom súdnom dvore veľmi dobre darí a bude potrebovať svoj

REKLAMA

REKLAMA