Rast a fiškálna konsolidácia nie sú v protiklade

Ak nový francúzsky prezident oživí niektoré myšlienky, o ktorých sa už diskutovalo a položí ich na stôl so silným politickým akcentom, je to normálny spôsob fungovania Európskej únie, hovorí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Javorčík.

Peter Javorčík
https://euractiv.sk

Dnes (23.5.) sa koná neformálny summit európskych lídrov, na ktorom sa má hovoriť o o možnostiach podpory rastu v Európe popri pokračovaní v konsolidačnom úsilí. Ku ktorým z diskutovaných opatrení sa Slovensko stavia pozitívne?

Na stole je viacero opatrení, ktoré by mohli povzbudiť hospodársky rast v EÚ. Hovoríme o troch pilieroch. Prvým je  fiškálna konsolidácia na základe dohodnutých parametrov v záujme udržateľnosti ekonomického rozvoja. Druhým sú opatrenia v rámci tzv. európskeho semestra. Hneď po summite, 30. mája, vydá Európska komisia balík dokumentov, kde bude hodnotiť reformné plány a implementáciu stabilizačných programov a tiež prijme pre krajiny ďalšie odporúčania. Toto treba tiež vnímať v kontexte prorastovej agendy. Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti je dôležité, aby krajiny naštartovali opatrenia v oblasti zamestnanosti, školstva, vedy a projekty, ktoré umožnia tzv. inteligentný rast. Tretím pilierom sú nové opatrenia, o ktorých sa buď už konkrétne diskutuje v rámci štruktúr EÚ, alebo sa o nich zatiaľ hovorí len  v koncepčnej rovine – rekapitalizácia Európskej investičnej banky, otázka prijatia projektových dlhopisov, otázka eurobondov a otázka lepšieho využitia eurofondov pre ciele vyššej zamestnanosti.

Poďme sa na ne pozrieť postupne. Zdá sa, že najmenej kontroverzné sú práve spomínané projektové dlhopisy, o ktorých už existuje istá dohoda.

Áno, k predbežnej dohode na úrovni stálych predstaviteľov členských štátov (Coreper) a Európskeho parlamentu už došlo. Je to pilotný projekt. Ide o návrh Komisie z minulého roka. EIB by mala dostať nástroj v objeme asi 230 miliónov eur na  tento a budúci rok, ktorými by mohla podporovať rôzne projekty najmä v oblasti dopravnej a energetickej infraštruktúry a informatizácie.  Väčší balík finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ na projektové dlhopisy sa predpokladá prijať v rámci finančnej perspektívy po roku 2014, ktorý je niekoľkonásobne vyšší ako spomínaný pilotný projekt vo výške 230 miliónov eur.

Z principiálneho hľadiska súhlasíme, že je to nástroj, ktorý vie naštartovať projekty, ktoré aj z dlhodobejšieho hľadiska prinesú rast a zamestnanosť. To, ako bude Slovensko vedieť využívať projektové dlhopisy, bude záležať od pripravenosti firiem prilákať súkromných investorov, ktorí by mali niekoľkonásobne prevýšiť garancie, ktoré dá Európska investičná banka.

Ak súhlasíme s projektovými dlhopismi znamená to, že súhlasíme aj s tým, aby mali navrhovaný objem alokovaný aj v novej finančnej perspektíve?

Komisia navrhuje pre projektové dlhopisy niekoľko miliárd eur v rámci tzv. nástroja Prepájanie Európy (Connecting Europe). O tom sa bude ešte diskutovať v rámci rokovaní o novej finančnej perspektíve na roky 2014-2020. Samozrejme, to bude aj predmetom širších kompromisov.

V inej miere rozpracovanosti sú tzv. stabilizačné bondy, kde premiér naznačil ochotu do tejto diskusie ísť. Kde sú v tomto štádiu naše mantinely?

Momentálne by som to definoval ako podporu tomu, aby sa diskusia o otázke eurobondov začala. Samotné parametre toho, ako by mali byť vytvárané, ešte nie sú na stole, preto by som neprebiehal diskusiu o tom, aká bude konkrétna pozícia.

Napriek tomu – podmieňujeme náš súhlas s eurobondami ratifikáciou dohodnutých fiškálnych pravidiel (two-pack aj fiškálna zmluva)?

Takto to z našej strany nezaznelo, keďže časový harmonogram je ratifikovať fiškálnu zmluvu do konca tohto roka a diskusia o eurobondoch je určite na dlhší časový horizont. Nevidím tu konflikt z časového hľadiska.

Minulá vláda definovala postoj k dani z finančných transakcií (FTT)ako otvorenosť diskusii pri dôkladnom preskúmaní dopadov. Očakáva sa diskusia aj na túto tému?  Budeme medzi krajinami, ktoré prijatie takejto dane budú pretláčať? 

Z nášho pohľadu je to užitočný nástroj a je naším záujmom, aby tento nástroj prijal čo najširší okruh krajín. Sme si samozrejme vedomí, že niektoré členské krajiny s tým majú zásadný problém, a kompromis v tejto otázke je pomerne ťažké dosiahnuť  v rámci celej 27-čky. Uvidíme, kam nás diskusia v rámci užšieho kruhu členských krajín zavedie.

Ak by sa vytvorila skupina na báze posilnenej spolupráce chcelo by byť Slovensko jej súčasťou?

Myslím si, že áno.

Je dnes súčasťou diskusie aj možnosť zmeny metodológie výpočtu deficitov, ako to zaznelo vo francúzskej diskusii, v zmysle, že by sa do deficitov nemuseli započítavať výdavky, ktoré možno chápať ako investičné, napríklad do trvalo udržateľného rozvoja?

Zatiaľ sa takáto diskusia, ako štatisticky pristupovať k započítavaniu niektorých výdavkov, neotvorila na pôde Rady, hoci viem, že myšlienka sa objavila. Naše stanovisko znie, že rešpektujeme platné metodiky.

Slovenský premiér v pondelok na Výbore pre európske záležitosti odmietol ideu presunov nevyužitých prostriedkov z eurofondov medzi krajinami. Nakoľko je táto možnosť reálna?

V Bruseli sa hovorí len o vnútornej realokácii v rámci členských krajín. Objavili sa mediálne špekulácie o presúvaní nevyužitých prostriedkov medzi krajinami, ale oficiálna diskusia neprebieha. Môžem potvrdiť, že ak by sa otvorila, Slovensko bude proti.

Grécko nie je oficiálne súčasťou programu, ale diskusia sa pravdepodobne dotkne aj vývoja v tejto krajine. Bude sa hovoriť aj o možnosti vystúpenia Grécka z eurozóny a jeho dôsledkov?

Nie je to cieľom, ani plánom summitu. Európa s napätím očakáva výsledok gréckych parlamentných volieb 17. júna, no v tejto fáze môžeme iba čakať na rozhodnutie gréckeho voliča. Dúfame, že bude zodpovedné, s plným vedomím, aké dôsledky môže mať výsledok volieb pre Grécko. Diskusia sa však nebude zaoberať eventualitou jeho vystúpenia z menovej únie.

Grécky volič sa však bude rozhodovať aj podľa vonkajších faktorov. Môže zo strany EÚ čakať nejaké ústupky, či iné pozitívne signály?

Signály vnímam skôr v rovine pripomenutia Grécku, čo únia vykonala za posledné dva roky. Mám na mysli poskytnutie bilaterálnej pomoci a neskôr pomoci z EFSF. Európa tak v uplynulom období do značnej miery preukázala s Aténami solidaritu – a Grécko si takisto musí byť vedomé, že Európa očakáva istý typ solidarity od neho. Akýkoľvek negatívny vývoj v Grécku bude mať nutne vplyv na ostatných členov eurozóny či celej EÚ. Podmienky, ktoré boli dohodnuté, sú platné a nebudú sa meniť.

Bude summit diskutovať o poskytnutí ďalšej tranže pôžičky, alebo je to technické rozhodnutie – ak Grécko splní podmienky, peniaze dostane?

Presne tak, je to technická otázka. Vôbec sa nebude riešiť.

Pozornosť sa dnes presunula na Španielsko. Bude sa summit zaoberať napríklad požiadavkami na úpravu programu konsolidácie verejných financií v tejto krajine?

Nepredpokladám diskusiu o úprave podmienok konsolidácie v akejkoľvek krajine. Na budúci týždeň príde Komisia s balíkom dokumentov, ktoré budú hodnotiť napĺňanie konvergenčných programov krajín aj národných reformných plánov. Priestor na hodnotenie a prijatie odporúčaní EÚ tak bude skôr v nasledujúcich týždňoch.

V médiách je blížiaci sa summit občas vykresľovaný akoby malo dôjsť k nejakému stretu medzi francúzskymi a nemeckými predstavami o riešení krízy v EÚ. Vnímate to tak aj vy?

Tieto postoje by som nedával do úplného konfliktu. Rast a fiškálna konsolidácie nie sú v protiklade, ide o to, ako ich skĺbiť. Nový francúzsky prezident prišiel s novými myšlienkami, respektíve obnovil niektoré, o ktorých sa už diskutovalo a položil ich na stôl so silným politickým akcentom. To je úplne normálny spôsob fungovania Európskej únie. V niektorých témach sme na začiatku serióznej politickej diskusie.

Už počas predchádzajúcej vlády sa hovorilo o spustení príprav na slovenské predsedníctvo v EÚ, súčasná vláda to vložila do programového vyhlásenia ako jednu z priorít. Aký je dnes stav?

Nepísané pravidlo v EÚ hovorí – a platí to dvojnásobne pre krajiny, ktoré budú mať predsedníctvo prvýkrát – že so serióznou prípravou treba začať štyri roky vopred. Momentálne pracujeme na úvodnom dokumente, ktorý načrtne konkrétne kroky na nasledujúce štyri roky. V najbližších týždňoch ho predložíme do vlády. Dokument bude definovať inštitucionálne zabezpečenie, načrtne plán posilňovania ľudských kapacít, čo je pre predsedníctvo kľúčové, a v neskoršom období aj organizačné a logistické zabezpečenie, keďže úspešné zvládnutie predsedníctva vyžaduje aj množstvo drobnej organizačnej práce. Samozrejme, musíme premýšľať aj nad rozpočtovým krytím a nad tým, ako predsedníctvo využiť na propagáciu a zviditeľnenie Slovenska. Bude to výnimočný polrok, počas ktorého bude Slovensko jedným z centier rozhodovania v EÚ.

Bude súčasťou príprav aj snaha o reformu procesov tvorby európskej politiky na Slovensku? Hovorím najmä o úprave vzťahov medzi ministerstvom zahraničných vecí, Úradom vlády a ministerstvom financií, ktorého dôležitosť v posledných dvoch rokoch výrazne vzrástla.

Rada ECOFIN, ktorú zastrešuje Ministerstvo financií, sa stala jednou z kľúčových Rád, aj vzhľadom na problémy, ktoré riešime – kríza v eurozóne, investície do hospodárskeho rastu a podobne. Ministerstvo zahraničných vecí sa však plne hlási ku koordinačnej úlohe pri tvorbe európskej politiky, ktorá nám vyplýva aj z kompetenčného zákona. Túto úlohu si chceme plniť naďalej a v blížiacom sa predsedníctve skôr vidím výzvu na jej posilňovanie.

Pozadie

Peter Javorčík je kariérny diplomat. Momentálne zastáva pozíciu štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí SR. Predtým pôsobil ako zástupca Stáleho predstaviteľa Slovenska pri EÚ v Bruseli alebo ako člen kabinetu Jána Figeľa v čase keď bol členom Európskej komisie. Viac info tu

REKLAMA

REKLAMA