Rok od vstupu Lisabonu do platnosti sa dal využiť lepšie

Predseda výboru pre európske záležitosti NR SR Ivan štefanec (SDKÚ-DS) v rozhovore pre EurActiv.sk hovorí o pripravenosti slovenského parlamentu na využívanie kontrolných právomocií pri v tvrobe legislatívy EÚ.

Ivan Štefanec
https://euractiv.sk

Od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti uplynie 1. decembra jeden rok. Ako tento čas využila Národná rada SR, aby sa pripravila na používanie nových, z nej plynúcich, právomocí?

Čas sa využil v dvoch rovinách. Jedna sú neformálne kontakty a stretnutia s národnými parlamentmi z Európskej únie a druhá je formálna, kde musím konštatovať, že vznikol časový posun vzhľadom na to, že minulá vláda celkom nepripravila legislatívnu aproximáciu Lisabonskej zmluvy do praxe. Museli sme torobiť v súčasnom období, ale som rád, že výbor pre európske záležitosti, ktorý momentálne vediem, schválil dva návrhy zákonov, ktoré umožňujú využívať NR jej kompetencie z Lisabonskej zmluvy. Jedná sa o novelu rokovacieho poriadku aj o novelu ústavného zákona, 397-čky, ktorý hovorí o vzťahoch medzi NR a vládou SR. Na najbližšej budúcoročnej schôdzi Národnej rady budem tieto návrhy predkladať do pléna. Považujem za nešťastné, že sa to robí až teraz, zaspali sme, ten rok sa dal využiť lepšie. Teraz suplujeme to, čo sa malo urobiť v minulom období. Našťastie musím povedať, že oba návrhy boli prijaté konsenzuálne, čo je dôležité najmä pri ústavnom zákone, takže predpokladám, že to prejde aj v pléne.

Okrem toho intenzívne bežia rokovania s európskymi výbormi národných parlamentov, najmä vo  V4, kde sa stretávame pravidelne, aj bilaterálne. Hovoríme veľa o subsidiarite a o tom, ako využiť právomoci, ktoré sa môžu využiť len v spolupráci s národnými parlamentmi.

Pokiaľ ide o vyšehradskú spoluprácu, prišli ste s návrhom na pravidelné stretnutia eurovýborov V4 pred COSAC-om. Bude sa to realizovať? Čo si od toho sľubujeme?

Navrhol som to a spolupráca beží dobre formálne aj neformálne. Máme tu historickú príležitosť, kedy v krajinách V4 máme rovnako zafarbené vlády, čo znamená, že spolupráca beží po straníckej línii aj po línii vlád, parlamentov a eurovýborov.

Sľubujem si od toho lepšiu koordináciu pri našich pozíciách a posilnenie našich pozícií pokiaľ ide o krajiny V4. EÚ je o koalíciách. Ak chceme presadiť naše stanovisko musíme budovať koalície a našou nadprirodzenejšou koalíciou je stredoeurópsky priestor. Som rád, že táto spolupráca beží aj na ministerskej úrovni pred Radami a to, že to bude fungovať aj na úrovni eurovýborov považujem za prirodzené.

Čiže doplnok k existujúcej koordinácii?

Eurovýbory majú silnú pozíciu a je prirodzené, že chceme zdieľať informácie a koordinovať sa. Pred posledným COSACM sme hovorili o subsidiarite, o Pakte stability a rastu a o tom, aké budú naše pozície nie len na úrovni európskej, ale aj na úrovni národných parlamentov.

Slovensko a Národná rada ambíciu dostať sa v európskej diskusii na pôde národného parlamentu tam, kde sú dnes povedzme Dánsko alebo Fínsko, u ktorých je prenášanie európskych tém na národnú úroveň veľmi silné a potom aj asertívnejšie vstupujú do diskusií? Posledným príkladom bol postoj Fínska k Rámcovej dohode medzi Európskou komisiou a Európskym parlamentom, kde Fíni tvrdili, že si EP uzurpuje právomoci nad rámec toho, čo mu zmluva garantuje.

Bolo to vidieť aj na poslednom COSAC-u, kde  to fínski kolegovia tlmočili. Podporili sme ich my, pridala sa aj Veľká Británia a dosiahli sme konsenzus, ktorý bol – a to treba povedať – iniciovaný fínskym stanoviskom. Máte pravdu, že aj dánska pozícia je veľmi silná. Nie je náhodou, že Slovensko kopírovalo pri postavení Národnej rady a vlády dánsky model, takže aj toto je základ šance, ktorú môžeme využiť v európskych veciach. Legislatívne postavenie nás de facto predurčuje k tomu, aby sme boli aktívnejší a aby sme presadzovali dôraznejšie naše pozície.

Vystupuje európsky výbor NR SR pri schvaľovaní pozícií pred Radami ministrov asertívne?

Európsky výbor je otvorenou platformou, ktorý má možnosť vstupovať do stanovísk. Je samozrejme pravdou, že tieto stanoviská sú predjednávané. Konzultujeme už pred tým, než príde minister na výbor a snažíme sa stanoviská zbližovať. Diskusie bývajú živé a zaujímavé, ale je celkom potešujúce konštatovať, že vo veľkej väčšine prípadov sa hlasuje konsenzuálne. Politické hry neprevažujú nad záujmom hľadať konsenzus v európskych otázkach, čo historicky na Slovensku vždy bolo.

Nemyslíte si, že je to na škodu veci? Ak sa o všetkých alebo väčšine európskych otázok rozhoduje konsenzuálne, nemá šancu zaznieť polemická, argumentačná diskusia spôsobom, ktorý by ju dostal k ľudom, vďaka čomu by sa mohli cítiť viac súčasťou toho, ako a kam sa európska integrácia vyvíja.

Skutočnosť, že vo väčšine otázok nachádzame konsenzus neznamená, že politické strany nemajú svoje individuálne stanoviská. Majú ich. Ja som len rád, že v základných otázkach sa dokážeme dohodnúť, napríklad o daňovej suverenite, o sociálnych otázkach, alebo v spolupráci na tému zahraničnej politiky, v spolupráci v otázkach imigrácie, bezpečnosti občanov a podobne. Považujem to skôr za pozitívne.

Cítil som v otázke náznak otvorenia sa viac občanom, aby mali väčší záujem o európske veci, čo je veľmi závažná vec. S tým súhlasím a snažím sa hľadať formy, aby sme európsku problematiku priblížili ľuďom. Plánujeme aj náš výbor viac otvoriť občanom hoci už dnes sú všetky zasadnutia pléna a aj nášho výboru sú verejnosti otvorené. V najbližšom čase chcem iniciovať práve otvorený zber podnetov najmä elektronickou formou pre verejnosť, aby sme sa oboznámili s čo najväčším množstvom podnetov od občanov, ktoré ich zaujímajú v oblasti európskych vecí.

Na výbore by sme nemali len schvaľovať konečné stanoviská, ktoré budú prezentovať naši vládni predstavitelia na Radách, ale mali by sme odchytávať problematické veci na začiatku, ak také sú. To nemusí súvisieť len so subsidiaritou, ale aj so slovenskými záujmami.  

Mám záujem o väčšie zapojenie akademickej obce, profesných organizácií a mimovládneho sektora do vecí, ktoré nie sú pred schválením, ale ktoré sú len na začiatku, aby sme mohli najpresnenejšie kreovať slovenské pozície. To znamená, už od času ako poznáme legislatívny zámer, nie len pár dní pred Radou.

Máte pocit, že členstvo v EÚ nejakým spôsobom kultivuje politický priestor na Slovensku?

Dobrá otázka. Chcem veriť, že áno. Už samotné členstvo nás posunulo ďalej, dalo nám nové šance. Umožnilo nám zúčastňovať sa rozhodovania v EÚ na príslušných platformách. Len táto účasť a posilnenie pozície Slovenska členstvom v EÚ umožňuje kultivovať celú debatu. Posúva ju úplne niekam inam, posúva ju ďalej. Hovoríme o spoločných európskych veciach, o zahraničnej politike, o rozvojovej pomoci. Uvedomujeme si, že patríme do 20 % najbohatších štátov na svete, čo nebývalo u nás zvykom, väčšinou sme sa boli tí slabší. Sme dnes súčasťou veľmi unikátneho organizmu a najväčšieho spoločného trhu na svete, so zodpovednosťou za vývoj nie len v Únii ale aj v celom globálnom svete.

Trúfli by ste si odhadnúť koľko percent legislatívy, ktoré prijíma Národná rada SR má svoj pôvod na úrovni EÚ?

Presne matematicky to nemáme spočítané, ale cez náš výbor prechádza takmer všetko. Funguje to tak, že keďže sme garančným výborom všetkých európskych vecí, často žiadame odborné výbory o konzultácie. Ja to odhadujem, že z hľadiska celkového legislatívneho procesu na Slovensku to môže byť zhruba niečo medzi jednou pätinou a jednou štvrtinou. To neznamená, že tieto veci, ktoré sú veľmi dôležité sa takýmto pomerom prejavujú aj v bežnom živote. Osobitne v podnikateľskom prostredí si trúfam povedať, že je to až 80 % právnych aktov, ktoré súvisia so spoločným trhom a ktoré ovplyvňujú podnikanie. Keďže nie politici, ale podnikatelia tvoria pracovné miesta, je o to dôležitejšie sledovať všetky legislatívne normy, ktoré sa týkajú podnikania, odbúravania bariér a tvorby pracovných miest.

Budúci rok je rokom maďarského a poľského predsedníctva EÚ. Snažilo sa Slovensko nejakým spôsobom u týchto krajín lobovať, či zdôrazňovať témy, ktoré považuje za dôležité aby sa prípadne odrazili aj v agende týchto predsedníctiev?

Áno. Budúci rok bude rok strednej Európy a teda veľká šanca nastoliť pre celú Európu témy, ktoré sú dôležité pre celý stredoeurópsky priestor. Nie len, že sme sa snažili nastoliť témy na pôde V4, ale aj samotní predstavitelia z Maďarska a Poľska sa nás prišli opýtať, čo považujeme za dôležité, čo vnímame ako veľmi korektné. Komunikácia je skutočne na veľmi dobrej úrovni.

S maďarskými a poľskými kolegami sme zajedno v otázkach ďalšieho rozširovania Únie, otázke  Východného partnerstva, otázke ekonomickej výkonnosti Únie, ako ďalej s Paktom stability a rastu a ako ďalej v (dúfajme) postkrízovom vývoji. Ďalej v tom, ako naštartovať európsku ekonomiku a ako riešiť témy, ktoré sú globálne – klimatické zmeny, príprava na Cancún, ako presadzovať európske záujmy ďalej vo svete. Nie nepodstatné sú aj energetické záujmy stredoeurópskeho regiónu, osobitne so zreteľom na východ a surovinové zdroje.

Nemali by sa už postupne začať prípravy na slovenské predsedníctvo v EÚ?

Slovenské predsedníctvo je samozrejme našou príležitosťou, ktorá sa nám teraz možno ešte zdá v nedohľadne, ale svojím spôsobom sa učíme tým, že sa zúčastňujeme stretnutí v krajinách, ktoré držia rotujúce predsedníctvo. Teraz intenzívne rokujeme s Maďarskom a Poľskom, ktoré budú mať predsedníctva onedlho. Je to kontinuálny proces učenia sa, ktorý nám umožňuje sa pripraviť. Z hľadiska formálneho, praktík, ktoré sa momentálne využívajú, už určite áno. Z hľadiska tém je ťažko odhadnúť, čo bude aktuálne o šesť rokov. Je to ale pekná výzva a šanca na zviditeľnenie krajiny.

Hovorí sa, že ide o vysokú školu členstva v Únii. Je jasné, že väčšina tém je ešte v nedohľadne, máme ale predstavu, kedy by sa inštitucionálne malo začať s prípravami, hlavne v zmysle administratívnej kapacity, predsa len je to hlavne o administratíve?

Môžem povedať len to, že čo sa deje v susedných krajinách bude veľmi dôležitou časťou pre náš proces učenia sa. Treba o tom ale postupne hovoriť, čas ide rýchlo.

Pokiaľ ide o nové právomoci pre Národnú radu, časové lehoty na ich uplatnenie sú rádovo pár týždňov, konkrétne osem. Bude NR SR s novou legislatívou pripravená ich použiť? Mnoho kritikov už pri schvaľovaní textu Lisabonskej zmluvy hovorilo, že ide skôr o PR ťah smerom k národným parlamentom a reálne sa príliš využívať nebudú.

Nemyslím si. Tento čas umožňuje využiť právomoci a zorganizovať sa. Je to celé o mobilizácii, o kontaktoch jednotlivých parlamentov. Za ten rok sa urobila dobrá práca vo využívaní priamych a nepriamych kontaktov s inými parlamentmi. Trúfam si povedať, že tieto vzťahy sú veľmi dobré. V podstate sa jedná o vypracovanie systému včasného varovania po neformálnej línii. Daný čas sa dá využiť.

Druhý formálny systém je IPEX, ktorý využívame pre komunikáciu medzi národnými parlamentmi a zatiaľ prešiel prvým testom pri smernici o zamestnávaní sezónnych pracovníkov. Niektoré krajiny tam už dali svoje odôvodnené stanoviská. Zatiaľ to ale nefungovalo úplne stopercentne. Nie každý sleduje IPEX denne, nie každý to naozaj považuje stanovisko za ozaj finálne stanovisko. Neformálne linky ale celkom fungujú a komunikujeme spolu. Už teraz napríklad hovoríme veľmi otvorene o smernici o pracovnom čase. Veľa kolegov je presvedčených, že práve toto je téma, kde by sme mohli zdvihnúť varovný prst a preto tento akt netrpezlivo čakáme.

Dokument „Generálna línia SDKÚ-DS na roky 2010-2014“ sa o EÚ zmieňuje zväčša len v negatívnom zmysle slovami ako „falošná suverenita“ v prípade Grécka, „lokajstvo“ voči EÚ, ak je reč o minulej vláde, či „bruselské orgány“, prípadne v zmysle obhajoby suverenity Slovenska. Stotožňujete sa s týmto dokumentom a jeho rétorikou pokiaľ ide o EÚ?

Najskôr by som rád zdôraznil, že SDKÚ-DS bola a aj je proeurópska strana. Je to strana, ktorá bez preháňania doviedla Slovensko do Únie. Vieme, že ten vývoj bol relatívne kostrbatý a Slovensko bolo ešte 13 rokov dozadu jediná krajina, ktoré bola z integračného procesu vylúčená z politických dôvodov.

Dnes môžeme s uspokojením konštatovať, že Slovensko je jedinou krajinou z poza bývalej železnej opony, ktorá je v Únii, v Európskej menovej únii a ešte aj v OECD. To je dôkaz prointegračného úsilia, ktoré tu bolo.

Únia by ale mala byť úniou národných štátov, z toho možno tá zmena niektorých formulácií, ktoré ste spomínali a ktorá zvýrazňuje to, že by sme si mali zachovať práve tento charakter. Žijeme v Únii, ktorá je založená na slobodnom rozhodovaní národných štátov. Považujeme za nebezpečné niektoré prílišné centralizačné snahy, ale vždy sme podporovali a budeme podporovať to na čom sa spoločne dohodneme, aby sme presadzovali ďalej. Tu je dôležitý test subsidiarity. Tu je dôležitá základňa, ktorá je odvodená od vôle národných štátov. Tak bola postavená Únia a tak by mala fungovať aj do budúcnosti.

Preto to názvoslovie, ale to neznamená, že by sa zmenil charakter alebo postoj. V žiadnom prípade.  Presadzujeme miesto Slovenska v Európskej únii a hájenie národných záujmov.

Nevidíte tam teda určitý posun od roku 2004, kedy tu vládlo predvstupové „euronadšenie“ a súčasnosťou, kedy je vyhraňovanie sa voči EÚ oveľa častejšie?

Áno je to posun, ale je to posun na základe takmer sedemročnej skúsenosti členstva v Únii. Toto je posun, ktorý ani v milimetri nespochybňuje to, že cesta Slovenska cez členstvo v Únii a členstvo v menovej únii je správna. Ja som o tom hlboko presvedčený. Členstvo je pre nás príležitosťou, aby sme formovali Slovensko aj EÚ. Nie so všetkým, s čím prichádza bruselská administratíva súhlasíme. To že sme v Únii neznamená, že musíme so všetkým súhlasiť, najnovšie to bolo v otázke Grécka, kedy sme rozhodovali v rámci všetkých právnych noriem európskych a rozhodnutie slovenského parlamentu bolo slobodné a nezávislé.

Čiže zmena slovníka je len dôsledkom konfrontácie s realitou toho ako to v EÚ funguje a nie reakcia na niečo, čo považujete za zvýšené „centralistické“ snahy?

Treba povedať, že centralistické snahy boli a aj sú, to tiež nie je niečo čo sa objavuje v posledných  dňoch. Existujú rôzne predstavy o budúcnosti Únie, o dodržiavaní predpisov o tesnejšej fiškálnej a hospodárskej politike. Nie je tajomstvom, že existujú oficiálne návrhy o harmonizácii priamych daní. To sú len niektoré z príkladov, ktoré sa objavujú oficiálne alebo neoficiálne.

Zatiaľ ale na stole návrh na harmonizáciu priamych daní neležal.

Neoficiálne to ale bolo vyslovené, dokonca predstaviteľom Európskej komisie.

Okrem toho je to stále predmetom veta členských krajín.

Presne tak a to je práve dôležité, aby to zostalo predmetom veta členských krajín. Sú rôzne názory na harmonizáciu daní, na zdaňovanie finančných transakcií, ale ja to nepovažujem za negatívne. EÚ je živý organizmus a musí reagovať na to, čo sa deje vo svete. Ak je aj debata živá a napätá to je úplne v poriadku, myslím, že to tak bude aj v budúcnosti.

S Ivanom Štefancom sa rozprávala Zuzana Gabrižová

REKLAMA

REKLAMA