Štefan Füle: Neviem si predstaviť, že by Klaus nepodpísal

Ak Íri v piatok povedia Lisabonskej zmluve "áno", stane sa ČR pravdepodobne jedinou krajinou, ktorá s tým ešte bude mať problém. EurActiv.cz sa s ministrom pre európske záležitosti rozprával o ďalšom postupe.

Fule
https://euractiv.sk

Aj keď sudcovia dali najavo, že sa zmluve budú zrejme venovať prednostne, ústavná sťažnosť senátorov na Lisabonskú zmluvu môže jej ratifikáciu v ČR teoreticky odložiť až na budúci rok. Je podľa Vás nejaká cesta, ktorá by mohla viesť k ratifikácii dokumentu ešte pred koncom tohto roka?

Hneď súd o návrhu skupiny senátorov, ktorí sa na neho obrátili, rozhodne, nemalo by už prezidentovi republiky, ktorého podpis ratifikáciu v Českej republike završuje, nič brániť. Verím, že sa nám podarí uzavrieť ratifikáciu do konca tohto roku, ako sme sa spoločne s ostatnými členskými štátmi zaviazali na Európskej rade.

Od európskych politikov zaznievajú na adresu Českej republiky tvrdé slová v tom zmysle, že pokiaľ naša krajina bude ratifikáciu Lisabonu ďalej zdržovať, môže sa jej ľahko stať, že v novej Komisii príde o svojho komisára. Sú tieto hrozby na mieste? Malo by Česko podľa Vás o svojho komisára skutočne prísť?

Nervozita zo strany niektorých členských štátov ohľadne dĺžky trvania ratifikácie je do určitej miery pochopiteľná. Na ratifikáciu Lisabonskej zmluvy sú naviazané riešenia kľúčových inštitucionálnych problémov, ktoré sa dotýkajú fungovania celej EÚ – či už sa jedná o zloženie novej Komisie, alebo otázky súvisiace so zriadením vysokých postov, ako je stály predseda Európskej rady alebo vysoký predstaviteľ únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Ďalšie odkladanie ratifikácie je kontraproduktívne a to pre celú Európsku úniu.

Pokiaľ ide o úpravy počtu komisárov, zmluva z Nice hovorí, že potom čo počet členských krajín dosiahne 27, k čomu došlo pristúpením Bulharska a Rumunska v januári 2007, sa počet komisárov zníži a členské krajiny sa budú na komisárskych postoch striedať. Nie je ale stanovené, o koľko počet komisárov klesne. V súčasnej chvíli nie je známe, ako konkrétne by mala redukovaná Komisia vyzerať a podobné úvahy nie sú nič iné než špekuláciou. Je ale nutné v tejto súvislosti pripomenúť, že zmeny v zložení Komisie musia byť jednomyseľne schválené všetkými členskými krajinami. To znamená, že by s nimi museli súhlasiť aj tie krajiny, ktoré by o komisára eventuálne mali prísť.

Ďalšie odkladanie ratifikácie Lisabonskej zmluvy by pre Českú republiku v situácii, kedy bude dokument (za predpokladu úspešného írskeho referenda) ratifikovaný v celej EÚ bezpochyby nejaké dôsledky mať bude. Trúfate si odhadnúť ich závažnosť?

O prípadných dôsledkoch by som nerád špekuloval už preto, že diskusia sa v Českej republike ani tak nevedie v rovine „či“ Lisabonskú zmluvu ratifikovať, ale skôr „kedy“. Ďalší odklad ratifikácie našej krajine však viac dôveryhodnosti neprinesie. Česká republika sa počas predsedníctva, okrem iného, veľkou mierou zaslúžila o vyjednávanie tzv. „írskych záruk“, ktoré otvorili cestu k opakovaniu referenda v Írsku, takže Lisabonská zmluva dostala druhú šancu. Pokiaľ by Česká republika nebola schopná splniť svoj záväzok z júnovej Európskej rady, dokončiť ratifikáciu do konca roku, vystavuje sa hrozbe straty politického kreditu na dlhé roky dopredu.

Čím ďalej sa objavujú špekulácie, že cieľom skupiny „protilisabonských“ senátorov a Václava Klausa je pozdržať ratifikáciu až do volieb vo Veľkej Británii. Konzervatívci v takom prípade sľubujú vyhlásenie referenda, ktoré by Lisabonskú zmluvu zrejme definitívne pochovalo. David Cameron k takému zdržovaniu Klausa minulý týždeň dokonca priamo vyzval. Má vláda možnosť ako od takéhoto postupu prezidenta odradiť?

Ako som už v súvislosti s podobnou otázkou uvádzal, ratifikačné procesy v Českej republike a vo Veľkej Británii spolu nijak nesúvisia. Ratifikácia Lisabonskej zmluvy je suverénnym rozhodnutím každého členského štátu. Považujem akékoľvek spájanie dokončenie Lisabonského procesu v Českej republike s eventuálnymi záujmami britskej Konzervatívnej strany za neopodstatnené a kontraproduktívne – a nie len pre Českú republiku, ale aj celú EÚ. To, že ratifikácia v Česku by mala byť dokončená čo najskôr som v minulosti už pár krát zdôrazňoval a na svojom zasadnutí 16. septembra sa v tomto zmysle vyslovila aj vláda.

Mnoho odborníkov na české ústavné právo na čele s bývalým ústavným sudcom Vojtěchom Ceplom argumentuje tým, že aj keď prezident nemá ústavou určené, kedy má zmluvu podpísať, mal by tak urobiť bez zbytočných odkladov. Bolo by podľa Vás možné na prezidenta v prípade ďalšieho odkladania ratifikácie Lisabonskej zmluvy podľa sťažnosť na Ústavný súd?

Nechcem predbiehať vývoj udalostí. Verím však, že prezident republiky si je vedomý svojej politickej zodpovednosti , ktorá je s ratifikáciou tohto dokumentu spojená. Parlamentná časť ratifikácie bola v Česku dokončená už v máji. K dokončeniu procesu už teraz chýba len podpis prezidenta, ktorý ho zatiaľ nepripojil práve kvôli avizovaným podaniam senátorov na Ústavný súd. Som presvedčený, že prezident pri svojom rozhodovaní vezme do úvahy ako rozhodnutie Ústavného súdu, tak názor českého parlamentu, ktorého obe komory sa pre Lisabonskú zmluvu vyslovili ústavnou väčšinou. Ak Ústavný súd nenájde rozpor medzi Lisabonskou zmluvou a ústavným poriadkom ČR, potom si neviem predstaviť, že by prezident demokratického štátu ignoroval nie len názor vlády, ktorá zmluvu vyjednala na základe jeho zmocnenia, ale tiež Ústavného súdu a predovšetkým vôľu parlamentu vyjadrenú ústavnou väčšinou.

Pokiaľ ide o zloženie novej Európskej komisie, optimistický plán švédskeho predsedníctva predpokladá, že na októbrovom summite by už mohol byť k dispozícii zoznam kandidátov na eurokomisárov. Ako môže odvolanie predčasných volieb a neistý mandát tejto vlády ovplyvniť výber nového českého komisára?

Odvolanie predčasných volieb umožňuje nečakať na ich výsledok a výber komisára zahájiť bez zbytočných prieťahov. Podľa očakávania by sa už na októbrovom summite malo rozhodnúť o zložení novej Komisie, čo významne zvyšuje naliehavosť tejto otázky. Je v našom záujme vybrať českého kandidáta čo najskôr. Jedna vec však zostáva bez zmeny a síce, že vláda, ktorá bude komisára navrhovať, sa snaží o to, aby kandidát vzišiel z čo najširšieho konsenzu politických strán. Som presvedčený o tom, že vnútroštátna diskusia o portfóliu i konkrétnom kandidátovi bude čo najskôr dokončená a bude možné ju posunúť na európsku úroveň.

REKLAMA

REKLAMA