Topolánek: Fascinácia Klausom v Európe je obsedantná

Budúci predseda Európskej rady, český premiér Mirek Topolánek v interview pre EurActiv.cz hovorí, že Václav Klaus nemá v úmysle "poškodiť rokovania" v rámci EÚ. To, čo si Európania z českého predsedníctva zapamätajú bude vraj východná dimenzia zahraničnej politiky. Vláda podľa Topolánka polrok predsedníctva ustojí, hoci s ironiou dodáva, že kabinet v demisii by riadil EÚ lepšie ako vláda, "ktorá doma musí stále realizovať najrôznejšie kroky programového vyhlásenia."

Mirek Topolánek (interview)
Zdroj: Vláda ČR

Podpredseda vlády pre európske záležitosti Alexander Vondra minulý týždeň povedal, že české predsedníctvo bude predovšetkým „moderativní“. Považujete to za dostatočne ambiciózne, najmä s ohľadom na práve sa končiace a veľmi aktívne francúzske predsedníctvo?

Nemám pocit, že by francúzske predsedníctvo momentálne robilo niečo viac ako moderovalo európsku diskusiu. Situácia, kedy došlo k dvom úplne neočakávaným udalostiam, ktoré nakoniec muselo Francúzsko riešiť sa môže prihodť aj nám. Ide jednak o prípad GruzínskoRusko a jednak o pomerne razantné dopady finančnej krízy. Je veľmi reálne, že sa niektoré krajiny dostanú do vážnych problémov. Napríklad lotyšský pokles z plus 10 % HDP na mínus 5 % HDP je natoľko dramatický, že sa môže stať, že budeme musieť riešiť úplne iný problém, ako riešil Sarkozy.

Hovoríme ale o niečom, čo si samozrejme nikto nepraje, ale čo musíme byť schopní minimálne organizovať a riešiť. Inak je to ale štandardné moderovanie.

Plán predsedníctva považujem za ambiciózny. Chceme prijsť s niekoľkými úplne novými, prípadne staronovými smermi v európskej politike ako je energetická bezpečnosť alebo východná dimenzia európskej politiky. V tomto zmysle nemám pocit, že by náš plán obsahujúci moderovanie európskej diskusie bol málo ambiciózny.

Príde České predsedníctvo s nejakou výraznejšou iniciatívou (podobne ako Francúzsko prišlo so Stredomorskou úniou, reformou obrannej politiky alebo imigračným paktom), t.j. nejakou iniciatívou, s ktorou by si členské štáty a ich občania mohli české predsedníctvo jednoducho identifikovať a zapamätať?

Ako som práve povedal, pôjde najmä o východnú dimenziu európskej politiky. Po dohode s Nicolasom Sarkozym sa tiež budeme snažiť vyvážiť zahraničnú politiku a európsku politiku susedstva tak, aby sa neorientovala len na južných susedov, ale aj na východných. Obe oblasti sú veľmi citlivé. Členmi Únie pre Stredomorie sú okrem veľkých štátov EÚ aj krajiny na severe Afriky a na Blízkom východe. Naozaj ide o veľmi citlivú oblasť, ktorá susedí s Európou a ktorá je zdrojom problémov, ako je napríklad terorizmus, migrácia alebo chudoba. A východná dimenzia nie je o nič menej komplikovaná.

Do východnej dimenzie patrí samozrejme i dialóg s Ruskom. Rusko dnes predstavuje v európskej politike určitý nový prvok a veľkú výzvu. Jeho politika je asertívna a prejavuje sa snahou zasahovať do európskej politiky a to tak bezpečnostnej ako energetickej. Rusko sa túži znovu stať superveľmocou, „super power“, takže pre nás je to obrovská úloha a zároveň určitý “pilotný projekt”. Máme ale silných spojencov – švédsko-poľskú iniciatívu, celú strednú a východnú Európu ale aj škandinávske štáty alebo štáty ako je Holandsko.

Druhú a významnú výzvu predstavuje energetická bezpečnosť. V tomto smere som rád, že je ten „energeticko-klimatický rok“ na konci a dostávame sa do fáz veľmi serióznej diskusie o vzájomnom prepojení sietí, o prihraničných profiloch a o alternatívnych dodávkach alebo diverzifikácii dodávok energií.

V Bruseli sa na paralelne s Európskou radou uskutoční aj “trojkový” summit s krajinami južného energetického koridoru – Kazachstanom, Azerbajdžanom, Turkmenistanom a tranzitnými krajinami Ukrajinou, Gruzínskom a Tureckom. Všetky tieto krajiny majú svoje špecifikum. To je teda druhá obrovská výzva. Budúci rok by mal byť v znamení diskusií o nových projektoch. Skutočnosť, že došlo k uvoľneniu 5 miliárd eur z prebytku európskeho rozpočtu na podobný typ projektu je dôkazom toho, že Únia vníma túto tému veľmi silno.

O nič menšou výzvou nie je ani plán na oštarovanie prípravy prístupovej zmluvy s Chorvátskom. Chorvátsko bude podľa môjho názoru na istú dobu poslednou krajinou, ktorá má šancu sa v krátkej dobe dostať do Európskej únie. Ďalšie výzvy predstavujú decembrové rokovania v Kodani a implementácia plánu na oživenie ekonomiky („Financial Recovery Plan“) do marcovej Rady. To sú všetko témy, ktoré významným spôsobom presahujú Českú republiku a v niektorých ohľadoch aj Európsku úniu.

K tomu by som ešte pridal pozvanie nového amerického prezidenta Baracka Obamu do Európy, summit vo Washingtone, alebo summit G20 v Londýne, na ktorom by sme mali zastávať spoločnú pozíciu Európskej únie. Len keď vymenujem tieto oblasti, tak sa podľa mňa jedná o výzvy, ktoré dávajú Českej republike šancu hovoriť do vecí, do ktorých do tejto chvíle vôbec hovoriť nemohla.

Česká vláda sa po krajských a senátnych voľbách nachádza v oslabenej situácii. Z Bruselu preto zaznievajú obavy ako bude vláda schopná viesť Európsku úniu a zároveň doma bojovať o prežitie. Mohli by ste tieto obavy nejakým spôsobom vyvrátiť?

Keby som chcel byť veľmi ironický, tak vláda v demisii by v danej chvíli Európsku úniu viedla lepšie ako vláda, ktorá doma musí stále realizovať najrôznejšie kroky programového vyhlásenia. K tomu však podľa mňa nedôjde. Verím, že sa s opozíciou dohodneme v kľude zbraní počas Českého predsedníctva. Nemám pocit, že by táto vláda mala slabší mandát než vláda Jiřího Paroubka opierajúca sa o hlas poslanca Kota alebo vláda Václava Klausa, ktorý mal len 99 z 200 poslancov v snemovni. Posledných 12 rokov je situácia stále rovnaká. Jedinou anomáliou bola opozičná zmluva, ktorá ale nebola natoľko pozitívna, aby som nad ňou jasal. Z tohto pohľadu si vôbec nemyslím, že by pozícia vlády bola horšia než posledných 12 rokov. České predsedníctvo tým ohrozené nebude.

Český prezident má v zahraničnopolitickej oblasti veľmi obmedzené právomoci, svojimi vystúpeniami ale môže rokovania nepriamo ovplyvňovať. Argument, že sa prezident vyjadruje ako súkromná osoba nemusia partneri v Európe chápať rovnakým spôsobom ako verejnosť v Českej republike. Môžete sa k týmto obavám nejako vyjadriť?

Český prezident nikdy nie je úplne súkromná osoba. V tomto zmysle dúfam, že dôjde ku koordinácii našich politík počas nadchádzajúceho pol roka. Mám na mysli zahraničnú alebo skôr domácu politiku, pretože vo chvíli, kedy sme členmi Európskej únie, je pre nás európska politika skôr domácou, než zahraničnou politikou. To je možno jadrom toho sporu.

Permanentne sa v Únii snažím vyvracať obavy z toho, že by Václav Klaus chcel nejakým spôsobom jednania poškodiť. Je to demokrat a profesionál a keby mal riadiť niektorý zo summitov, najmä v oblasti medzinárodných vzťahov (bez ohľadu na to, či budú prebiehať v Prahe alebo niekde inde) nevidím v tom žiadne riziko a svojich partnerov v Európe o tom štandardne ubezpečujem.

„Fascinácia Klausom“, je ako niekedy hovorím partnerom, obsedantná. Upozorňujem ich, že dávajú viac na formu než obsah, že si všímajú skôr jeho výroky než politiku za posledných 20 rokov. Ide ale skôr o vec medializácie a v praktickej politike by to nemalo spôsobiť žiadne vážne problémy.

REKLAMA

REKLAMA