Únii sa nepáči miera konzervativizmu v našom regióne

Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ môže podľa predsedu eurovýboru NR SR Ľuboša Blahu (SMER-SD) pomôcť sprostredkovať pochopenie pre postoje krajín V4 u západných štátov. „Takúto citlivosť nemá Luxembursko či Holandsko, ktoré reprezentujú výsostne liberálny model, v ktorom automaticky považujú každého, kto má iný názor na kvóty, za rasistu,“ hovorí.

malina
Ľuboš Blaha

Ako vnímate momentálne postavenie Slovenska v únii?

Pri téme utečeneckej krízy síce stojíme na iných pozíciách ako západné veľmoci, hlavne Nemecko, vo všeobecnosti je však pozícia Slovenska výborná. To platí napríklad v ekonomickej oblasti. Podľa nedávno zverejneného hodnotenia makroekonomických nerovnováh, sme skončili ako jedni z najlepších. Konsolidácia je výborná, zaznamenali sme ekonomické a sociálne úspechy, nezamestnanosť klesá a znižuje sa verejný dlh. Pri ekonomických témach, napríklad aj pri bankovej únii, sme spolu s Nemeckom lídrami, ktorí sa snažia túto agendu posúvať dopredu. Slovensko je proeurópske a nikto nepochybuje o tom, že je stabilné. Premiér má silnú podporu a čo povie, to platí bez potreby vyjednávať s rôznymi koaličnými partnermi. V rámci krajín V4 sme Európou vnímaní ako stabilný a proeurópsky partner, hoci utečenecká kríza by mohla navodiť zdanie, že je to inak.

 

Vidíte predsa nejaké rezervy, niečo, čo by sme mohli robiť inak?

Myslím si, že silná slovenská reakcia na jednu z tém bola dobrým krokom a ukázala, že Slovensko sa nenechá prevalcovať a nedovolí, aby únia postupovala proti národným záujmom štátov. Som rád, že sa to prejavilo, pretože už sa k tomu schyľovalo. Aj v prípade prijímania sankcií voči Rusku bolo cítiť, že viaceré členské štáty nesúhlasia, no boli dotlačené ku konsenzu. Veľmi asertívny prístup Slovenska by som uvítal aj pri ďalších témach, kde som kritický voči pozícii EÚ, ako napríklad TTIP. Myslím si však, že iba výnimočne by sme mali ísť až do krajnosti. Kvóty napríklad takým prípadom sú, keďže ide o tému s potenciálnym dosahom na desaťročia a nemôžeme predstierať, že máme rovnaký názor. To isté platí o TTIP. Pri technickejších témach však treba rešpektovať kompromis a spoločný postup. Týka sa to ekonomickej, fiškálnej, bankovej a najmä sociálnej integrácie.

 

Pre dvoma rokmi sme sa rozprávali o postavení Národnej rady SR v európskych otázkach. Vtedy ste otvorene hovorili o tom, že deľba moci v tejto agende na Slovensku de facto neexistuje pretože expertízna výhoda je na strane exekutívy. Zmenilo sa na tom niečo alebo aspoň existuje u vás ambícia niečo s tým robiť?

V technickej rovine Národná rada nebude mať nikdy dostatok odborníkov na pokrývanie každej oblasti. Pri veľkých politických témach sa však ukázalo, že Národná rada má väčšiu voľnosť pri vyjadrovaní sa v porovnaní s niektorými ministerstvami. Pre mňa osobne bola zlomová situácia týkajúca sa sankcií voči Rusku, kde som postup EÚ považoval za vyslovene katastrofálny. Politika Západu prispela k tomu, že došlo k občianskej vojne na Ukrajine, čo nikomu neprospelo. Ako predseda výboru pre európske záležitosti som sa s kolegami snažil asertívnejšie tlačiť na ministerstvo zahraničných vecí, ktoré malo zmierlivejší postoj vzhľadom na profesionalitu diplomacie. Druhou témou, v ktorej som vnímal, že parlament má zaujať rázne stanovisko, bola TTIP. Ukázalo sa, že vláda má ďaleko pozitívnejšie stanovisko k tejto záležitosti ako parlament a výbor pre európske záležitosti.

 

Čo SMER-SD očakáva od slovenského predsedníctva v Rade EÚ?

Ide v prvom rade o reputáciu Slovenska. Môže to pomôcť naším budúcim vyjednávacím pozíciám, hoci vieme, že konkrétne predsednícka pozícia nie je priestor na presadenie iba svojich vlastných priorít. Našou úlohou bude skôr zmierovať rozhádané strany, čo sa môže ukázať ako problematické napríklad v otázkach migračnej krízy, keďže patríme k tým, ktorí majú nesúhlasné stanovisko v otázke kvót. Ale nevidím v tom zásadný problém.

 

Nemôže nám to podľa Vás sťažiť predsednícku pozíciu?

Nemyslím si to. V tejto chvíli sú čiernymi ovcami z hľadiska týchto tém najmä MaďarskoPoľsko, ktoré sú tŕňom v oku európskych inštitúcií. Slovensko je vnímané ako štát, ktoré trvá na svojom názore a veľmi jasne to prezentuje, no v porovnaní s týmito dvoma krajinami je to menší štát a proeurópske naladenie je tu stále vyššie. Nesúhlasiť s úniou v jednej téme neznamená, že sme proti EÚ. Poľsko a Maďarsko na druhej strane sa sami definujú ako euroskeptické krajiny. Výhodou Slovenska je, že dokáže zladiť tieto dva postoje. Pre našu pozíciu zmierovača je dôležité, že Slovensko bude mať pochopenie pre poľské a maďarské postoje jednak preto, že je z regiónu, ale aj preto, že niektoré pozície máme spoločné. O to ľahšie potom vieme sprostredkovať dialóg so západnými štátmi. Takúto citlivosť nemá Luxembursko či Holandsko, ktoré reprezentujú výsostne liberálny model, v ktorom automaticky považujú každého, kto má iný názor na kvóty, za rasistu.

 

Ministerstvo zahraničných vecí dlhodobo vyvíja snahu, aby bolo predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ politicky konsenzuálnou témou. Minister Lajčák sa pravidelne stretáva s predstaviteľmi všetkých politických strán. Podpísalo sa memorandum o tom, že téma predsedníctva sa nebude zneužívať v rámci domáceho politického boja. Napriek tomu, premiér na decembrovom summite EÚ povedal, že dúfa, že marcové voľby prinesú stabilnú vládu, pretože „ak sem prídu zo Slovenska nejakí poloblázni, tú hanbu ste ešte nevideli. To je príliš vážna vec, aby sme zlepencom organizovali riadenie Európskej únie“. Nezdá sa vám to ako vyjadrenie, ktoré je v protiklade s ambíciou nerobiť z tejto témy obsah predvolebného boja?

Nemyslím si, že išlo o útok premiéra Fica na integritu pravicového spektra, pretože bez ohľadu na to, či ste pravičiar alebo ľavičiar, téma európskej integrácie by mala byť konsenzuálna. Ak by ale chcela pravica vytvoriť pravicovú vládu zo všetkých opozičných projektíkov, ktorých tu je neúrekom, vznikne koalícia piatich, šiestich strán. Polobláznami nemyslí štandardné politické strany, ale ľudí ako Matovič alebo Hlina. Všetci tušíme, že keby sa Matovič objavil v Bruseli, aj európski úradníci by rýchlo pochopili, čo tým premiér myslel. Reputácia Slovenska by bola ohrozená, ak by sa pravicová alternatíva pokúšala zahrnúť aj tie strany, ktoré môžeme označiť ako bláznivé, pričom bez týchto strán koalíciu nezložia. S predsedníctvom nemožno hazardovať, to mal premiér na mysli. Napriek dlhodobým prípravám a kvalitným ľuďom v našej diplomacii sú tu pochopiteľné obavy, pretože to budeme robiť prvýkrát a je to veľká zodpovednosť. Predstavte si, že by prišla vláda, ktorá by vymenila Lajčáka, Korčoka a Javorčíka a na základe dohôd by tieto posty pridelili niekomu z takýchto ľudí.

 

Hovoríte aj o tom, že na Slovensku sme si stále nevzali EÚ za svoju. Táto vláda mala vo svojom programovom vyhlásení ambíciu „efektívne komunikovať európske témy pre lepšie pochopenie integračných procesov“. Chcela „podporovať širokú domácu diskusiu o dôležitých otázkach európskych politík“. Máte pocit, že sa to dialo?

Keď som išiel do politiky, tiež som si myslel, že sa budeme o únii rozprávať s ľuďmi a ako to pôjde hladko. Ich to ale vôbec nezaujíma a mnohé takéto verejné fóra boli často úplne samoúčelné. Niektoré boli úspešnejšie, napríklad, Národný konvent, ktorý som silne podporoval, vytváral tento priestor pre ľudí. Vo všeobecnosti však platí, že technická agenda európskych politík ľudí vôbec nezaujíma a vysvetliť im to je komplikované aj vzhľadom na nezáživný technokratický jazyk EÚ. Verejné európske podujatia ako konferencie, semináre, workshopy, navštevujú zväčša iba študenti vysokých škôl, predstavitelia občianskych združení, ktoré sú väčšinou napojené na eurofondy, a zopár intelektuálov, novinárov a minimum angažovanej verejnosti. Takýto dialóg s občianskou spoločnosťou nevedie nikam, vôbec sa to nedostane k obyčajným ľuďom. Na Slovensku navyše platí, že médiá, ktoré by mali tieto témy komunikovať, sú absolútne nedôveryhodné. Prinajmenšom polovica ľudí ich považuje za protivládne a tým pádom im nedôveruje. Preto si myslím, že je možno aj dobré, že sa v únii stali také ťažké udalosti ako Rusko, TTIP, Grécko a migrácia, pretože konečne prišli témy, ktoré zaujali každého. Pri Rusku zrazu všetkých zaujímal postoj únie. To isté pri migrácii. Nehovorím, že tieto témy zvýšili popularitu únie, skôr naopak, ale je to stále lepšie, lebo sa o EÚ konečne aspoň verejne diskutuje.

 

Hovoríte, že sa diskusia dá viesť iba reaktívne, podľa toho, čo sa práve deje. To ale diskusiu do veľkej miery obmedzuje. Hovoríte o nedôvere voči médiám, ale ste jediná strana vo vláde, s takmer 40 % percentnou podporou verejnosti, čiže práve vy do veľkej miery určujete, čo a ako sa komunikuje.

Snaha o záživnejšiu a expresívnejšiu komunikáciu európskych tém tu bola, ale ani v SMER-SD nemá každý politik taký divoký spôsob vyjadrovania ako ja. Šefčovič alebo Lajčák, ktorí boli v kampani pred voľbami do Európskeho parlamentu, hovoria precíznym eurožargónom, voči ktorému sa z hľadiska politickej korektnosti nedá mať výhrady. Napriek tomu bola účasť iba 13 %. Tento spôsob nie je efektívny, lebo neoslovuje nášho voliča. Aby sme medzi bežnými ľuďmi vzbudili záujem o európske témy, musí to byť ozaj silná téma, ktorú si nevymyslíte, musí prísť. Sám som sa snažil popularizovať niekoľko tém, ktoré dominujú v EÚ, ale málo sa o nich hovorilo na Slovensku, napríklad sociálna Európa či FTT (daň z finančných transakcií). Ľudia na to však nereagovali tak silno, ako na tieto reaktívne témy.

 

V programovom vyhlásení SMER-SD z roku 2012 však bol aj veľmi konkrétny záväzok presadiť problematiku EÚ do učebných osnov na školách. Pohlo sa niečo v tomto smere?

To by bola asi otázka skôr na ministra školstva Draxlera alebo bývalých ministrov Čaploviča a Pellegriniho. Myslím si však, že v rámci Náuky o spoločnosti sa EÚ rieši. Sám učím na vysokej škole, dokonca aj študentov európskych štúdií a aj tam sa nájdu takí, čo v tom majú zmätok a únia ich nezaujíma, lebo je nudná. Pravda je, že EÚ je sama nastavená tak, aby vlastne nikoho nezaujímala. Únia by nikdy nemohla robiť neoliberálne reformy, ak by ich neustále konzultovala s verejnosťou. Preto sú urobené tak, aby to bolo celé dostatočne nudné a rozhodovali o opatreniach iba technokrati. Ukazuje sa, že skutočná demokracia je ďaleko prítomnejšia v národných štátoch a že nadnárodné celky vlastne iba vytláčajú ľudí z politiky. Polovicu odradia tým, že je to pre ľudí nudné, časť budú ignorovať a zvyšok si kúpia finančnou podporou pre rôzne mimovládky, aby umelo tvorili priestor na verejnú diskusiu, ktorej obsah potom takto určujú. S takouto podobou budúcej EÚ mám problém. Nie preto, že by som nebol proeurópsky, ale preto, že je nedemokratická, neoliberálna a elitárska.

 

Európska komisia po prvýkrát spustila voči Poľsku formálny proces monitoringu vlády zákona. Považujete tento postup za správny? Mohla by Slovensku prípadná marginalizácia V4 poškodiť?

Únii sa zrejme nepáči miera konzervativizmu v stredoeurópskych a východoeurópskych spoločnostiach, ktoré sú kultúrne úplne inde ako protestantský liberálny severozápad Európy. Ak únia nedokáže tento fakt prijať, potom sa celý projekt rozpadne a ostane v ňom možno pôvodná šestka. To si však nemyslím. Ak je ochotná to tolerovať, čo je pravdepodobnejšie, bude sa musieť sústrediť na ekonomiku a sociálne veci. Pre Slovensko to znamená veľkú šancu. V otázkach týkajúcich sa kultúrneho a hodnotového nastavenia našich ľudí, nemôžeme ich k ničomu nútiť. Je treba sa na to pozerať realisticky a akceptovať, že Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko, pobaltské štáty, RumunskoBulharsko sú konzervatívnejšie štáty ako je protestantská liberálna Európa. Možno nie naveky, ale určite na dosť dlhý čas. Ak si toto v EÚ pripustíme, potom bude možné venovať sa ekonomickej integrácii.

V ekonomicko-sociálnej sfére sa Slovensko do veľkej miery zhoduje s nemeckými pozíciami. Osobne by som preferoval, keby sme boli bližšie ľavicovejším francúzskym pozíciám. Najmä v prípade Grécka som nemeckú pozíciu tvrdo kritizoval. Ale aj v tomto prípade som rozumel tomu, že Slovensko kopírovalo nemecké stanoviská vzhľadom na geopolitické priority Slovenska v únii, hoci vecne som nesúhlasil. Čo sa týka budúcnosti, Nemecko investovalo veľa financií, energie a politického kapitálu na to, aby dominovalo v strednej Európe, čím sa v EÚ posilnilo voči Francúzom, Talianom a Britom. Preto si nemyslím, že Nemecko sa tohto regiónu len tak vzdá kvôli nezhode na kvótach. Slovensko je ekonomicky veľmi blízke Nemecku a hoci kultúrne nie vždy zdieľame tie isté postoje, rozpory zďaleka nie sú také dramatické, ako to podávajú médiá.

 

Aktuálna komunikácia medzi európskymi inštitúciami a Poľskom sa ale netýka kultúrnych rozdielov, ide o princípy vlády zákona a nastavenie základných demokratických inštitúcií štátu.

Som ľavičiar a ako taký vôbec nie som priaznivec národného konzervativizmu, ktorý reprezentuje strana Právo a spravodlivosť v Poľsku. Mojou úlohou ale nie je kritizovať Poľsko, ani žiaden iný susedný štát. Nekritizoval som ani maďarský Fidesz a ten robil odvážnejšie kroky ako Poliaci, hoci Poliaci ich robia veľmi rýchlo, čo možno práve provokuje. Navyše vo vzťahu k Maďarsku sa čakalo roky, kým únia začala tamojší vývoj kritizovať. Fidesz bola rešpektovanou súčasťou EPP, kde bol Orbán aj podpredsedom. Poľská vládna strana PiS je však vo frakcií euroskeptikov a voči nim smeruje tvrdá kritika hneď od začiatku. Je to trochu nefér, napokon, plnia len tie ciele, ktoré mali v programe, s ktorým vyhrali voľby. Je legitímne, že únia má iný názor a snaží sa vývoj v Poľsku monitorovať. Ale Slovensko nemá ambíciu kritizovať svojich strategických partnerov, pretože V4 si ctíme.

 

V kontexte migračnej krízy podporuje SMER-SD väčšinu, ak nie všetky zložky spoločnej európskej odpovede s výraznou výnimkou relokačnej schémy, tiež známej ako kvóty. Je to tak?

Dôraz kladieme v prvom rade na ochranu vonkajších hraníc, čo Európa aj chce urobiť, my len vyzývame k rýchlejšiemu konaniu. Principiálne sa však rozchádzame iba v otázke kvót. Ak by nápor ďalej pokračoval, čo odhady naznačujú, a kvóty by sa použili, museli by byť aj skutočne realizované a tu by Slovensku hrozili desaťtisíce migrantov. Už dnes pri dočasných kvótach je realizácia problematická, preto riešením určite nemôžu byť trvalé kvóty. Problém s kvótami má viacero štátov, nielen Slovensko. Bol by zázrak, ak by sa všetci zhodli s kancelárkou Merkelovou a naozaj by súhlasili s prerozdelením utečencov na trvalej báze. Navyše, muselo by sa to opierať aj o predpoklad, že by utečenci chceli ísť tam, kam im bude určené. Dnes je v Nemecku už milión utečencov, pričom odhady pre budúci rok hovoria o troch miliónoch. Švédsko, NórskoDánsko už ohlásili, že majú plné kapacity. Nemecko po milióne utečencov takisto naznačuje, že čísla sa musia redukovať. Tie najbohatšie štáty sú teda naplnené, tak ako by kvóty mohli pomôcť riešeniu?

 

Nie je asi úplné férové hovoriť o kvótach ako o zlom riešení celej krízy, pretože kvóty mali byť len jednou z reakcií na nezvládnuteľný nápor na Grécko a Taliansko v konkrétnom čase.

Ja som ale hovoril už o trvalých kvótach, toto sú dočasné.

 

Zatiaľ sa však reálne diskutovalo a rozhodovalo iba o dočasných.

To, že sa pokúsime dočasne Grécko a Taliansko odbremeniť cez celoeurópske kvóty, tiež nie je riešením. Naša vízia bola, aby títo konkrétni utečenci išli v prvom rade tam, kam chceli sami ísť a kde sú na to kapacity, pretože to je v súlade s ľudskými právami. Chceli ísť do bohatých štátov ako Nemecko, Holandsko a Švédsko. Zároveň by to tieto bohaté cieľové štáty, ak by išlo o ten prvý „balík“ z Grécka a Talianska, bez problémov zvládli. Nedalo by sa hovoriť o nesolidarite ostatných štátov EÚ, lebo Nemecko by znášalo náklady nie z dôvodu, že tam boli migranti umelo umiestnení, ale že tam jednoducho spontánne prišli ako do najbohatšieho štátu. Niekto však potreboval počuť politický signál, že si tých ľudí prerozdelíme, aby to mohol ľahšie predať nemeckej verejnosti, o tom to celé bolo. Všetci však dobre vieme, že umiestniť zopár tisíc ľudí na Slovensko z celoeurópskeho hľadiska vôbec nič nerieši. Výčitky, že stredná Európa nie je solidárna, sú vyslovene neférové. Sme predsa plne solidárni vo všetkých zvyšných opatreniach, ktoré európska odpoveď zahŕňa. To, koľko peňazí dalo Slovensko na riešenie migračnej krízy v pomere k svojmu HDP, hádam nedala žiadna krajina.

 

Máte takéto čísla?

Kontroloval som si to a určite patríme k najväčším prispievateľom vzhľadom k našim možnostiam.

 

Premiér povedal, že nemá problém uvoľniť zdroje za predpokladu, že peniaze pôjdu najmä na ochranu vonkajších hraníc. Môžeme od tohto odvodzovať prípadnú pozíciu vlády s účasťou SMER-SD, že zdroje budú smerovať skôr do bezpečnostných opatrení ako do rozvojovej pomoci, kde dlhodobo zaostávame za všetkými záväzkami?

Je pravda, že sme dlhodobo neplnili naše záväzky. Krátko po vypuknutí migračnej krízy sme ale prijali rozhodnutie razantne navýšiť rozvojovú pomoc ako aj intenzitu humanitárnych transferov. Určite teda chceme posilňovať tento rozmer a to veľmi vítam. Zo strany médií je to však trochu demagógia, keď tvrdia, že Slovensko chce chrániť hranice na úkor poskytovania potravinovej a humanitárnej pomoci. Premiér nepovedal, že náš doterajší potravinový príspevok nebudeme ďalej poskytovať, iba, že ho nebudeme navyšovať, aby sme mohli tých dodatočných 20 miliónov eur presmerovať na bezpečnosť. Aby sme sa vedeli postarať o tých, ktorí už v Európe sú, musíme ochrániť Európu pred ďalšími troma miliónmi, ktoré sem smerujú, lebo sa nám to celé zosype. Zneužíva sa to na argumenty, že chceme ľudí vyhladovať. To je hlúposť. Ide iba o to, aký účel bude Slovensko akcentovať v rámci svojho dodatočného príspevku.

 

Bezpečnostné opatrenia, ktoré vláda prijala, zahŕňali značné navýšenie rozpočtu na políciu a na armádu. Zdá sa vám to primerané vzhľadom na hrozby, ktorým Slovensko čelí?

Nemám interné informácie, ktoré majú prezident, premiér, predseda parlamentu či silové rezorty. Nemyslím si, že ide o samoúčelné opatrenia. Stačí sa pozrieť naokolo. Každý týždeň sa len v Európe vyskytujú incidenty tohto typu, nehovoriac o svete. Nechápem teda, prečo si niekto myslí, že za daných okolností je Slovenskou oázou pokoja a že to tak bude naveky. Pravda je, že väčšina západných štátov už prísnu protiteroristickú legislatívu má a my ich len teraz dobiehame. Osobne ma veľmi mrzí, ak sa paušalizuje, že všetci moslimovia sú hrozbou. Nie je to pravda. Čisto z bezpečnostného hľadiska je ale oveľa menšia pravdepodobnosť, že teroristom bude nemoslim. To nie je paušalizácia, iba miera pravdepodobnosti je u moslimov vyššia a bezpečnostné zložky na to musia reagovať.

 

Premiér povedal, že integrácia moslimských komunít nie je možná. Súhlasíte?

Integrácia nie je možná v prípade veľkých počtov, ktoré sú nám nanútené. Päťtisíc moslimov, ktorí na Slovensku žijú, sa očividne dobre integrovali. Je to aj preto, že ide o individuálny prístup a prichádzajú sem postupne. Problém by mohol nastať v prípade vzniku get, toto mal na mysli aj premiér. Práve preto si musíme ako štát sami určiť, koľko ľudí sme schopní v určitom čase integrovať.

PRIPRAVUJEME:

Interview s Ľubošom Blahom je prvé zo série rozhovorov s predstaviteľmi relevantných slovenských politických strán kandidujúcich vo voľbách do Národnej rady SR v marci 2016. Plný rozsah rozhovorov s respondentmi, ktorí sa vo svojich stranách zaoberajú európskymi témami, je jedným zo vstupov pripravovanej analýzy európskeho rozmeru programov a postojov slovenských politických subjektov. Jej zverejnenie plánujeme 26. februára 2016. Partnermi projektu sú Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR, Zastúpenie Európskej komisie v SR a FIPRA Slovakia.

  • Juraj

    Marxista bol a bude marxistom … Ľuboško Blaha, odchod do Severnej kórei … teraz sú totižto hranice otvorené. Nie ako za čias Tvojich mentálnych praotcov komunistov

  • Ing. Petr Nedas

    No a tento sudruh blabola ako Fidel Kastro ked bol v najlepsej forme……

    – ” vo všeobecnosti je však pozícia Slovenska výborná. To platí napríklad v ekonomickej oblasti.”
    Vyborna pozicia Slovenska je kazdemu zrejma – utecenec v Rakusku pobera momentalne 320 Euro mesacne – Slovensky dochodca po 12 rokoch v EU 150 euro
    – ” Päťtisíc moslimov, ktorí na Slovensku žijú, sa očividne dobre integrovali. Je to aj preto, že ide o individuálny prístup ….”
    500 000 obyvatelov romskej narodnosti na Slovensku a ich smutny osud sudruh predsedu eurovýboru NR SR akosi ocividne nevidi…….

    ” Únii sa nepáči miera konzervativizmu v našom regióne ” a mne sa nepaci citat tieto cervene laloty……..

  • patisk009

    pokiaľ pán spomína, okrem iného, že v Predsedníctve pôjde o prestíž Slovenska – tak tam je výsledok vopred jasný: katastrofa. Síce po zásluhe, ale predsa len.

REKLAMA

REKLAMA