Vyhovárať sa na úniu je cesta do pekla

Za mnohé negatívne javy môže zlyhávanie národnej vlády, pravdu sa však dozvie len malý výsek spoločnosti, hovorí člen výboru pre európske záležitosti NR SR Jozef Viskupič (OĽaNO).

viskupic
https://euractiv.sk

Ako zlepšiť postavenie Slovenska v únii?

Z krátkodobého hľadiska je to využitie predsedníctva Slovenska v Rade EÚ. Dôležité je nastavenie priorít. Okrem tém, ktoré vyplývajú z agendy únie som na Národnom konvente tlačil na ministerstvo zahraničia, aby vychádzali aj z kultúrnej diverzity, pod čím rozumieme zachovanie národného kultúrneho dedičstva v rámci EÚ. A mali by sme uchopiť predsedníctvo nielen cez podujatia organizované z úrovne vlády, resp. cez parlamentný rozmer ale aj cez podujatia, na ktorých by boli zainteresované regióny a obce. Je obrovskou škodou súčasnej vlády jej nechápavosť, že predsedníctvo sa nesmie diať len v Bratislave.

Máte pocit, že vyššie náklady na decentralizované predsedníctvo by za to stáli?

Určite. Jedna z priorít by mala stáť na nejakej národnej téme, napríklad jazyk alebo národne kultúrne dedičstvo. Všetky členské štáty by mali vedieť, že toto je téma a mali by priať konkrétne závery, čo sa často nedeje. Téma jednotného trhu, ktorú nikto nespochybňuje je dôležitá, ale kde jednotný trh nemá pozitívny vplyv je práve národné kultúrne dedičstvo. V mnohých oblastiach prichádza k unifikácii kultúry. Preto jedným z príkladov na prioritu pre naše predsedníctvo môže byť aj jazyková diverzita. Menšie štáty ako my by mali klásť dôraz na to, aby kultúrna diverzita bola základným pilierom Európskej únie. Inak sa v Európe menšie kultúry vytratia. To sa však zatiaľ, do priorít dostať, nepodarilo.

Ak by sa Vám to bolo podarilo, kde v európskych politikách vidíte priestor tému kultúrnej diverzity uchopiť?

Napríklad, máme v EÚ nastavované pravidlá mediálneho sveta. Inak máme riešenú audiovíziu, televízie, rádiá. Odkedy si Francúzi v rádiách zabetónovali národné kvóty, urobil tak skoro každý jeden členský štát, my sme až teraz prijali národné kvóty pre slovenskú hudbu v rádiách. V audiovízii je už diskusia v podobe smernice uzavretá – 51 percent musí byť európska tvorba. V prípade obsahu „on demand“ musí byť 20 percent. Toto by mohol byť jeden zo stavebných kameňov debaty o kultúrnej diverzite, jej zachovaní a nastavení v mediálnom svete.

EÚ by tiež mohla analyzovať a potom nejako legislatívne uchopiť ochranu jazykov. Takisto v oblasti ochrany hmotnej aj nehmotnej kultúry. Toto sa zatiaľ nestalo, skôr sa rieši iba ekonomický rozmer.

Čo by okrem využitia predsedníctva mohlo Slovensko v európskych témach posilniť?

Som veľmi skeptický ako u nás funguje eurovýbor (v NR SR). Mali by sme z eurovýboru urobiť reálnu malú národnú radu v Národnej rade. Priblížiť sa debate o jednotlivých legislatívnych aktoch EÚ, čo je viac zvykom na západe. Dnes je situácia taká, že ministerské stanoviská k jednotlivým aktom vidíme tak maximálne k desiatim percentám.

Ako by ste to chceli riešiť? Posilniť analytické kapacity výboru?

Po prvé, treba zakotviť povinnosť dať závery Coreper 1 a Coreper 2 národným poslancom. Po druhé, ak existuje legislatívny akt EÚ a nie je k nemu ministerské stanovisko, nemôže byť zobratý na vedomie. Teraz to ide cez výnimku v zákone. Avšak výnimka v zákone sa nemôže vzťahovať na väčšinu legislatívnych aktov. Ďalej, EÚ výbor je síce nastavený tak, že premiér alebo rezortný minister má povinnosť požiadať výbor o mandát, ale máme to hrozne sformalizované. Debata cez obednú pauzu na pol hodinu, kde sa akože niečo pýtame a premiér akože odstáva mandát je pre mňa absolútne devalvovanie nastavenia parametrov, ako to únia chcela. Pri každom zasadnutí formácie Rady je nutné mať ex ante aj ex post informácie, čo v rokoch 2010-2012 bol štandard a za Smeru sa aj z toho sa úplne upustilo. Zadefinovalo sa, že dôležitý je Ecofin, ministri vnútra a summit.

Čo si od toho sľubujete?

Väčšie zainteresovanie Slovenska na dianí v únii. Treba to lepšie personálne prepojiť. A nielen na úrovni výboru. Samotné plénum parlamentu na Slovensku má vyššiu odbornú aj mediálnu pozornosť a vedeli by sme niektoré témy dostať do verejnosti a mnohé vysvetliť. Predkladal som opakovane návrh, aby v pléne parlamentu mohli vystúpiť europoslanci. Dokonca samotní europoslanci o to žiadali vedenie Národnej rady. Nebolo mi ani im vyhovené. Únia by sa nemala používať ako zlo, lebo za mnohé negatívne javy môže zlyhávanie národnej vlády nie EÚ a pravdu sa tak dozvie malý výsek spoločnosti. Používať úniu na výhovorku za zlyhávanie národných politík je podľa mňa cesta do pekla. Démonizovať úniu ako to často robí premiér, keď sa sťažuje, že na summitoch môže akurát meniť čiarky a mäkčene je jeho vlastnou neschopnosťou. Ak by umožnil a nie obštruoval procesy na národnej úrovni, nemusel by sa sťažovať, že na summitoch rokujú spôsobom „urokovania premiérov k smrti“ v neskorých nočných hodinách. Často ľuďom hovoríme, že v rámci EÚ môžeme sedieť za stolom. Tak keď už za ním sedíme, tak tlačme na zmeny a nehádžme si na národnej úrovni polená pod nohy.

Vidíte dnes v únii hrozbu dezintegrácie?

Vidím tam niekoľko vektorov, odkiaľ môže k rozstreleniu EÚ prísť. Máme vojenský konflikt u suseda na východe, máme tu tému Grexit, máme tu tému Brexitu a máme tu utečeneckú krízu. Za 5-ročné obdobie pôsobenia v politike mám pocit, že únia je celý čas v krízovom manažmente. Vyriešenie krízového stavu, nastavenie prevencie, aby sa krízam predchádzalo by malo byť prioritou a nie rozmýšľanie o únii, čo s ňou do budúcnosti. Debata zredukovaná do pozície či viac národných štátov alebo viac únie nemá konca a vlastne nič neprináša. Kritizujem úniu ešte zo zlyhania v tzv. „líderskom potenciáli“, pretože neponúka takmer žiadneho „autentického lídra“, ale možno to má tak zadefinované v DNA.

To je výčitka, ktorá zaznieva často. Logicky nasledujúca otázka nevyhnutne je, odkiaľ má to líderstvo ísť? Z Európskej komisie? Z Európskej rady, kde ale opäť hovoríme len o konkrétnych národných štátoch a potom zväčša o tých, ktoré majú geopolitickú váhu? Kde sa má líderstvo únie generovať?

Musí sa generovať pri tom, ako si únia konečne odpovie na otázku, čo znamenajú národné štáty v únii. Mali by sme si vysvetliť, čo by mali národné štáty a politici pre politiku Európskej únie znamenať. Napríklad, eurokomisár pre migráciu gréckej národnosti podľa mňa zlyhal v komunikácii s Tureckom. Migračná kríza ukazuje aj absolútne zlyhanie parciálneho leadershipu, práve komisára pre migráciu.

Mali by sme poriadne zadefinovať, čo je Európsky parlament, čo Rada, čo Komisia a kde ich môžeme čakať pri formovaní jednotlivých politík, pretože v momentálnom stave je to veľmi ťažké vysvetliť. Súhlasím teda s tým, že pri súčasnom nastavení sa lídership zrejme neobjaví. Rozseknú to národné štáty. Možno bude do budúcna prichádzať vždy k parciálnym dohodám geopoliticky významnejších členov EÚ a budú posielať na summity pozičné dokumenty. Alebo vytvoríme mechanizmus, že pozičné dokumenty bude robiť leader, ktorý bude akceptovateľný celou úniou. Uvidíme.

Premostím k V4. Môže podľa Vás vývoj v Maďarsku, a teraz možno viac v Poľsku, zmeniť pozíciu V4 ako platformy, na ktorej dnes primárne tvoríme svoje spojenectvá v EÚ?

Ja V4 beriem ako veľmi voľné zoskupenie a som za to, aby vznikali a mohli vznikať aj iné ad hoc spojenectvá. Priatelia kohézie sú tiež dobrý model v prípade spoločného záujmu, v tomto prípade peňazí a podpory pre menej rozvinuté regióny EÚ. Mám pocit, že ak by sme vedeli nájsť spoločný záujem, ktorý sa týka napríklad malých štátov, štátov s istou životnou úrovňou, tak začne byť európska politika uchopiteľnejšia. Tváriť sa, že ide nám o dobro všetkých a svetový mier nie je veľmi politické a jej politiku dlhodobo nevieme veľmi vysvetliť ľuďom. A únia je politický projekt s pôvodne geopolitickým významom. Priznajme si konečne, že hlavne v tejto oblasti únia zlyháva najviac.

Mechanizmus „vlády zákona“, ktorý spustila Komisia voči Poľsku sa vám zdá zmysluplný?

Nie.

Prečo?

Mne sa nepáči, čo Poliaci robia. No na druhej strane nemáme nastavené mechanizmy, ktoré by boli schopné predchádzať takýmto krokom. Avšak ak sa to nakoniec stane, nemôžu inštitúcie EU akýkoľvek členský štát zavolať na koberec ako malé dieťa. Únia si zadefinovala tvrdé parametre v prístupových rokovaniach a mala reálny nástroj v napredovaní napĺňania jednotlivých kapitol. Nástrojom bolo ak členský štát nenapĺňal predvstupové kritéria, do EÚ prijatý nebol. Ale ak už je niekto dnu, neexistujú mechanizmy vynútiteľnosti dodržiavania pravidiel a predchádzaniu schvaľovania pravidiel, ktoré sú v rozpore s EU štandardami. Mechanizmus „vlády zákona“ prichádzajúci ex post je najhorším možným scenárom a v momentne to skĺzava do vzkypenia národnej hrdosti a euroskepsy. Stáť pred nejakou inštitúciou EÚ, ktorá ide rozhodovať o realizovaní politiky, na ktorú mám mandát od vlastného voliča je systémovo zle nastavené. Dokonca si to neviem predstaviť ani vo federácii. A únia nie je federácia.

Ako si predstavuje európsku odpoveď na migračnú krízu?

Otázka má dve roviny, celoeurópsku a slovenskú. Každá entita ju uchopuje inak, vnímajúc aj obavy slovenských občanov z možnej prítomnosti vĺn migrantov, ak vidia, čo sa deje pri najbližších susedoch, alebo v Nemecku. Z hľadiska vnútropolitických a bezpečnostných štandardov to pre nás momentálne nie je aktuálne, lebo u nás migranti nie sú.

Ale sú v Schengenskom priestore.

Preto hovorím, že to má dve roviny. Na národnej vláda tému zneužíva. Podľa mňa sa nedá téme viac ublížiť ako ju zavesiť na bilboardy. Vláda vyvolala pocit aktuálnosti ochrany. To, že treba nastavovať bezpečnostné parametre a pripraviť sa nikto nespochybňuje. Ale sú vlády, ktoré to vedia robiť pokojne a bez toho, aby s tým stresovali a strašili obyvateľstvo.

Z  európskej roviny máme problém ochrany Schengenu. V uznesení NR SR sme odmietli mechanizmus povinných kvót, ktorý považujem za nešťastný a umelý. Téma vyhovovala západným politikom, ktorí potrebovali vysvetliť svojmu obyvateľstvu, nebojte sa, aj keď prídu, vymyslíme mechanizmus ako ich prerozdeliť. U nás zasa politici zredukovali celú debatu len na ochranu proti povinným kvótam. Politicky dokonalé – na západe ukľudňovali povinným prerozdelením, v strede a na východe sa bránili „európskemu diktátu“, pričom muselo a musí byť všetkým jasné, že povinné kvóty nikdy fungovať nebudú.

Určite je základom readmisia, multilaterálna z úrovne EU aj bilaterálna. Takisto finančná podpora hotspotov aj reálne fungovanie, zabezpečenie komunikácie s OSN, budovanie enkláv, ktoré budú reálne strážené, vojenská prítomnosť s mandátom OSN.

Zdalo by sa mi rozumné vytvoriť v rámci mechanizmu Dublin II, aby sme pri veľkých migračných tokoch mohli vypnúť pravidlo, že utečenci musia absolvovať azylový proces tam, kde sa registrujú. Toto pravidlo ich núti registráciu obchádzať a vyhýbať sa jej. Rovnako ani Maďarsko alebo iný členský štát sa nebude hrnúť do ich registrácie, lebo preberá za migrantov zodpovednosť. Potom sa po Schengenskom priestore pohybujú stotisíce ľudí, o ktorých netušíme vôbec nič. Bolo by vhodné, aby pri registrácii utečenec mohol zadať údaj o preferovanej krajine, kde chce azylový proces podstúpiť. Je to dôležité z hľadiska Schengenu a bezpečnosti EÚ, najprv tých ľudí kdekoľvek zaregistrovať a až potom ich nechať realizovať svoj azylový proces napríklad v Nemecku, ak to bude ním vybraná krajina budúceho pobytu.

Pozadie

Interview s Jozefom Viskupičom patrí do série rozhovorov s predstaviteľmi relevantných slovenských politických strán kandidujúcich vo voľbách do Národnej rady SR v marci 2016. Plný rozsah rozhovorov s respondentmi, ktorí sa vo svojich stranách zaoberajú európskymi témami, je jedným zo vstupov pripravovanej analýzy európskeho rozmeru programov a postojov slovenských politických subjektov. Jej zverejnenie plánujeme 26. februára 2016. Partnermi projektu sú Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR, Zastúpenie Európskej komisie v SR a FIPRA Slovakia.

REKLAMA

REKLAMA