Šéf plynárenského zväzu: Slovensku chýba jasná energetická stratégia

Nemecko momentálne spaľuje uhlie, ale aspoň má víziu, hovorí pre EurActiv.sk JÁN KLEPÁČ.

Ján Klepáč je výkonným riaditeľom Slovenského plynárenského a naftového zväzu. V roku 2016 získal Národnú cenu slovenského plynárenstva. V minulosti pôsobil ako podpredseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Rozhovor sa uskutočnil 23. marca na podujatí „Can gas spur energy transition in Central and Eastern Europe?“, ktoré v Bratislave organizovali Eurogas a Slovenský plynárenský priemysel. Portál EurActiv.sk tento týždeň publikuje sériu článkov z konferencie.

Na konferencii ste povedali, že plynový sektor potrebuje pre európsku verejnosť nové posolstvo. Aké by malo byť?

Hlavnou úlohou plynárenských zväzov naprieč Európou je obhajovať zemný plyn, robiť gas advocacy. V roku 2011 síce Medzinárodná energetická agentúra vyhlásila, že nastáva zlatý vek plynu, ukazuje sa, že je to pravda na celom svete okrem Európy. V Európe bol plyn zatlačený vďaka lacnému uhliu a nefungujúcemu obchodu s emisiami do boja o prežitie.

Vy teda nevidíte problém v dotáciách obnoviteľné energie?

Problém vidím samozrejme aj v dotáciách pre obnoviteľné zdroje. Ako bývalý regulátor zdieľam názor, že akékoľvek dotácie krivia trh. To sa stalo aj v prípade obnoviteľných zdrojov. Nie som proti dotáciám do obnoviteľných zdrojov, mali by však byť primerané.

Čo sa týka plynu, na svete je ho dostatok. Ak budeme ťažiť rovnakým tempom ako dnes, máme ho na 230 rokov. Plyn je v Európe absolútne dostupný. Máme silnú infraštruktúru a nové intekonektory a LNG terminály sa stále budujú.

Zemný plyn je najčistejšie fosílne palivo. V porovnaní s uhlím produkuje o 50 percent menej CO2 emisií, o 67 percent menej oxidov dusíka a o 99 percent menej oxidov síry. Neobsahuje žiadne prachové poletové častice, ktoré spôsobujú rakovinu a ktoré vznikajú aj pri spaľovaní biomasy.

A predsa sa mi zdá, ako keby to všetci brali na vedomie, ale nič.

Plyn môže vyčistiť planétu, môže ju dekarbonizovať.

Aké by malo byť to nové posolstvo?

Pri dnešnej (23. marca) diskusii som si uvedomil, že by sme mali prísť s posolstvom – plyn môže vyčistiť planétu, môže ju dekarbonizovať.

Ale aj pri spaľovaní plynu predsa vznikajú emisie CO2.

Vzniká ich však podstatne menej. A ako hovorí Klaus Schäfer (šéf európskeho združenia plynárov Eurogas), hrozí nám, že klimatické ciele do roku 2030 nenaplníme bez zemného plynu. Nenaplníme ich preto, že podľa analytikov v najbližších 20 rokoch stúpne celosvetová spotreba energií o 40 percent. Najmä vďaka rozvíjajúcim sa ekonomikám ako IndiaČína. Tento rast nie je možné pokryť obnoviteľnými zdrojmi.

A čo energetická efektívnosť? Nebude možné využívať obnoviteľné zdroje vo väčšej miere ako náhradu za iné zdroje vďaka energetickej efektívnosti?

Energetická efektívnosť zníži spotrebu všetkých zdrojov, aj obnoviteľných. Určite je krokom správnym smerom. Lenže aj ona má dnes svoje limity. Treba zobrať do úvahy limity energetickej efektívnosti a dostupnosti energií.

My sa rozprávame o tom, či plyn áno alebo nie, a v Nemecku ďalej fungujú uhoľné elektrárne, ktoré zamorujú ovzdušie.

Na rozdiel od Slovenska má Nemecko jasnú energetickú stratégiu: obnoviteľné zdroje podporované zemným plynom, preč s uhlím a jadrom, obmedzenie ropy.

Napriek tomu by som chcel podčiarknuť jednu vec. Na rozdiel od Slovenska má Nemecko jasnú energetickú stratégiu: obnoviteľné zdroje podporované zemným plynom, preč s uhlím a jadrom, obmedzenie ropy. U nás je akási snaha podporovať všetko. Vláda rozhodla o podpore ťažby uhlia do roku 2030 s opciou do roku 2035. Staviame dva reaktory v Mochovciach, rozmýšľame o ďalších dvoch v Jaslovských Bohuniciach. Postavili sme plynový interkonektor smerom na Maďarsko, ďalší budeme stavať smerom na Poľsko. Mohutne podporujeme obnoviteľné zdroje.

Ako keby sme sa nevedeli rozhodnúť, čo vlastne chceme?

Mám pocit, že ide o snahu dosiahnuť diverzifikáciu. Pýtam sa však, za akú cenu.

Možno hovoriť o diverzifikácii, keď má jadro 50-percentný podiel na výrobe elektriny a ďalšie dva reaktory staviame? Nemáme jasný ťah na jadrovú energiu?

Ten ťah je neprehliadnuteľný. Energetická stratégia by trebárs mohla hovoriť, že toto je budúcnosť Slovenska. Signály navonok však sú, ako keby sme chceli podporovať každý sektor.

Postoj Nemcov je jasný. Obnoviteľné zdroje sú prerušiteľné zdroje energie; musia mať zálohu, niečo ich musí podporovať – zemný plyn.

Medzinárodná agentúra pre obnoviteľné energie vidí zemný plyn ako spojenca obnoviteľných energií, ale len krátkodobého. Vidíte dlhodobú úlohu plynu vo výrobe elektriny, povedzme do roku 2050?

Áno, stopercentne.

Dokonca si myslím, že v roku 2050 bude prítomná aj ropa. Uhlie bude zrejme mŕtve. Hoci India sedí na obrovských zásobách čierneho uhlia a všetko nasvedčuje tomu, že sa nerozpakuje ich ťažiť.

Do roku 2030 by sme mohli hovoriť o prechodnom období. Potom však pokrok a inovácie zasiahnu aj zemný plyn. O čom je carbon capture and storage (CCS – zachytávanie a uskladňovanie oxidu uhličitého)? Odoberie sa CO2, ktoré vzniká pri spaľovaní plynu, a do ovzdušia sa vypúšťajú len látky, ktoré nie sú zdraviu škodlivé.

Táto technológia sa zatiaľ nepresadila.

Pozrite sa na batérie Elona Muska (šéfa spoločnosti pre výrobu elektrických vozidiel Tesla). Keď som uvažoval, že si na rodinný dom nainštalujem fotovoltaické panely s batériami, aby som mohol byť sebestačný, vypočítal som, že si musím kúpiť tri batérie veľkosti chladničky s mrazničkou. Každá má výkon 1,5 kW a stojí 2 800 eur. Odmietol som. Verím však, že o pár rokov budú mať veľkosť autobatérií a budú stáť 500 eur.

V ktorých sektoroch v Európe a na Slovensku by mal plyn zohrávať v budúcnosti dôležitú úlohu – v elektroenergetike, doprave či v kúrení?

Dnes je 32 percent slovenských  domácností napojených na centrálne zdroje tepla. Polovica z nich kúri zemným plynom.

Zvyšných 68 percent sú individuálni kúrenári, z ktorých 86 percent využíva kotle na zemný plyn. Výroba tepla je trvalý segment.

Druhý segment je priemyselné využitie plynu. Veď Duslo Šaľa stále odoberá 400 miliónov m3 ročne. Z plynu odoberá metán a vyrába amoniak, ktorý je hlavnou látkou pre výrobu dusíkatých hnojív.

Snažíme sa a budeme sa snažiť o uplatnenie CNG a LNG v doprave.

Potom je tu samozrejme doprava. Snažíme sa a budeme sa snažiť o uplatnenie CNG (stlačeného zemného plynu) a LNG (skvapalneného zemného plynu) v doprave.

A verím, že práve inovácie plynu pomôžu. Mnohé paroplynové elektrárne sa zatvorili. V Düsseldorfe však minulý rok otvorili najmodernejšiu plynovú elektráreň na svete s účinnosťou 61,5 percenta (momentálne zakonzervovaná slovenská paroplynová elektráreň Malženice má účinnosť 58 percent, ktorá patrí medzi najvyššie v Európe – pozn. red.). Toto je budúcnosť zemného plynu. Keď to spojíme s CCS, sme v suchu.

REKLAMA

REKLAMA