Boj proti korupcii nesmú byť len prázdne reči

Transparentnosť nie je cieľ sám o sebe, je to iba sprostredkovateľ. Pomáha zachytávať slabé miesta a klásť tie správne otázky, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk generálny manažér Bayer Slovensko.

Harald Nusser
https://euractiv.sk

Bežné vnímanie Slováka je, že Nemci sú pri práci puntičkári zameraní na zlepšovanie detailov. Oni by samých seba pravdepodobne takto nepopísali. Do akej miery ste zažívali kultúrny šok, keď ste prvýkrát začali pracovať na Slovensku?

Vedel som samozrejme, že národné kultúry sa odlišujú. Vzťahy napríklad zohrávajú väčšiu úlohu na Slovensku ako v USA, kde som taktiež istú dobu pracoval. Čo ma mierne prekvapilo bola úroveň reciprocity v spoločnosti, ktorá sťažuje mladším a viac obsahovo orientovaným jednotlivcom dosiahnuť úspech. Čo na druhej strane závidím Slovákom je, že dokážete neustále zabezpečiť, aby veci fungovali, aj keď niekedy úplne na poslednú chvíľu.

Farmaceutické odvetvie, v ktorom fungujete, je jedno z najviac regulovaných, napriek tomu trpí zlým imidžom, keď hovoríme o korupcii.  Prečo si myslíte, že je to tak?

Čudujem sa, prečo sa všetci tvária, že vedieť o tom vedia, ale stále sa s tým nič nerobí. Boj proti korupcii v ktoromkoľvek sektore nesmú byť len prázdne reči. Zavedenie striktných zákonov je jedna vec, druhá vec je ich uplatňovanie. Podľa mňa dodržiavanie zákonov nie je iba o zabezpečení správnej dokumentácie, ale ide o to, aby bola v poriadku samotná podstata, ktorá tvorí obsah zmlúv.  Ak je to tak, táto môže byť v podstate tiež zverejnená a transparentná.

Je vo všeobecnosti konanie farmaceutickej spoločnosti operujúcej na rozličných trhoch definované viac regulačným prostredím alebo konkrétnou firemnou kultúrou?

Je to oboje. Viaceré predpisy majú medzinárodný charakter. Britský zákon o úplatkárstve napríklad platí aj mimo Spojeného kráľovstva, ak medzinárodná firma podniká aj v Spojenom kráľovstve. To znamená, že od každej takejto firmy sa požaduje, aby zabezpečila také interné pravidlá a procesy, ktoré napríklad úplatkárstvu predchádzajú. Inak to môže viesť k značným pokutám.

Po druhé ide však o to, ako sa to premietne v rámci danej firmy. V Bayeri nedovolené správanie trestáme a zároveň máme jasne povedané a napísané, že: „Ak jediný spôsob, ako uzatvoriť obchod je konať nelegálne alebo neeticky, radšej sa toho obchodu vzdáme.“

Kontakty s lekármi sú pravdepodobne tá najproblematickejšia časť. Avšak povaha vašich produktov neumožňuje tieto kontakty prerušiť. Kto by potom mal niesť hlavnú ťarchu zodpovednosti za etickú povahu týchto vzťahov?

Každý jednotlivec je zodpovedný za etické konanie. Kontakty s doktormi sú dôležité. V konečnom dôsledku je pre pacienta dôležité, aby bol doktor plne informovaný. Návštevy zo strany farmaceutickej spoločnosti sú jedným aspektom tejto informačnej mozaiky. Sú o to cennejšie, ak informácie nie sú na mieru šité na konkrétny produkt, ale zahŕňajú kompletné informácie o chorobe, potenciálne príčiny a možné spôsoby liečby. V tomto zmysle nové zákony v zdravotníctve poskytujú príležitosť pre excelentné a obsahovo orientované firmy. Obmedzený prístup k doktorom zvýši hodnotu ich času mimo ordinačných hodín, budú sa chcieť stretnúť iba s takými zdravotníckymi zástupcami, ktorí im pomáhajú zlepšovať ich znalosti a vedomosti. Základný predpoklad však je, že tento zákon sa bude rešpektovať a dodržiavať.

Stále viac počúvame o tom, že podnikať etickým spôsobom a zodpovedne je konkurenčnou výhodou. Platí to už aj pre Slovensko alebo je to naopak stále nevýhoda?

Podľa toho, čo často počúvam, je to stále nevýhoda. Som však presvedčený, že je to jediný spôsob, ako zabezpečiť trvalú udržateľnosť. Vyžaduje to však zamestnávať schopných ľudí, tvrdú prácu a vytrvalosť. Keď už firma dosiahne etický prístup, bude pre ostatných ťažké ju kopírovať a bude to neustále zvyšovať hodnotu jej zamestnancov.

Je jediným okamžitým dostupným riešením, čo najširšia možná transparentnosť?

Transparentnosť môže viesť ku  konštruktívnemu tlaku okolia a jednotnejšiemu prístup k tomu, akým spôsobom podnikáme, a nie iba k tomu, ako tvrdíme, že by sme chceli podnikať. Okrem toho mám skôr tendenciu myslieť si, že úlohu zohráva aj vonkajšia motivácia. Volanie po sankciách alebo príkladoch by však v ideálnom prípade vychádzalo zo spoločnosti ako celku.

V zdravotnej starostlivosti máme okrem farmafiriem a lekárov aj ďalších hráčov – distribútorov, zdravotné poisťovne, lekárne a v neposlednom rade pacientov. Ako môžu oni prispieť k väčšej transparentosti sektora? Kto by mal byť hybnou silou tejto snahy?

Ľudia alebo subjekty vedené ľuďmi majú tendenciu optimalizovať svoju bezprostrednú rolu skôr, ako by pochybovali o aktuálnom stave, ktorý tvoria interakcie mnohých subjektov. V tomto zmysle teda transparentnosť nie je cieľ sám o sebe, je to iba sprostredkovateľ. Pomáha zachytávať slabé miesta a klásť tie správne otázky. Vo viacerých krajinách už prerod zdravotníctva začal. Podľa mňa to nie je iba o optimalizovaní nákladov napríklad prostredníctvom znižovanie cien liekov, ale malo by to byť o riešeniach pre spoločnosť. Prežijú len tí hráči, ktorí sú schopní vygenerovať trvalo udržateľné riešenia do budúcnosti. Toto je presne to, čo predstavuje firma Bayer: „Veda pre lepší život“.

Pozadie

Dr. Harald Nusser pôsobí ako generálny manažér spoločnosti Bayer, spol. s r.o. od júla 2010. Predtým zastával pozíciu vedúceho projektu Horizon PMO (Project Management Office) divízie Bayer Schering Pharma, kde pôsobil od roku 2009. V rokoch 2006 až 2009 pracoval na oddelení strategického plánovania ako vedúci portfóliového manažmentu Bayer Schering Pharma.

Rozhovor vznikol pri príležitosti konania konferencie Transparentnosť v slovenskom zdravotníctve (22.-23.11. 2011)

REKLAMA

REKLAMA