Ľudia chcú zažiť pocit z pomoci inému

Európsky rok dobrovoľníctva vo veľkej miere pomohol na Slovensku pripraviť potrebnú legislatívu, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk výkonná riaditeľka o.z. C.A.R.D.O.

Alžbeta Mráčková
https://euractiv.sk

Dobrovoľníctvo predpokladá záujem ľudí pomáhať svojej komunite, resp. ju nejakým spôsobom posúvať dopredu. Nie je dnešná doba skôr naklonená individuálnemu snaženiu?

Je taká doba, to je pravda. Ale práve preto sme tu my, združenia, ktoré sa dobrovoľníctvu venujú. Sme servisná organizácia, ktorá volá ľudí do dobrovoľníctva. Ľudia, ktorí pracujú pre vlastný prospech alebo pre prospech nejakej firmy veľmi veľa, niekedy aj 12 hodín denne, sa nám ozývajú a hľadajú nejakú zmysluplnú činnosť. Hoci sa na jednej strane ľudia sa venujú skôr sami sebe a prevládajú egoistické záujmy, na druhej strane sa stretávame s tým, že ľudia, ktorí pracujú pre ťažký biznis, chcú aspoň z času na čas robiť zmysluplnú aktivitu a zažiť pocit z toho, že niekomu pomôžu. Máme celkom dobré výsledky z výskumu o dobrovoľníctve na Slovensku. Je to jediný výskum svojho druhu, ktorý práve teraz spracúvame. Vyšlo nám, že 27 % Slovákov nad 15 rokov pracuje dobrovoľne, dobrovoľnícky sa angažuje v mimovládnych organizáciách, prípadne pre samosprávu či verejnú správu. To celkom dobré. Okrem toho výsledky hovoria, že 47 % ľudí na Slovensku pomáha neformálne, to znamená, že pomáhajú susedom alebo svojim známym, či už v domácnosti alebo aj inak. Kompletné výsledky tohto reprezentatívneho celoslovenského prieskumu budeme mať v októbri alebo v novembri.

Zákon o dobrovoľníctve je dnes v druhom čítaní v NR SR. Prečo je dôležité kodifikovať dobrovoľnícku prácu?

V našom sektore sa o tom rozprávame už niekoľko rokov. Prvá fáza prebehla v roku 2002 a v roku 2007 sme túto otázku otvorili znova. Legislatíva má riešiť niekoľko základných organizačných problémov. Úplne základný je, že neexistuje žiadna definícia dobrovoľníka, čo vedie inšpektorov práce k tomu, že označujú dobrovoľníkov za čiernu pracovnú silu. Možno sa o dobrovoľníctve na Slovensku málo hovorilo a preto im neverili, že by mohli vykonávať prácu aj bez nároku na odmenu.

Potom sú tu náklady na dobrovoľníctvo. Doteraz nemáme na Slovensku legálne uznané náklady ako sú preplatenie cestovného, konferencie, stravy, atď. pre našich dobrovoľníkov v organizácii. To by malo byť štandardom pre každú neziskovku. Dnes sa to rieši tak, že to daňový úrad proste uzná, aj keď to nie je náš zamestnanec. Podľa pripravovaného zákona existuje možnosť zdravotne a úrazovo poistiť dobrovoľníka. Našťastie to nie je povinnosť, lebo to by nás ako mimovládky položilo. Na druhej strane hovoríme aj o sociálnom poistení. Existujú dobrovoľníci, ktorí sú organizáciami vysielaní do zahraničia. Doteraz to bolo tak, že si musia sociálne odvody platiť a ak si neplatia, tak sa im ten čas nezaráta do dôchodku. Z tohto dôvodu nám nový zákon umožní, aby mohli organizácie, zatiaľ nie štát, platiť sociálne poistenie pre dobrovoľníkov, ktorí idú do zahraničia. Dôležité je aj zazmluvnenie vzťahov. Doteraz neexistoval vzor zmluvy ako chrániť tri strany: dobrovoľníka, klienta a aj organizáciu. Toto všetko nový zákon rieši. Výhoda je, že zákon nám dáva práva a nie povinnosti. Zatiaľ. Je druhom čítaní. Dúfam, že nám tam niečo nepokazia.

Sú teda organizácie, ktoré sa zaoberajú manažmentom dobrovoľníctva spokojné s touto verziou?

Len veľmi ťažko sa dá urobiť niečo úplne vhodné pre všetky typy dobrovoľníkov a dobrovoľníckych organizácii. Sme s ním spokojní až na to, že nepriniesol žiadne priame financie do sektora. Napríklad v Českej republike zákon už pred deviatimi rokmi priniesol zároveň dotačný mechanizmus. U nás to tak nie je. Hoci je tam pre dobrovoľníkov možnosť namiesto dvoch percent z daní prideliť organizácii tri percentá. Toto zákon zatiaľ prináša. Dúfam, že sa to nezruší. Potrebovali by sme však aj priame dotácie, priamu partnerskú spoluprácu so štátom.

Ide o prvú právnu úpravu dobrovoľníckej práce na Slovensku, dopomohol k tomu prebiehajúci Európsky rok dobrovoľníctva?

Predpokladáme, že pomohol vo veľkej miere. My ako organizácia venujúca sa dobrovoľníctvu na Slovensku sme najprv lobovali na úrovni Európskeho parlamentu, aby tento európsky rok vôbec bol. Sme členmi veľkej európskej organizácie Európskeho dobrovoľníckeho centra. Písali sme všetkým poslancom, aby podpísali petíciu. Deviati z vtedajších štrnástich slovenských europoslancov nám to podpísali, čo bolo celkom dobré. Čo sa týka zákona, tak nám pomohli voľby. My sme pred voľbami oslovovali všetky politické strany. V liste sme sa ich pýtali, ako chcú podporovať dobrovoľníctvo na Slovensku a či sú za tvorbu zákona. Mali sme celkom pozitívny ohlas zo strán súčasnej koalície. Potom sa to chytilo a pomohla nám poslankyňa Jana Žitňanská z KDH. Vďaka tomuto tlaku sa to dostalo do programového vyhlásenia vlády a potom sme to ďalej komunikovali. Zákon dostal do kompetencie rezort ministerstva vnútra, s ktorým sme komunikovali a kde sme boli prizvaní na stretnutie. Bol to od začiatku dobre vedený dialóg s ministerstvom počas celej tvorby zákona. Dokonca minister Lipšic na záver umožnil mať k zákonu verejnú diskusiu ešte predtým, než bolo medzirezortné pripomienkové konanie. Vďaka tomu, že vznikla nová pozícia splnomocnenca pre občiansky sektor, mohol sektor prostredníctvom neho prejaviť nespokojnosť s niektorými návrhmi a pripomienky splnomocnenca boli následne všetky prijaté.

Ako sa líši navrhovaná úprava oproti iným štátom? V ktorej krajine je dobrovoľníctvo najviac rozšírené?

Neexistuje najlepšie upravená legislatíva. Máme prehľad o tom ako to funguje v iných krajinách, mnohokrát je to ale neporovnateľné. Každá krajina má inú tradíciu. My sa môžeme porovnávať s krajinami strednej a východnej Európy, kde už väčšina krajín zákon má. Viem, že v Českej republike zákon priniesol dotácie, ale výrazne odlíšil dobrovoľníkov a členov, pričom členovia boli zákonom znevýhodnení. Takže môžem povedať, že náš zákon je dobre vypracovaný aj vďaka tomu, že sme videli čo všetko sa dialo za posledné roky v iných krajinách. Sú krajiny, kde vôbec nepotrebujete zákon. Napríklad Veľká Británia, kde neexistuje samostatný zákon o dobrovoľníctve pretože nie je potrebný. Je tam vysoká tradícia a účasť dobrovoľníkov , na druhej strane dobrovoľníctvo je obsiahnuté čiastkovo vo viacerých zákonoch VB. Do formálneho dobrovoľníctva sa tam priamo zapája asi 44 % ľudí. Úroveň dobrovoľníctva v krajinách severnej a západnej Európy je vo všeobecnosti veľmi vysoká, čo podľa mňa súvisí so životnou úrovňou a historickým vývojom.

Do akej miery by sa mal okrem zadefinovania všeobecného legislatívneho rámca zapájať do tejto oblasti ľudskej činnosti štát? Napríklad cez daňové zvýhodnenie…

Mal by zohrávať aktívnejšiu úlohu, čo sa týka celého sektora, nie len dobrovoľníctva. Dobrovoľníctvo ale istým spôsobom zahŕňa celý sektor, lebo takmer v každej organizácii nájdete dobrovoľníkov. Chce to celkovú koncepciu. Možno aj daňové úľavy pre organizácie. My ako organizácia, ktorá funguje ako dobrovoľnícke centrum, ktoré má za úlohu propagovať dobrovoľníctvo, volať verejnosť do dobrovoľníctva, poskytovať servis, konzultácie organizáciám a školiť ich ako pracovať s dobrovoľníkmi sme doteraz takmer žiadnu podporu od štátu či samosprávy nedostali. Naše fungovanie je neudržateľné a to čo robíme, robíme vďaka medzinárodným zdrojom, zdrojom EÚ alebo zdrojom nadácií na Slovensku a v zahraničí, prípadne od podnikateľského sektora. V zahraničí je približne 50 % rozpočtu  dobrovoľníckych centier dotovaných  zo zdrojov verejnej správy. Možno je to aj o tom, že štát musíme presvedčiť o tom, akú hodnotu, najmä ekonomickú, má dobrovoľníctvo. To stále nevieme.

Nie je možné nejakým spôsobom zmapovať a vyjadriť akú hodnotu tvorí práca dobrovoľníkov?  

V spomínanom výskume sme sa snažili zistiť koľko ľudia odpracovali hodín v dobrovoľníctve a vyšlo nám 105 300 000 hodín na celú populáciu a jeden rok. Potrebujeme presvedčiť štát, že dobrovoľníctvo má význam a svoju hodnotu. Istým spôsobom mu prináša ekonomickú výhodu. Na druhej strane my stále nemáme metódu ako to presne vyčísliť. V Amerike a aj v krajinách západnej Európy existuje manuál hodnoty dobrovoľníckej práce ILO. Vypracovali ho experti z neziskového sektora z univerzity v Baltimore. Chystá sa o tom konferencia pre štatistické úrady v Poľsku. Nepodarilo sa mi zatiaľ zistiť, či sa tam od nás zo Štatistického úradu niekto zúčastní. Našou snahou je, aby sa takýto manuál ako merať dobrovoľnícku prácu dostal aj na náš štatistický úrad, aby sme každý rok mohli merať na počty dobrovoľníkov, odpracované hodiny a aj ekonomickú hodnotu dobrovoľníckej práce.

Odkedy sa dobrovoľníctvu venujete, ako sa na Slovensku vyvíja postoj firiem k dobrovoľníctvu? Sú priekopníkmi alebo si skôr osvojujú pre aktivity súvisiace s budovaním značky, čo osvedčilo na inej báze?

Myslím si, že ide o  trend. Nikto na Slovensku nebol priekopník. Čiastočne si myslím, že trend prišiel z medzinárodných spoločností, kde je stratégia CSR, resp. spoločenskej zodpovednosti firiem viac budovaná. Myslím si, že to pozitívne ovplyvnilo slovenské malé lokálne firmy aj niektoré národné korporácie, aby sa pridali do dobrovoľníctva. Dobrovoľníctvo je len jedna oblasť, v ktorej by sa mali firmy angažovať. Ak ale firmy vysielajú svojich ľudí počas pracovného času a hovoria im, že sú dobrovoľníci, to nie je dobrovoľníctvo a my sa tomu aj bránime nazývať to dobrovoľníctvom. Síce nám firma daruje dobrovoľníkov, no je to skôr „darcovstvo“, lebo hoci ľudia idú pomáhať do neziskovej mimovládnej organizácie dobrovoľne, za ten čas ale dostanú zaplatené. Pokiaľ je to mimo pracovného času, ide o dobrovoľníctvo, pokiaľ je to v rámci pracovnej doby, tak ide o darcovstvo. Každopádne je to pre nás veľmi dobrý trend.

Tento týždeň pripravujte tretí ročník Dní dobrovoľníctva. Akým vývojom prešla táto iniciatíva?

Začali sme pred dvoma rokmi, kedy sa nám prihlásilo asi 40 organizácii a bolo asi cez 1000 dobrovoľníkov, ktorí sa zapojili do Dňa dobrovoľníctva. Vtedy to bol jeden deň. Minulý rok to bol dvojnásobný počet organizácii a aj dvojnásobný počet zapojených ľudí. Tento rok to vyzerá na dvojnásobný počet ako minulého roku. Dúfame, že sa nám nie len duplicitne, ale aj viacnásobne zvýši počet zapojených ľudí, lebo máme dva dni dobrovoľníctva. Mali sme podnety od ľudí rozšíriť to aj na sobotu, lebo mnohí z nich pracujú, sú v piatok v zamestnaní a chceli by pomôcť v sobotu. Na druhej strane sme to brali ako výzvu v rámci Európskeho roka dobrovoľníctva. Máme veľa mediálnych partnerstiev, ktoré sú veľkým prínosom, lebo keby sme mali zaplatiť za reklamu, tak by sme tieto dni dobrovoľníctva zorganizovať nemohli. Viac a viac ľudí  značku Dní dobrovoľníctva vníma a mám pocit, že keď sa to stane naozaj tradíciou, tak sa možno počas desiateho ročníka zapojí polovica Slovenska (smiech). To by som rada zažila.

Vnímate, že by na diskusiu o dobrovoľníctve nejakým spôsobom vplývalo vnímanie ekonomickej krízy? 

Pokiaľ ide o odborné diskusie na medzinárodnej úrovni, veľa sa hovorí o dobrovoľníctve aj v súvislosti so spôsobom ako sa dostať z krízy. Podľa mňa to nie je veľmi dobré. Dobrovoľníctvo krízu nevyrieši, môže napomôcť ľuďom zostať aktívni. Keď sa napr. niekto stane  nezamestnaný môže byť dobrovoľníkom, čo mu môže pomôcť dostať sa opäť k zamestnaniu.

U nás na Slovensku týmto smerom v diskusii ani nejdeme.  Nevieme o tom, že by kríza prispela k pribúdaniu či ubúdaniu dobrovoľníkov.  Preto krízu pri diskusiách nepoužívame ako dôvod, prečo sa rozprávať o dobrovoľníctve.

C.A.R.D.O. je vysielajúcou organizáciou pre program Európska dobrovoľnícka služba. Ako hodnotíte efektivitu a zmysluplnosť tohto programu? 

Sme vysielajúcou organizáciou asi štyri roky. Vidím zmenu, s ktorou sa vysielaní dobrovoľníci vrátia domov.  Niečo nové sa naučili, možno zažili iný životný štýl, stretli zaujímavých ľudí, pomáhali iným ľuďom, naučili sa cudzí jazyk. Keď prišli domov, možno sa lepšie uplatnili alebo dokonca sa rozhodli ďalej pôsobiť ako dobrovoľníci. Skrátka ich to v živote niekam posunulo. Čo sa týka efektivity – náš momentálny problém s Európskou dobrovoľníckou službou je, že nemáme veľmi dobrovoľníkov už kam posielať. Veľmi ťažko sa nám darí nájsť dobré hostiteľské miesto. Máme pocit, že je veľmi veľa dobrovoľníkov zo zahraničia, ktorí sa hlásia na určité miesta. Dopyt je veľký a hostiteľských miest je málo. Sú obľúbené krajiny, kde nemajú veľkú šancu dostať. Na jedno miesto v Španielsku, kde sme poslali životopis jednej dobrovoľníčky sa hlásilo 200 ľudí. Európska dobrovoľnícka služba je veľmi dobrý nástroj a je veľmi obľúbená. Musím ale skritizovať, že napriek tomu, že jedným zo základných cieľov je aj integrácia ľudí, ktorí nemajú také možnosti v domovskej krajine, toto veľmi neplatí. Väčšinou chcú hostiteľské organizácie hotového človeka, ktorý už vie nejaký jazyk, vie sa uplatniť, je šikovný. Keďže je veľký záujem, tak sa nám s menej integrovanými ťažšie darí.

Chystáte niečo aj pri príležitosti európskeho roku aktívneho starnutia (2012)?

Raz sme boli zapojení a znovu budeme písať projekt cez Grundtvig na seniorské výmenné pobyty. Je to nový program Európskej komisie, ktorý vysiela seniorov, ľudí nad 50 rokov. Organizácie, ktoré sa do toho zapoja, napíšu projekt, schváli sa im a môžu prijať a vyslať dobrovoľníkov zo zahraničia. My sme takto urobili maďarsko-slovenskú výmenu, čo bolo veľmi dobré.

REKLAMA

REKLAMA