Český aktivista: Výber daní ovplyvňuje nedôvera ľudí voči štátu

LuxLeaks a Panama Papers nie sú v strednej a východnej Európe témou. Problémom sú zvýhodnené daňové podmienky pre zahraničných investorov, myslí si ONDŘEJ KOPEČNÝ.

Ondřej Kopečný je vo vedení mimovládnej organizácie Glopolis a je spoluautorom štúdie o daňových únikoch s názvom Kto platí dane v strednej a výchdnej Európe?, ktorá skúma výber daní v Českej republike, Poľsku, Maďarsku, Slovinsku, Lotyšsku a Bulharsku.

 

Štáty strednej a východnej Európy venovali škandálom LuxLeaks či Panama Papers oveľa menej pozornosti ako zvyšok EÚ. Prečo?

Je pravda, že to veľa pozornosti nevzbudilo. Myslím si, že ľudia to nevnímajú ako problém pre krajiny strednej a východnej Európy a miestni politici z toho tiež nerobia veľkú tému.

Treba si však uvedomiť, že v týchto štátoch to naozaj témou nie je. Znamená to, že miestni politici sa nemusia báť, že doma stratia podporu, keď sa k návrhom proti daňovým únikom postavia neutrálne alebo vôbec.

Tu v bruselskej bubline sa zdá, že je jasné, aká super dôležitá téma to je. V skutočnosti sú tu však štáty, v ktorých ľudia nerozumejú čo LuxLeaks vlastne je, ako je to dôležité a ako to súvisí s politikou EÚ. V takýchto krajinách je zároveň podpora Únie veľmi nízka.

A tu práve musíme zabrať. Myslím si, že by to mohla byť príležitosť pre bruselskú bublinu ukázať, že práve v takýchto otázkach dokáže EÚ viac než samotné členské štáty.

Majú tieto krajiny problém s daňovými únikmi?

Presun ziskov a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam sa týka aj krajín strednej a východnej Európy. Takže áno, majú s tým problém.

V každom štáte je to iné, no vo všeobecnosti, pozreli sme sa na desať firiem s najväčšími obratmi a skúmali sme aký vytvorili zisk a koľko zaplatili v daniach v jednotlivých krajinách. Z toho sme zistili, či firmy platia minimálne dane, alebo platia menej, ako by mali. V niektorých štátoch tieto firmy platia oveľa menej, ako by mali.

Zaujímavý je hlavné príklad Bulharska…  

Bulharsko je špeciálne tým, že tieto firmy navyše dostávajú štátne dotácie. Teda nielen že neplatia spravodlivý podiel daní, dostávajú dokonca podporu od vlády.

Je pravda, že desať najväčších firiem v Bulharsku dostane od štátu viac, ako zaplatí na daniach?

Je to zarážajúce, však? Deje sa to kvôli tomu, ako tieto krajiny vnímajú zahraničné investície. Je to niečo, čo si nesmierne cenia, pretože to prináša pracovné miesta, nové technológie a inovácie. Takto to aspoň prezentujú miestni politici, no skutočné náklady nie je vidieť. Neexistuje teda analýza nákladov a prínosov z týchto investícií.

To je ďalšia vec, ktorá vysvitla v našej štúdii – dostávajú vlády zo zahraničných investícií dostatočný prínos aj napriek ponúkaným daňovým úľavám a dotáciám? Stojí za to tých niekoľko tisíc pracovných miest?

Majú tieto štáty komplex menejcennosti? Myslia si, že by zahraničné investície neprilákali bez ponúkania všetkých týchto výhod?

Myslím si, že je to čiastočne v hlavách politikov, že ak dokážu vytvoriť pracovné miesta, ľudia ich znova budú voliť. Po druhé, ak sa vrátime k tomu prečo ľudí nerozhorčuje, že firmy neplatia spravodlivý podiel daní, je tu aj pomerne nízka dôvera v štát a štátne inštitúcie.

Všeobecným pocitom je, že štát peniaze z daní aj tak nevyužíva efektívne. V najlepšom prípade sa postaví predražená cesta. V najhoršom prípade peniaze skončia v niekoho vrecku.

Uvedomujú si ľudia, že ak firmy nebudú dostatočne prispievať, odnesú si to práve oni?

Nie, neuvedomujú. Keď sa rozprávame o daňových únikoch v Čechách, takmer vždy je to o únikoch z DPH. Je to preto, že vláda sa sústredí práve na boj proti podvodom pri DPH, na čo následne upozorňujú aj médiá.

Dôverujú ľudia viac európskym inštitúciám alebo vláde?

Úprimne si myslím, že v Čechách je dôvera v európske inštitúcie ešte nižšia. Je to dosť paradoxné, najmä keď sa bavíme o daniach.

Môže to poškodiť snahe Únie o väčšiu daňovú transparentnosť?

Myslím si, že snaha EÚ o to, aby mali občania prístup k informáciám o skutočných vlastníkoch firiem a poberateľoch výhod, príde ľudom ako logická.

Keď ale hovoríme o zjednocovaní pravidiel pre daňový základ, pozerajú sa na to úplne inak. V podstate to vidia ako vnucovanie Bruselu, ktorý chce prevziať naše právomoci v oblasti daní.

Tento problém sa však netýka len krajín strednej a východnej Európy…

Súhlasím, toto majú spoločné azda všetky krajiny. Zisky sa presúvajú globálne, no pravidlá končia na hraniciach štátov. Ako teda chcem zdaniť zisky, ktoré tak sa tak jednoducho dajú preniesť za hranice?

Komisiu vedie Jean-Claude Juncker, bývalý premiér Luxemburska, ktorého mnohí obviňujú za LuxLeaks.

Áno, aj to je argument, ktorý sa často používa aj v mojej krajine. Nič s tým nemôžeme robiť. Ak môžeme povedať, že návrhy Komisie, ktorú vedie pán Juncker, nás približujú k spravodlivejšiemu výberu daní, čo to znamená? Odmietneme dobrý návrh len kvôli Junckerovi?

Problém je skôr s Luxemburskom, najmä ak sa pozrieme na návrh tzv. čiernej listiny daňových rajov. Tu vidíme pokrytectvo. Nejde však len o Luxembursko ale aj o ďalšie daňové raje ako Holndsko, Britániu a možno aj Maďarsko. Nie je to len Junckerova hra.

Nie je súčasťou problému aj história krajín strednej a východnej Európy spájaná s korupciou? Akú rolu hrá komunistická minulosť týchto štátov?

Mnohí si myslia, že od štátu nemôže prísť nič dobré. To je niečo, s čím môžu niečo spraviť práve politici. Čím viac budú ľudia vedieť o tom, ako sa peniaze využívajú, tým viac budú štátu dôverovať. To by ich mohlo aj motivovať k tomu, aby platili dane.

Preto nerozumiem prečo je Česká republika proti vykazovaniu podľa jednotlivých krajín (country-by-country reporting), alebo prečo bolo tak náročné získať jej súhlas na vytvorenie verejného registra konečných užívateľov. Ak chceme aby ľudia verili štátu, potom štát musí byť viac otvorený a transparentný pri zbieraní informácií. Prečo tieto informácie nechcú zdieľať s občanmi? Väčšia dôvera v štátne inštitúcie a verejné peniaze začína pri transparentnosti.

Potrebujú štáty strednej a východnej Európy svoje vlastné LuxLeaks?

Možno by to pomohlo, no bol by som rád keby daňová osveta prišla z pozitívnejšieho miesta.

Prezident Spojených štátov odmieta zverejniť svoje daňové priznania…

Dúfam, že prežijeme štyri roky a zobudíme sa z tohto zlého sna (smiech)

REKLAMA

REKLAMA