Moscovici: Spojené štáty sa s Trumpom môžu dostať na čiernu listinu daňových rajov

Proces vytvorenia zoznamu nespolupracujúcich štátov je len na začiatku. Cieľom je, aby na ňom nakoniec nikto nebol, hovorí eurokomisár PIERRE MOSCOVICI v exkluzívnom rozhovore pre EurActiv.com.

Môže sa na čiernu listinu daňových rajov dostať akákoľvek krajina? Koniec koncov, prezidentom USA sa stane niekto, kto sa preslávil aj tým, že odmietol zverejniť svoje daňové priznanie. Viete si na zozname predstaviť Spojené štáty?  

Nebudem hovoriť, kto bude na čiernej listine, pretože sme ešte len na začiatku procesu jej vytvorenia. Cieľom tohto zoznamu je, aby na ňom nakoniec nikto nebol. Chceme, aby všetci prijali požadované daňové pravidlá ešte predtým, ako zoznam vytvoríme. Kritéria musia spĺňať všetci. Preto sme nezačali s menovaním krajín, ale s vytvorením kritérií.

Môže to teda Donald Trump brať ako varovanie?

Svoje daňové priznanie nezverejnil, no ani to nezmenilo výsledok volieb. Zvláštna krajina, kde sa môžete vyhnúť akémukoľvek zdaneniu.

Ak sa krajina dostane na čiernu listinu, ovplyvní to jej prístup k fondom, napríklad z Európskej investičnej banky?

O tom ešte musíme diskutovať. Proces je ešte len na začiatku. V prvej etape sme sa dohodli na dôrazných kritériách, ktoré sú samozrejme transparentné.

Začiatok diskusie tento utorok (8. novembra) v rade ECOFIN bol celkom pozitívny. Samozrejme je tu tendencia byť opatrní, ale mojím cieľom je vytvoriť zoznam najneskôr do konca roka 2017.

Čítajte aj: Kažimír: Úsilie slovenského predsedníctva v daňových otázkach prináša výsledky

Myslím si, že úlohou EIB je prispievať k integrácii a vyvažovať sociálnu súdržnosť v EÚ. EIB nie je nezávislá ako Európska centrálna banka (ECB) a tak musí dodržiavať ciele politík EÚ, vrátane spravodlivého a transparentného zdaňovania.

Takže úlohou EIB je ísť príkladom?

Áno, má podporovať uplatňovanie daňových noriem. S EIB úzko spolupracujeme, najmä pokiaľ ide o zosúladenie politiky EIB s medzinárodným vývojom v tejto oblasti.

Čo chcete dosiahnuť novým systémom podávania správ podľa jednotlivých krajín (country-by-country reporting)? 

Podávanie správ zatiaľ funguje len v rámci administratív. Ďalší krok, ktorý chcem presadiť je verejné podávanie správ. V tejto oblasti sme postupovali pragmaticky.

Niektorí moji kolegovia v Komisii, pre mňa celkom nepochopiteľne, nesúhlasia s transparentnosťou v podávaní týchto správ. Môže podľa nich dôjsť k rozporu medzi investíciami a transparentnosťou, čo by poškodilo konkurencieschopnosť firiem, ak by nepostupovali všetci rovnako.

Transparentnosť je hlavnou prioritou tejto Komisie, rovnako však aj konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť.

Banky však už niečo podobné majú.

Áno, viem. Ako francúzsky minister financií som ako prvý navrhol zákon, ktorý stanovil takéto zverejňovanie bez akéhokoľvek poškodenia bankového sektora. Aj preto som sa nebál o tejto veci diskutovať s kolegami, ktorí so mnou nesúhlasili. Teraz už v Komisií konečne zdieľame jednotný názor.

Snažili sme sa vytvoriť niečo pragmatické, čo objasní činnosť nadnárodných spoločností v EÚ. Malo by to ale fungovať aj pri ich aktivitách v daňových rajoch. Požiadali sme zatiaľ o všeobecné dáta, keďže vo zvyšku sveta nemáme rovnaké právomoci.

Viem, že to nie je pre všetkých celkom uspokojivé, ale myslím si, že sme urobili obrovský pokrok. Pre EÚ je to niečo revolučné, keďže budeme jediný hospodársky región sveta, ktorý niečo také má. Ak by som navrhol viac, nikdy by to neprešlo.

Ako komisár, keď zvažujem navrhnutie novej dane, vždy sa sám seba spýtam dve veci: po prvé, mali by sme to urobiť? Po druhé, je to realistické? Vždy sa snažíme dosiahnuť čo najambicióznejší možný kompromis. Ak by som pri svojich návrhoch nebral do úvahy to, že sa na nich musí nájsť zhoda, nepriniesli by žiaden výsledok. Radšej preto prinášam výsledky.

Vaša práca je obzvlášť náročná, keďže potrebujete jednohlasnú podporu. Ktoré krajiny vám to najviac sťažujú? Nebojte sa, nám to môžete povedať.

Dnes už viem, že pri akomkoľvek stretnutí, dokonca aj pri priateľskom, musím vážiť slová opatrne. Za to patrí vďaka sociálnym médiám. Nebudem ich menovať, ale vy viete, koho mám na mysli. Musím však uznať, že častokrát sú to práve tieto štáty, ktoré prejavujú ochotu, zatiaľ čo tradiční partneri sú zdržanlivejší.

Ako môžu rozvojové finančné inštitúcie podporovať boj proti daňovým únikom a zároveň presadzovať mobilizáciu domácich zdrojov?

Musíme si uvedomiť, že v tejto otázke potrebujeme jednotný globálny prístup. Implementovať budeme na úrovni EÚ, no diskusia musí prebiehať globálne. Z diskusií na stretnutiach G20 s Medzinárodným menovým fondom (IMF), Svetovou bankou a Európskou investičnou bankou je jasné, že potrebujeme jednotný prístup.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa mnohým zdá nepostačujúca a za vhodnejšiu alternatívu považujú organizáciu, ktorá by fungovala pod OSN.

OECD zohrala veľmi pozitívnu úlohu, čo musíme uznať. Sú tu ale určité obmedzenia, najmä zo strany zúčastnených strán.

S OECD sa nám vždy dobre spolupracovalo, ale ak mám byť úprimný, EÚ má často väčšie ambície ako OECD. Naše ambície sa pritom iba zväčšujú, čo dokazuje aj proces zostavovania čiernej listiny.

Tým druhým obmedzením je fakt, že zvyšok sveta, najmä rozvojové krajiny, nie sú súčasťou OECD. Nie som si však istý, či práve OSN má patričné štruktúry na riešenie týchto otázok.

Plusom OECD je, že funguje pružne a môže ho riadiť skupina G20, takže zatiaľ je tým správnym miestom.

Stále čakáme na návrh EÚ k erózii základu dane a presunu ziskov (base erosion and profit shifting – BEPS). Kedy ho predstavíte a ako vyzerá?

Pravidlá BEPS zavedieme a zavedieme ich teraz. Už počas holandského predsedníctva Rada prijala náš návrh smernice proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ktorú implementujú všetky štáty EÚ a časti z nej aj iné krajiny.

Predstavili sme tiež nový návrh spoločného konsolidovaného základu dane (CCCTB), v rámci ktorého chceme predstaviť aj tzv. BEPS plus pre zvyšok sveta. Musíme využiť dobré momentum, ktoré teraz máme. Bojím sa, aby sme ho nestratili a aby sa znova neobjavilo tradičné správanie niektorých štátov. To je dôvod, prečo musíme pracovať spoločne.

Pomohla by ďalšia kauza ako LuxLeaks či Panama papers?   

Neprivolávajme to. Idealista ako ja si predstavuje svet, kde takéto škandály vôbec nie sú možné. Práve takéto prípady podporujú veci ako populizmus. Žiaden škandál nie je pre vnímanie verejnosti dobrý. Pre tých, čo sa snažia presadiť ambiciózne návrhy, môžu byť takéto škandály užitočné, ja by som však radšej prijal podporu mimovládnych organizácií a iných zainteresovaných strán.

1 Comment

  • Francuz Pierre Moscovici – udatny a odhodlany bojovnik proti ” DANOVIM RAJOM ” ………………..
    Co keby tak porozpraval o ” Monaku ” – to je jeho francuzska perla………………alebo o sefovom systeme v ” Luxemburgu ” ? …………..blabola ako jeho ucitel Dominique Gaston André Strauss-Kahn a posobi doveryhodne ako ” pani Hiliary ” ………len najst somara – co by ho pocuval a mu uveril………………..

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA