Šéf estónskej digitalizácie: Stačia nám údaje od občanov, ostatné urobia algoritmy

SIIM SIKKUT o tom, čo robiť, aby sa z malej krajine stala hviezda digitálneho sveta s nulovou byrokraciou.

Siim Sikkut je šéfom estónskeho e-Governmentu od marca tohto roka, no ako technologický poradca pôsobí vo vládnych štruktúrach v krajine už roky. Je zakladateľom estónskeho projektu e-pobyt. Agendu digitalizácie a informatizácie dnes za vládu tlačí aj v rámci predsedníctva s Rade Európskej únie.

 

Estóncom sa v priebehu krátkeho času podarilo transformovať na spoločnosť, ktorá je hviezdou v digitálnom svete. Čo všetko to Estónsko stálo?

V podstate sme nemali inú alternatívu. Museli sme nájsť priame spôsoby, ako byť efektívni, a to najmä vo verejnom sektore. Zároveň sme nemohli zvyšovať finančné zaťaženie verejnosti.

Celý výskum o tom, ako robiť viac s menším objemom peňazí, viedol k experimentovaniu s informačnými technológiami aj vo vláde. A to nielen vo vládnych kanceláriách, ale aj pri službách občanom.  Experiment z konca deväťdesiatych rokov a začiatkom roku 2000 sa nakoniec ukázal ako účinný.

Estónsky veľvyslanec: Občania prví, peniaze druhé

Piliermi nášho pokroku sa stalo niekoľko vecí. V prvom rade sme boli veľmi odvážni pri preberaní rizík. Museli sme tiež zmeniť spôsob myslenia, ale aj spôsob fungovania štátnych služieb.

Pre ne sme okrem toho začali budovať zdieľané platformy. Ak ktokoľvek potrebuje vládne služby, môže využiť jeden spoločný a jednoduchý spôsob. Samostatné služby nemuseli budovať tieto online súčasti samostatne, čím sa digitalizácia stala lacnejšou a efektívnejšou.

A nakoniec sme záležitosti bezpečnosti a súkromia nevideli ako bariéru. Bol to pre nás skôr priestor pre inovácie a technologická výzva.

Spomínate zmenu spôsobu myslenia občanov, no výzvou musela byť aj zmena myslenia úradníkov. Ako sa Vám podarilo popasovať sa s touto celospoločenskou otázkou?

V podstate je stále v procese. Ľudia vo verejnom sektore aj mimo neho musia byť presvedčení, že systémy, ktoré používajú, im majú uľahčiť život a prácu a my im len musíme vysvetliť, prečo je to tak.

Ak sú výhody viditeľné, ľudia ich očakávajú aj inde.

Máme šťastie, že politickí aj administratívni lídri nás v tom podporujú, a to od predsedu vlády smerom nadol. Samozrejme to ďalej pomáha posúvať zmeny nižšie.

Aj politici nakoniec videli výhody. Napríklad presunutím daňovej platobnej povinnosti do online sveta sme dane vyberali efektívnejšie a príjmov do štátnej kasy bolo viac. Ak sú výhody viditeľné, ľudia ich očakávajú aj inde. Ak si na dobrý servis zvyknú na jednom úrade, očakávajú, že rovnaký postup bude aj inde.

Navyše, v priebehu rokov sme veľkú pozornosť venovali aj náboru administrátorov, úradníkov a správnych lídrov.

Celý koncept, o ktorom sa rozprávame, sa ukrýva pod názvom e-governance (elektronická vláda). Čo všetko tento pojem zahŕňa v Estónsku?

Siim Sikkut so svojim tímom. FOTO: LinkedIn

V podstate ide o tri elementy. Prvým je spôsob, ako využívame technológiu v úradoch a vládnych inštitúciách, pre našu internú prácu.

Po druhé, ide o používanie technológie na poskytovanie služieb ľuďom a o komunikáciu s nimi, či so súkromnými spoločnosťami.

Po tretie, koncept predstavuje aj určitý druh e-demokracie, a teda to, ako používame technológiu na zabezpečenie občianskej spoluúčasti na rozhodovaní.

Aj vy osobne patríte k priekopníkom jednej zo súčastí elektronickej demokracie, a tým je takzvaný e-pobyt. Elektronické bydlisko sa stalo diskutovaným najmä teraz, počas prebiehajúceho brexitu, keď mnohí britskí živnostníci zvažujú, ako ostať na európskom trhu. Aká je doterajšia estónska skúsenosť s týmto projektom?

Z nášho pohľadu pokračuje projekt e-pobytu lepšie, ako sme si predstavovali. Keď sme začínali, koncept mal jednoduchý cieľ, a to aby našim zahraničným partnerom uľahčili obchodovanie s nami. Neskôr sme si ale uvedomili, že potenciál je oveľa väčší. Nakoniec sme umožnili prevádzkovať podniky bez fyzického pobytu a bez problémov partnerom z celého sveta.

V súčasnosti máme registrovaných okolo 24 tisíc e-rezidentov, čo možno nie je veľké číslo v globálnom meradle, no pre nás je to trikrát viac, ako sme pôvodne očakávali.

Väčšinu interakcií ľudí alebo firiem s vládou môžeme už teraz predvídať celkom dobre.

Okrem e-pobytu sa estónska vláda v týchto dňoch pripravuje aj na implementáciu systému dátovej analýzy, ktorý má predpovedať kroky a požiadavky občanov. Ako bude tento systém v praxi fungovať?

Myšlienka je širšia ako len analýza údajov. Nazývame to neviditeľné služby alebo nulová byrokracia. Väčšinu interakcií ľudí alebo firiem s vládou môžeme už teraz predvídať celkom dobre. Existujú totiž jednoduché úkony, ktoré je potrebné každoročne riešiť, ako napríklad platenie daní.

Ak sa napríklad narodí dieťa, môžeme ľahko predpokladať, aký bude ďalší krok, ktorý budú musieť rodičia urobiť. Teraz to ide aj online. Na úradoch vieme, že sa narodilo dieťa, takže namiesto toho, aby sme čakali na to, aby k nám jeho rodičia prišli s požiadavkou niečo urobiť, môžeme prísť my za nimi my. Pošleme im správu, kde rodičom poďakujeme za nového občana a opýtame sa ich niekoľko otázok, napríklad aké bude meno dieťaťa, či kam chcú, aby sme posielali sociálne príspevky.

Samozrejme potrebujeme, aby sa všetky údaje zhodovali, a na tom systém stojí. No ak údaje máme, nemusíme vás viac obťažovať a algoritmy môžu pracovať na dodržiavaní predpisov samé.

Estónsky e-pobyt ponúka po brexite Britom prístup na európsky trh

Napríklad s údajmi od spoločností môžeme predpovedať, ktorý sektor môže v blízkej budúcnosti stagnovať. Keď sú tieto sektory regionálne zoskupené, môžu mať priame väzby na konkrétne oblasti. Ak o tom vieme, aktívne sa môžeme zamerať na predchádzanie akejkoľvek krízy.

Z perspektívy strednej Európy sa celé fungovanie verejnej správy v Estónsku môže zdať ako zo vzdialenej budúcnosti, takmer nereálne. Kde je skrytý háčik?

Samozrejme je ťažšie tieto systémy vybudovať, ako o nich hovoriť. No už dnes vidíme, čo všetko nám umožňuje technológia. Spôsob sa musí meniť tak, aby sme ju na úradoch dokázali zužitkovať.

Pri scenároch novo narodených detí alebo firemných služieb je potrebné do jedného zväzku kombinovať služby viacerých agentúr. Práve ich kombináciou môžeme dodať službu naraz. Samozrejme nejde o jednoduchý spôsob, a práve zmena pracovných procesov je najchúlostivejšou záležitosťou.

V Rade sa snažíme presvedčiť európskych ministrov, aby sa dohodli na intenzívnejšej výmene údajov. Znamenalo by to, že ak raz jeden členský štát o mne čosi vie, druhý členský štát by sa ma na to znova nemal pýtať.

Digitálna agenda je veľkou prioritou aj estónskeho predsedníctva v Rade EÚ. Kde v téme jednotného digitálneho trhu stojí podľa Vás Únia dnes?

Vždy sme boli veľmi silnými podporovateľmi jednotného digitálneho trhu. Počas predsedníctva máme šancu prispieť k pokroku v tejto oblasti a informovať o tejto téme aj členské štáty.

Najprv musíme prevziať témy, ktoré sú v súčasnosti na stole, napríklad v oblasti telekomunikačných právnych predpisov. No rovnako sa však snažíme nastoliť aj diskusiu o tom, čo by malo byť ďalším bodom, ktorý by digitálny trh skutočne prepojil.

Estónsky premiér: Naše predsedníctvo sa inšpirovalo slovenským

Napríklad sa teraz snažíme presvedčiť európskych ministrov, aby sa dohodli na intenzívnejšej výmene údajov medzi európskymi vládami na princípe „len raz“. Znamenalo by to, že ak raz jeden členský štát o mne čosi vie, druhý členský štát by sa ma na to znova nemal pýtať. To nás núti integrovať sa ešte viac.

Ak sa niekto presťahuje do inej krajiny, nebude musieť nosiť so sebou veľa dokumentov a všetky tieto informácie budú digitálne k dispozícii aj pre inú krajinu.

Aké tipy v digitálnej agende by ste dali krajinám ako Slovensko, ktoré je tak, ako Estónsko menšie a v Európskej únii stále pomerne nové, no v informatizácii verejnej a štátnej správy má čo doháňať? Kde by mala krajina začať?

Bude to znieť ako klišé, ale prvá vec je jednoducho to urobiť. Dokonca aj vtedy, keď to bude zlé, budete váhať alebo čeliť rizikám. Obzvlášť odvetvie IT a vývoja je flexibilné a chyby odpúšťa. Ak začnete a funguje to, je ťažké to zastaviť.

No predsa Vám dám radu: mať k dispozícií zdieľanú platformu alebo základ systémov, ktorých služby všetci potrebujú, je veľmi nápomocné. Akonáhle budete budovať systémy jeden po druhom, bude ťažšie zabezpečiť, aby boli neskôr kompatibilné a interoperabilné.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA