Štáty odklonili peniaze určené na internet vo vidieckych oblastiach inde

Slovensko je príklad krajiny, kde sa peniaze na broadband presmerovali do iných oblastí, vysvetľuje v rozhovore šéf EÚ projektu na podporu zavádzania širokopásmového internetu v členských krajinách JAN DRÖGE.

Európska komisia založila v januári malý, neveľmi známy úrad – Broadband Competence Offices Support Facility (BCO-SF)- ktorý by mal národným vládam a regiónom pomôcť využívať peniaze na budovanie širokopásmových internetových sietí. Jeho úlohou je pomôcť národným štátom splniť cieľ EÚ, podľa ktorého má byť do roku 2020 širokopásmové pokrytie s rýchlosťou aspoň 30 megabitov za sekundu po celej Európe.

EurActiv.com sa o širokopásmovom pripojení vo vidieckych oblastiach rozprával s riaditeľom BCO-SF Janom Drögeom.

Prečo Komisia založila túto sieť úradov s kompetenciou pre broadband práve tento rok? Prebiehajú rokovania o nových pravidlách EÚ pre telekomunikačný sektor. Je toto načasovanie náhodné?

Nemyslím si, že je to priamo spojené. Skôr to nadväzuje na skutočnosť, že EÚ cez štrukturálne fondy v rokoch 2007 až 2013 investovala do širokopásmového pripojenia 2,5 miliardy eur. Veľká časť týchto peňazí nebola využitá napriek tomu, že problémy s pripojením niektorých oblastí stále pretrvávajú. V období od roku 2014 do roku 2020 vyčlenili členské štáty na širokopásmové pripojenie 6 miliárd, viac než dvojnásobok. Boli tu obavy typu: „Ako zabezpečíme, že sa tieto peniaze využijú a použijú sa tam, kde najviac prispejú k tomu, aby sme do roku 2020 mali univerzálne pokrytie?“ Myslím si, že toto bolo motiváciou viac, než telekomunikačný balík. Telekomunikačný balík predstavuje regulácie, ktoré určia spôsob, akým bude širokopásmové pripojenie fungovať, ale myšlienka za sieťou BCO (broadband competence office network) je uistiť sa, že verejné príspevky sa naozaj dostanú do oblastí s nedostatočnými službami.

Čo sa stalo s miliardami eur, ktoré v minulom programovom období neboli využité?

Nevyužité financie krajiny presmerovali do iných typov investícií. To sa stalo napríklad na Slovensku. Alebo ak krajina peniaze naozaj nevyčerpala, mohla ich vrátiť späť do spoločného rozpočtu. To však bolo skôr výnimkou. Stalo sa najmä to, že financie na širokopásmové pripojenie sa využili na iné investície. Potreby širokopásmového pripojenia stále nie sú naplnené, najmä na vidieku.

Prečo sa v minulosti fondy nevyužili?

Nemáme jednoznačnú odpoveď ale myslíme si, že najmä kvôli trom prekážkam. Prvá sa týka kapacity, druhá vedomostí o technológii a tretia požiadavky verejného obstarávania. Je to úzko prepojené aj so štátnou pomocou. V minulosti, a s týmto prípadom sa stretávame často, sa na motivovanie k investíciám do vidieckych oblastí používali štrukturálne fondy alebo národné príspevky. To je však  vysoko regulované, takže na poskytnutie štátnej pomoci je potrebný aj súhlas Európskej komisie. Proces získania tohto povolenia spôsoboval meškania a niektoré projekty členských štátov sa preto neuskutočnili.

Koľko z 6 miliárd aktuálne určených na širokopásmové pripojenie sa použije na výstavbu sietí vo vidieckych oblastiach?

Väčšina. Keďže pravidlá EÚ hovoria, že verejná podpora môže ísť len do „bielych oblastí“. To sú tie, v ktorých v súčasnosti nie je žiadna infraštruktúra. Veľká väčšina z nich je vo vidieckych oblastiach, ktoré sú buď odľahlé, nachádzajú sa na ostrovoch alebo v regiónoch na periférii. Oni budú hlavnými prijímateľmi týchto fondov.

Je 6 miliárd dosť na splnenie cieľa univerzálneho širokopásmového pripojenia po celej EÚ do roku 2020?

Nie. Odhadovaná výška potrebných investícií je oveľa vyššia. Štrukturálne fondy sú však len jedným z prostriedkov na dosiahnutie cieľa. Veľa členských štátov si vytvorilo svoje vlastné schémy podpory, ktoré štrukturálne fondy dopĺňajú. To je prípad Nemecka, Francúzska, Talianska, Spojeného kráľovstva a Španielska, kde existujú veľmi široké podporné schémy pre širokopásmové pripojenie. Podporné schémy majú navyše aj niektoré regióny.

Čím ďalej, tým viac môžeme sledovať, a Francúzsko je v tomto priekopníkom, že financovanie z grantov sa využíva ako nástroj pritiahnutie pôžičiek, najmä z Európskej investičnej banky alebo Strategického investičného fondu – slávneho Junckerovho plánu. Keďže ide o pôžičky, projekt musí obsahovať podnikateľský zámer, ktorý umožní ich splatenie. Práve preto musia štrukturálne fondy smerovať do bielych oblastí, pretože tam v súčasnosti nie je možné vytvoriť podnikateľský zámer. Ani súkromný sektor do týchto oblastí neinvestuje. Pred dvomi rokmi sme sa riadili filozofiou, že tam, kde nepríde žiadny súkromný investor, investujeme verejné peniaze. Stále viac môžeme vidieť, že verejné príspevky sú použité len na prekonanie počiatočného rizika a zvyšné investície potom prichádzajú cez pôžičky. Grant je potrebný len na pokrytie obdobia, kým sa sa projekt nestane ziskovým. To znamená, že so 6 miliardami eur môžeme dosiahnuť oveľa vyššiu sumu investícií.

Sme len na začiatku, ale vo Francúzsku môžeme nájsť pár príkladov, že tento spôsob fungoval. Región Grand Est, bývalý región Alsace a Nord-Pas-de-Calis naplánovali veľké investície s využitím grantov, ale pritiahli aj súkromných investorov. V ďalších členských štátoch pravdepodobne čoskoro uvidíme podobný postup.

Kde je najväčšia potreba pre lepšiu širokopásmovú infraštruktúru vo vidieckych oblastiach?

Vidiecke oblasti nemajú dostatočné služby vo väčšine členských štátov EÚ. Existuje pár výnimiek, napríklad Belgicko, kde je pripojenie veľmi dobré. Podľa ukazovateľov sa darí aj severským krajinám. Vo väčšine členských štátov sú však veľké oblasti bez služieb, napríklad vo Francúzsku, Španielsku, Nemecku, v Spojenom kráľovstve ale napríklad aj v Poľsku, Rumunsku či Nemecku.

Súčasťou diskusií o telekomunikáciách v EÚ je v súčasnosti budovanie vysokokapacitných vysokorýchlostných internetových sietí. Ako ďaleko od reality sú tieto vysokokapacitné siete alebo siete tvorené čisto optickými vláknami vo vidieckych oblastiach?

Je pravda, že v súčasnosti to nie je reálne. Vo väčšine vidieckych oblastí je možnosť zaviesť si domov optické vlákna vzdialená. Myslím si, že vo väčšine členských štátov takúto budúcnosť zatiaľ nemôžeme predpovedať. Napríklad Švédsko sa však snaží optické vlákna proaktívne budovať. Vidíme, že pre niektoré vlády sú optické vlákna prioritou. Je to teda možné, napriek tomu, že Švédsko čelí špecifickým geografickým výzvam a veľmi nízkej hustote populácie na väčšine svojho územia.

Našou úlohou je spolupracovať s verejnými orgánmi. Zistili sme však, že tam, kde súčasná schéma príspevkov nepokryla ich investičné potreby, zobrali občania niektorých krajín svoj osud do vlastných rúk. Odštartovali občianske infraštruktúrne projekty. Stalo sa to vo viacerých členských štátoch. Mohli sme to vidieť v Dánsku, Nemecku a v Spojenom kráľovstve. Chcem len povedať, že súhlasím, že pravdepodobne neuvidíme optické vlákna v každom dome v Európe, ale to, že je dom na vidieku neznamená, že je to automaticky nemožné.

Komisia si určila za cieľ dosiahnuť univerzálne širokopásmové pokrytie celej Európy do roku 2020. Minulý rok určila aj rýchlostné ciele internetu. Spozorovali ste, že by sa pravidlá financovania Európskej investičnej banky a Junkerovho plánu kvôli novému širokopásmovému programu menili?

Komisia rozhodne vo všetkých členských štátoch prispela k zvýšeniu povedomia o tom, že ak chcete investovať do vidieckych oblastí, musíte byť proaktívny a nesmiete čakať, že všetky investície urobí súkromný sektor. Spojenie grantov a pôžičiek je teraz reálnejšie. A potom je tu nová schéma, fond Európskej investičnej banky „Spájame Európu širokopásmovým internetom“, ktorý by mal odštartovať po lete.

Je to investičný fond, ktorý má investovať špecificky do menších širokopásmových projektov. Európska investičná banka a najmä Junckerov plán totiž väčšinou investuje len do projektov nad určitú úroveň – od 25 do 100 miliónov eur. To je vhodné pre národné schémy a štáty to využívajú. Ak chcú však samosprávy v oblastiach s nedostatkom služieb podporiť investície, ich projekty budú oveľa menšie. Bol tu teda nevyužitý potenciál. Fond „Spájame Európu širokopásmovým internetom“ je priamo určený na pôžičky pre stredne veľké investície. Takže áno, EÚ naozaj prispôsobila existujúce schémy a umožnila investovať aj v menšom.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA