Dombrovskis: Trump vytvára obavy

Pri dohode veriteľov v otázke Gréckeho bailoutu je dôležitejší obsah, nie čas, myslí si eurokomisár zodpovedný za euro Vladis Dombrovskis.

S podpredsedom Komisie zodpovedným za euro a sociálny dialóg Vladisom Dombrovskisom sa rozprávali Jorge Valero a Sarantis Michalopoulos z EurActiv.com.

 

Európska komisia vo svojej zimnej hospodárskej prognóze zhodnotila fiškálnu situáciu v Španielsku pozitívne aj napriek tomu, že krajina zaznamenala významnú odchýlku od rozpočtového cieľa. Je proces rozpočtovej úpravy naozaj na správnej ceste?

Stanovisko Komisie je, že španielsky rozpočet na rok 2017 je všeobecne v súlade s podmienkami Paktu stability a rastu (SGP). Čo sa týka nominálnych cieľov, dnes vidíme, že budú vyššie.

Ak krajina nesplní fiškálne ciele v postupe pri nadmernom deficite, ďalšia vec na ktorú sa pozrieme je, či boli vykonané potrebné štrukturálne reformy. A toto je aj naše hodnotenie v prípade Španielska. Očakávame že krajina napraví svoj nadmerný deficit v súlade s termínom, ktorý stanovila Rada (2018).

Neznepokojuje vás, že španielsky parlament doteraz rozpočet neschválil?

Momentálne pracujeme s číslami, ktoré nám španielska strana poskytla. Ak sa niečo zmení, tak to samozrejme budeme musieť vziať do úvahy pri našich posudkoch. Politickej situácie v Španielsku sme si vedomí.

Čo sa týka Grécka, je technicky možné, aby EÚ podporila záchranný program bez účasti Medzinárodného menového fondu (MMF)?

Pracujeme na základe zmluvy o Európskom stabilizačnom mechanizme (ESM), ktorá hovorí, že Komisia spolupracuje s Európskou centrálnou bankou (ECB) a, pokiaľ je to možné, aj v úzkej spolupráci s MMF.

V súčasnosti prebiehajú intenzívne rokovania o ukončení druhého preskúmania ako aj o účasti MMF v programe.

Myslíte si, že všetky členské štáty by mali dať jasne najavo, že veria projekciám Komisie?

My ako Európska komisia sa určite držíme našich čísel. Ak sa pozriete na skutočné výsledky hospodárskeho rastu a fiškálnej výkonnosti, tak Grécko prekonalo svoje ciele. To bol prípad v roku 2015, 2016 a rast očakávame aj tento rok.

V roku 2016 Grécko podstatne prekonalo svoj cieľ primárneho prebytku. Môžeme teda očakávať, že Grécko splní aj tohtoročný prebytkový cieľ na úrovni 1,75 % HDP. Budúci rok by sa tiež mohlo priblížiť k cieľu 3,5 % HDP.

Uznávajú tieto čísla aj všetky členské štáty EÚ?

Rokovania práve prebiehajú. Jedným z prvkov je prekonať medzeru medzi naším odhadom a odhadom MMF, ktorý je pesimistickejší. Chceme nájsť presné riešenie tohto problému.

Predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem nedávno povedal, že bez účasti MMF v záchrannom programe Grécko skrachuje. Zdieľa Komisia tento názor?

Ako som už povedal, Komisia pracuje v súlade so zmluvou ESM, ktorá predpokladá účasť MMF vždy, keď je to možné. To je pre nás základ. Nebudem hovoriť o žiadnych negatívnych scenároch, pretože v súčasnej fáze, keď konečne vidíme ako Grécko rastie a prekonáva fiškálne ciele, je dôležité aby všetky strany, vrátane MMF, gréckej vlády, parlamentu a Euroskupiny, dospeli k spoločnému záveru.

Myslíte si, že sa podarí dosiahnuť dohodu na zasadnutí Euroskupiny 20. februára?

Ak mám byť úplne úprimný, nedával by som na to žiaden termín. Vzhľadom na okolnosti je potrebné spraviť posledný krok k dosiahnutiu dohody bez zaväzovania sa ku konkrétnemu dátumu. Obsah dohody je dôležitejší ako deadline.

Vyriešilo by podľa vás vytvorenie osobitej banky na výkup „zlých“ nesplácaných pôžičiek problém, ktoré je momentálne v Taliansku? Je čas priniesť európske riešenie národnému problému?

„Zlé“ úvery sú jednou z obáv, ktoré sa týkajú bankového systému. Celkovo možno povedať, že sa systém podstatne zlepšil čo sa týka kapitálu a likvidity. V niekoľkých členských štátoch, vrátane Talianska, však nesplácané úvery predstavujú problém. S týmito členskými štátmi pracujeme v rámci európskeho semestra.

V súčasnosti posudzujeme, aký druh koordinovaného prístupu môžeme prijať na európskej úrovni. Očakávam, že o týchto otázkach budú rokovať ministri financií na neformálnom zasadnutí Rady Ecofin v apríli.

Aký je váš názor na zriadenie európskej banky na výkup „zlých“ úverov?

Momentálne kladieme dôraz na koordináciu. Musíme mať na pamäti, že úvery sa poskytujú vo väčšine prípadov v súlade s vnútroštátnymi predpismi. Sú teda predmetom národných zákonov o solventnosti a spadajú pod národné súdne konanie.

Nemôžeme očakávať náhlu harmonizáciu všetkých právnych rámcov. Vidíme značné rozdiely v tom, ako by sa dal problém „zlých“ úverov riešiť v jednotlivých členských štátoch. V niektorých je to jednoduchšie, v iných zas komplikovanejšie a časovo náročnejšie.

Porovnávať pravidlá insolventnosti, skúmať čo funguje a čo nie, spolupracovať s členskými štátmi na vylepšení týchto pravidiel nám umožní aj vyriešiť problém nesplácaných úverov. Mohlo by to tiež pomôcť pri vytvorení sekundárneho trhu s týmito úvermi.

Znova je však potrebné zdôrazniť, že právne predpisy týkajúce sa tých úverov sú hlavne na národnej úrovni.

Môže takýto sekundárny trh slúžiť ako prechodné riešenie na ceste k plnohodnotnému európskemu systému?

Nerobil by som unáhlené závery. Situáciu posudzujeme, rovnako aj možné riešenia. Po našej diskusii v apríli budeme pravdepodobne môcť poskytnúť viac informácií.

Ktorá krajina vás viac znepokojuje, Taliansko alebo Grécko?

Takéto porovnanie by som nenavrhol, pretože každá krajina čelí svojim iným problémom.

Grécko je krajina so svojím záchranným programom (bailoutom). Dlh je tu takmer 180 % HDP a tak ďalej. Taliansko je preventívnej časti SGP. Bailout nemá, no jeho dlh je druhý najvyšší v EÚ, nad 130 %. S talianskym ministerstvom financií sme si vymenili niekoľko listov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie SGP tento rok.

Taliansko sa zaviazalo prijať ďalšie štrukturálne opatrenia na úrovni 0,2 % HDP. Očakávame, že sa im to podarí do konca apríla. Správa o súlade Talianska s dlhovými pravidlami (Článok 126) bude tiež súčasťou balíka, ktorý zverejníme budúci týždeň.

Povedali ste, rovnako aj Mario Draghi, že medzinárodný finančný systém nepotrebuje dereguláciu. Donald Trump však chce nielen deregulovať, ale tiež dať americké záujmy na prvé miesto v medzinárodných rokovaniach. Máte obavy?

Zo strany EÚ zdôrazňujeme, že je potrebné pokračovať v spolupráci v rámci medzinárodného systému finančného dozoru.

Keď vidíme signály, ktoré idú opačným smerom, vyvoláva to určité obavy. Je to jedno z poučení z krízy: medzinárodné financie potrebuje medzinárodné pravidlá a normy. Nepodporujeme dereguláciu ani rušenie pokrízových finančných pravidiel. Budeme si musieť počkať na výsledky preskúmania zákona Dodd-Frank ako aj na ďalšie kroky novej administratívy.

Jasné však je, že Trumpove výnosy nepridávajú stabilite súčasného rámca. Predstavuje Trump hrozbu pre medzinárodný finančný systém?

Ako som povedal, máme určité obavy. To je aj dôvod, prečo vysielame signály o potrebe pokračovania medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti. Musíme si počkať, čo jeho iniciatívy budú znamenať v praxi.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA