Jedinou odpoveďou na „rozpočtovú schizofréniu“ štátov sú nové vlastné zdroje Únie

Revízia viacročného rozpočtu EÚ je úspech. Treba sa však zamyslieť, ako ďalej. Podľa francúzskej europoslankyňe ISABELLE THOMASOVEJ je jediným riešením znížiť závislosť Únie na príspevkoch štátov.

Európsky parlament včera schválil revíziu viacročného rozpočtu EÚ. Viac peňazí pôjde na kľúčové oblasti ako migrácia, ochrana hraníc či podpora mladých. So spravodajkyňou revízie a členkou výboru Európskeho parlamentu pre rozpočet Isabelle Thomasovou sa rozprávala Cécile Barbièrová z francúzskeho EurActivu.

 

Európsky parlament včera (5. apríla) schválil revíziu viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014-2020. Prečo sa tento rámec, vyjednaný v roku 2013, musel vrátiť späť na stôl?

VFR stanovuje sedemročný rozpočet, ktorý nemožno prekročiť. Závisí na ňom každoročný rozpočet EÚ. Už v roku 2013, kedy sme rámec na obdobie 2014-2020 prijali, sme vedeli, že nie je dosť veľký. Spoločný balík peňazí bol menší než v období 2007-2013, a to napriek tomu, že sa k EÚ pripojilo Chorvátsko. Nedávalo to zmysel.

Za svoju podporu v roku 2013 si však Parlament vyžiadal niekoľko záruk: vytvorenie nástroja na riešenie nezamestnanosti mladých, Záruku pre mladých (Youth Guarantee), väčšiu flexibilitu rozpočtu, štúdiu o vlastných zdrojoch EÚ a strednodobé preskúmanie VFR s možnosťou uvoľniť viac peňazí, ak to bude potrebné. A to je to, čo dnes robíme.

VFR bol možno nedostatočný už v roku 2013, dnes však musí EÚ umožniť riešiť čoraz viac štrukturálnych kríz. Je toho schopný?

V tejto dobe kríz, ktorú zažívame, nám bolo jasné, že situácia a politické požiadavky budú v roku 2017 iné. Nehovoriac o tom, že sa môžu zmeniť aj politické priority.

Od Junckerovho plánu, cez migračnú krízu, až po pohraničnú a pobrežnú stráž či nezamestnanosť mladých, zoznam je dlhý. Preto sme navrhli preskúmanie VFR.

Reorganizáciou rozpočtu sme získali 6 miliárd eur do roku 2020. Znamená to, že môžeme presunúť nevyužité peniaze do iných programov. Za normálnych okolností by sa tieto peniaze vrátili naspäť členským štátom.

Inštitúcie po prvýkrát uznali možnosť zmeniť viacročný rozpočet v polovici jeho trvania. Aj to sa dá pokladať za víťazstvo.

Ako sa zmenil rozpočet Únie za posledných 10 rokov?

Jednou z hlavných priorít Únie je znížiť nezamestnanosť mladých. Tá je stále veľmi vysoká v mnohých krajinách, vrátane Francúzska. Čo sa zmení po tejto revízii?

To je ďalšie veľké víťazstvo tejto revízie. Podarilo sa nám dať 700 miliónov eur späť na Záruku pre mladých, ktorej cieľom je pomôcť mladým Európanom nájsť si stáže, školenia či zamestnanie. Tento program bol spustený v roku 2014, no bohužiaľ pozastavený v roku 2016.

Komisia vtedy použila výhovorku, že bez podrobného posúdenia tejto iniciatíve nemôže presunúť finančné prostriedky. My však vieme, že tento program funguje veľmi dobre v niektorých krajinách, napríklad vo Francúzsku či Taliansku, a menej v iných, ako v napríklad v Španielsku.

Ako prebiehali vyjednávania?

Komisia predložila legislatívny návrh ešte v septembri. Potom ho preskúmala Rada spolu s rozpočtom na rok 2017. Členské štáty však prišli s veľmi nízkym návrhom. Napriek všetkému sa nám podarilo dosiahnuť záväzok v troch hlavných rozpočtových prioritách: bezpečnosť, nezamestnanosť mladých a migrácia. Rozhodli sme sa preto prijať ponuku Rady, pretože aj keď je nízka, poskytuje určitú flexibilitu.

Čítajte aj: Slovenský návrh revízie viacročného rozpočtu postupuje do parlamentu

S toľkými krízami v Európe a vo svete, dáva ešte vôbec sedemročný rozpočtový rámec zmysel?

To je dobrá otázka. S novým rámcom musíme prísť veľmi rýchlo. Zvolenie Donalda Trumpa a jeho cieľ znížiť zapojenie Spojených Štátov v NATO, kleptománia Vladimira Putina či situácia na Blízkom východe zvýrazňuje dôležitosť spoločnej obrannej politiky viac než kedykoľvek predtým. Ak sa však nové výdavky s tým spojené začlenia pod rozpočtový rámec EÚ, pohltí to všetky prostriedky.

Čítajte aj: Ako zreformovať európsku pokladnicu? (FOKUS) 

Jediným riešením je zaviesť nové vlastné zdroje, a priviesť rozpočet EÚ späť k jeho koreňom. Do deväťdesiatych rokov rozpočet zo 75 % tvorili vlastné zdroje a len 25 % pochádzalo z príspevkov členských štátov.

Potom nastal akýsi nožnicový efekt vstupom východných členských štátov, zrušením ciel a nástupom nových obchodných zmlúv. Zámerom zakladateľov však nikdy nebolo, aby bola Únia závislá na príspevkoch členských štátov.

Štáty to stavia do schizofrenickej situácie, keď si musia vybrať medzi národným a európskym rozpočtom. Je to ako rozhodnúť sa, či si odrezať pravú alebo ľavú roku. Na konci sa odreže vždy tá, s ktorou sa nepíše: ich európsky príspevok.

Čítajte aj: Poradca Montiho skupiny: Reforma európskeho rozpočtu ušetrí štátom peniaze

REKLAMA

REKLAMA