Východná Európa sa obáva pretrhnutia hrádze

Krajiny Vyšehradskej štvorky pri rokovaniach vyjadrili svoje obavy zo „zeurópštenia“ kohéznej politiky. V rozhovore pre nemecký EurActiv to povedal odborník na východnú Európu Kai- Olaf Lang. Podľa neho je zároveň Slovensku a Maďarsku „bližšia vnútropolitická košeľa ako európsky kabát“.

Kai- Olaf Lang
foto: Kai- Olaf Lang, zdroj: flickr, autor: Centrum Stosunków Międzynarodowych

Kai- Olaf Lang pracuje v Nadácii Veda a politika (SWP) v skupine Integrácia EÚ. Zameriava sa na zahraničnú  a bezpečnostnú politiku Poľska, Českej republiky a Slovenska, ich vstup do Únie a proces transformácie a konsolidácie v krajinách V4.

  • V súčasnosti sa objavujú fámy, že Európsky sociálny fond (ESF) by v budúcom období už nemusel byť súčasťou kohéznej politiky. Vyšehradská skupina preto poslala v tomto zmysle Komisii list, aby fond ostal súčasťou kohéznej politiky. Čakajú preto EÚ v oblasti rozpočtového plánovania konflikty so skupinou V4?

V súčasnosti táto téma vyvoláva veľa špekulácií. Vyšehradské krajiny sa obávajú, že by zrušenie naviazania Európskeho sociálneho fondu na kohéznu politiku mohlo byť pre nich negatívne, že sa vytvoria pravdepodobne nové, eventuálne fragmentované priority, z ktorých budú ťažiť  v prevažnej miere niektoré zo starých členských krajín.

Za postojom Stredoeurópanov sa skrýva- hoci trochu prehnaný- strach z určitého pretrhnutia hrádze. Ak sa sociálny fond nanovo zadefinuje alebo inak nastaví, ako sa tvrdí, mohlo by tým dôjsť k „zeurópštenu“ kohéznej politiky. Preto chcú štáty Vyšehradskej štvorky v predstihu zaraziť do zeme kôl, aby Komisiu doviedli k priznaniu status quo. Uvidí sa, či táto kalkulácia vyjde.

Skutočne sa dá ale vychádzať z toho, že sa členské štáty z východnej a juhovýchnej Európy vo fáze príprav a pri rokovaniach o finančnom výhľade zosúladili viac ako predtým- hoci aj v tejto politike sa líšia národné záujmy jednotlivých krajín a tie budú  stáť v ceste vytváraniu jednotného východoeurópskeho šíku.

  • Podľa dohadov chcú veľkí čistí prispievatelia do rozpočtu EÚ, medzi nimi aj Nemecko, dosiahnuť oddelenie sociálneho fondu v prospech budúcich investícií do výstavby a infraštruktúry. Zástancovia tejto myšlienky tvrdia, že každá forma dlhodobej podpory v sebe nesie nebezpečenstvo zneužitia a návyku. Bola by preto „opätovná nacionalizácia“ Európskeho sociálneho fondu zmysluplná s ohľadom na strednú a východnú Európu?

Európsky sociálny fond, ktorý v užšom zmysle nefinancuje sociálnu politiku, ale najmä zámery v oblasti politiky zamestnanosti a pracovného trhu, zohráva práve v členských štátoch z východnej a juhovýchodnej Európy dôležitú úlohu. Tam totiž čiastočne podporuje napríklad ešte len málo rozvinuté mechanizmy ako aktívna politika pracovného trhu, či inklúzia vzťahujúca sa na zamestnanosť.  Jeho podstatné stenčenie by malo preto za následok zníženie týchto funkcií v menovaných krajinách. Nezávisle od toho nemá zmysel diskutovať o nasmerovaní sociálnych fondov na inovácie.

  • Maďarsko ohľadne svojho vysokého bankového zaťaženia nedbalo na odporúčania MMF a EÚ. Ako hodnotíte tento ich postup?

Maďarská vláda vysiela zavedením dane pre poskytovateľov finančných služieb chtiac- nechtiac hneď niekoľko signálov. Navonok sa snaží ukázať, že ku konsolidácii rozpočtu sa dá dopracovať aj vlastnou cestou- nie cez rigidné šetrenie, ale cez daňovú politiku, ktorá vymáha prostriedky od bánk a poisťovní, pričom poberateľov príjmov chce nechať tak, a tým chce priniesť rozpočet do rovnováhy. Okrem toho dúfajú, že tým zosúladia hospodársku politiku orientovanú na rast s ozdravovaním rozpočtu.

To, či táto stratégia prinesie ovocie sa ešte len uvidí, keďže vláda Viktora Orbána už vyslala niekoľko správ, ktoré nezmenili skepsu finančného sveta a trhov, a zrelativizovali atraktivitu Maďarska ako miesta pre finančníkov a destináciu pre investície. Nemalo by sa však zabúdať, že Budapešť napriek roztržke s Medzinárodným menovým fondom naďalej usiluje o splnenie ozdravných cieľov kompatibilných s EÚ.

Naznačuje to, že sa vláda nenechá externými vplyvmi odradiť od svojej rozpočtovej politiky a hospodárskej stratégie. Vláda Orbána chce na tomto- aj s ohľadom na blížiace sa komunálne voľby- demonštrovať silu. V tejto súvislosti je významné vyhlásenie Viktora Orbána, že krajina by mala týmito prostriedkami opäť dosiahnuť svoju „hospodársku suverenitu“.

  • Slovensko v rovnakom čase Grécku stále odmieta prisľúbenú pomoc. Ide o druh emancipácie stredoeurópskych štátov od západných krajín EÚ a Komisie? Vidíte v tom podstatnú zmenu politiky?

Reforma rozpočtu, daňová politika, či prostriedky šetrenia, ale aj finančná pomoc sú výslovne vnútropolitické témy. Aj v stredoeurópskych členských štátoch sa pohybujeme na citlivom rozhraní európskej a vnútornej politiky. Vlády zvyknú brať obzvlášť pri tejto téme do úvahy vnútropolitické alebo stranícke kalkulácie. V tomto ohľade im je vnútropolitická košeľa bližšia ako európsky kabát. Do určitého stupňa tu úlohu zohráva aj zvýšené sebavedomie. Nehovoril by som ale o zásadnej zmene politiky alebo novom regionálnom smerovaní.

Keď sa na to pozrieme bližšie je jasné, že sa tieto záujmy mnohokrát od seba líšia. Takže Maďarsko chce v tomto ohľade viac tolerancie pri rozpočtovej politike, zatiaľ čo Slovensko zdôvodňuje svoje stanovisko pri pomoci Grécku okrem iného nedostatočnou rozpočtovou disciplínou Atén a odmieta „solidaritu zodpovedných voči tým nezodpovedným“.

Ďalšie krajiny regiónu sa zas jasne vyjadrujú za podporu partnerov vo finančnej núdzi, takže nechcú podkopať myšlienky solidarity v EÚ. Ďalšie krajiny, napríklad baltické, sa pokúšajú po masívnych hospodárskych a rozpočtových nerovnostiach vyriešiť svoje ťažkosti bolestivými kúrami bez toho, aby pritom išli do konfrontácie s MMF alebo EÚ.

  • Chorvátsko, Slovensko, PoľskoBulharsko taktiež diskutujú o bankovej dani. Utrpeli by tým mnohé západoeurópske, najmä rakúske banky. Aké veľké je riziko, že sa tieto inštitúcie stiahnu z východnej Európy ak sa tieto dane zavedú?

To sa hodnotí len ťažko. Sklon k tomu, aby sa stiahli závisí okrem iného od konkrétneho vytvorenia zákonov, v neposlednom rade od výšky daňovej sadzby.

Pôvodný rozhovor v nemeckom jazyku nájdete tu.

REKLAMA

REKLAMA