Maroš Šefčovič: Ak chcú ľudia solárne panely, umožnime im to

O novej energetickej legislatíve sa portál EurActiv.sk rozprával s podpredsedom Európskej komisie pre energetickú úniu MAROŠOM ŠEFČOVIČOM na SET Plan - Central European Energy Conference X.

Zimný energetický balíček je tak široký, že asi každý si v ňom môže niečo nájsť. Čo je v ňom najdôležitejšie pre krajiny ako Slovensko s veľkými centralizovanými zdrojmi vrátane jadra a uhlia a s malými kapacitami obnoviteľných zdrojov?

V prvom rade je dôležité povedať, že prechádzame obdobím, kedy sa dramaticky zrýchľuje globalizácia, kde ekonomika 21. storočia bude mimoriadne závislá od spracovania obrovského množstva dát, a kde evidentne dochádza aj v energetike k zmenám smerom k decentralizácii a k silnejšej pozícii spotrebiteľov. Prechádzame obdobím, kde sa pri každom novom rodinnom dome uvažuje, či sa do projektu nezahrnie aj spôsob, ako sa zabezpečiť samostatne energeticky.

Európske technologické riešenia sú najlepšie na svete.

Tiež je potrebné si uvedomiť, že ide o globálny trend. Európa je v tomto trende lídrom. Európske technologické riešenia sú najlepšie na svete. Musíme nájsť spôsob, ako ich poskytnúť v prospech občana, lepších cien a lepšej konkurencieschopnosti ekonomiky. To sa už do veľkej miery deje. Európska únia veľmi koordinovane pôsobila pri klimatických rokovaniach v Paríži, veľmi rýchlo sme pristúpili k ratifikácii tejto zložitej dohody.

A musím povedať, že pociťujem veľkú podporu pre projekt energetickej únie aj zo strany členských krajín. Napriek tomu, že si všetci uvedomujú náročnosť tohto procesu.

Ako sa môžu krajiny s centralizovanými zdrojmi ako Slovensko prepracovať k decentralizácii? Pretože hlavným posolstvom legislatívneho balíčka je práve decentralizácia.

Nepovedal by som, že sme v tom dramaticky odlišní napríklad od našich susedov. Som presvedčený, že Slovensko splní ciele pre rok 2020. Všetky ciele, ktoré sa týkajú energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov a znižovania skleníkových plynov. Buď je Slovensko veľmi blízko alebo ich už splnilo.

Pre Slovensko a ďalšie krajiny sú dôležité dva momenty.

Prvý, politickejší a strategickejší moment je, aby sme budúci rok vo všetkých krajinách Únie začali hĺbkovejšiu diskusiu o národných klimatických a energetických plánoch. Tam by sa malo odraziť, ako sa krajina vidí v energetickej únii, ako chce dosiahnuť ciele v roku 2030 a aký chce mať energetický mix v roku 2030.

My navrhujeme, aby boli národné klimatické a energetické plány predložené v roku 2018.

Kedy majú byť národné plány dokončené?

My navrhujeme, aby boli plány predložené v roku 2018. Chceme spolupracovať so všetkými členskými štátmi. Tak, ako sme spolupracovali na analýze, ktorú som bol každej členskej krajine predstaviť minulý rok.

Prečo máme túto ambíciu? Aby ešte súčasná Európska komisia (s mandátom do roku 2019) mohla povedať, pozrite sa, na tomto sme sa dohodli EÚ ako celok a toto nám vychádza z vašich národných energetických a klimatických plánov. Stačí to, ideme správnym smerom, sú tam nejaké problémy? Chceme začať koordinačnú politickú diskusiu, aby sme udržali trend správnym smerom.

Ten druhý moment dôležitý pre členské krajiny sa týka regulačných opatrení. Minister hospodárstva Peter Žiga dnes (1. decembra 2016) už naznačil, že sa chystá pozrieť, či sú všetky položky zahrnuté do cien energií na Slovensku oprávnene. Som rád, že sme túto diskusiu odštartovali aj v iných členských krajinách.

Máte na mysli priame alebo nepriame dotácie?

Dochádza k paradoxu. Momentálne máme najnižšie veľkoobchodné ceny elektriny za posledných 10 rokov. Ceny ropy a plynu klesli v priemere o 50 až 60 percent. Avšak výsledok v EÚ je, že ceny elektriny a tepla rástli každý rok o dve, tri percentá. Nožnice sa dramaticky rozširujú. Energetici vám povedia, nevieme investovať, lebo nevieme energiu predať, peniaze sa nám nevrátia. A každý koncový užívateľ sa sťažuje, že platí veľa za elektrinu. Problém je v štruktúre cien. Niekde sú v nich zahrnuté dotácie, niekde sociálne programy, niekde miestne dane.

V každej členskej krajine treba začať hĺbkovú diskusiu, či má zostať takáto štruktúra alebo či by sme sa nemali pozrieť, ako to robia iné kontinenty. Napríklad v Spojených štátoch sa cena energií odvíja od energy-related items, teda od zložiek, ktoré majú priamy súvis s výrobou energie.

Ale ak ľudia majú záujem mať solárne panely, tepelné čerpadlo, alebo vlastnú batériu, mali by sme im to umožniť.

Treba sa tiež pozrieť na to, ako dať spotrebiteľom voľnosť – napríklad prehľadnejším účtovaním. Ale ak ľudia majú záujem mať solárne panely, tepelné čerpadlo, alebo vlastnú batériu, mali by sme im to umožniť. Prinesie to väčšiu konkurenciu, zníži ceny a decentralizuje výrobu energie. V Nemecku je už polovica energie vyrobená individuálnymi výrobcami.

Na jednej strane hovoríte o posilnení práva vyrábať energiu pre domácnosti a firmy. Na druhej strane sa Komisia vyslovuje za postupný koniec dotácií, a to aj do obnoviteľných energií. Nie je v tom rozpor? Môžu malé prevádzky súťažiť na trhu s veľkými firmami, ak nemajú dotácie?

Samozrejme, je potrebné nastaviť všetky aspekty nanovo. My navrhujeme pre obnoviteľné zdroje, aby všetky dotácie zostali platné počas celého obdobia, na ktoré boli nastavené. Aby nedochádzalo k retroaktívnym zmenám, ktoré sú škodlivé z hľadiska investorského prostredia a dôvery v regulačný rámec.

Po skončení dotácií navrhujeme, aby obnoviteľné zdroje, ktoré sú vyzretými technológiami, súperili spoločne na trhu s ostatnými technológiami. Nevylučuje sa podpora obnoviteľných zdrojov, obzvlášť pri úvodných kapitálových nákladoch. Tá by avšak mala fungovať na báze trhovejšieho prístupu. Navrhujeme, aby sa prešlo od podpory vo forme prednostného výkupu „zelenej“ elektriny s pevne stanovenou cenou smerom ku podporám, ktoré vyplácajú doplatok za vyrobenú „zelenú“ elektrinu. Vďaka tomu bude konkurencia medzi jednotlivými druhmi energií silnejšia, nakoľko hĺbkovú transformáciu nemôžeme zrealizovať len prostredníctvom verejných prostriedkov. Za týmto všetkým musí byť aj atraktívny podnikateľský model, ktorý priláka súkromný kapitál vo väčšej miere.

Budeme žiadať veľmi prísne vyhodnotenie, či sú kapacitné mechanizmy naozaj potrebné.

Niektoré environmentálne organizácie kritizujú zimný balíček. Tvrdia, že odmeňovanie kapacitných mechanizmov (flexibilné zdroje elektriny, ktoré možno zapojiť a odpojiť s cieľom stabilizovať elektrickú sieť) je skrytou podporou pre uhoľné elektrárne. Čo na to hovoríte?

Že ide o veľké nepochopenie nášho návrhu. Pre kapacitné mechanizmy sme zaviedli veľmi prísne kritériá. V prvom rade budeme žiadať veľmi prísne vyhodnotenie, či sú naozaj potrebné. Dnes sú kapacitné mechanizmy mnohokrát využívané ako náplasť na problém: niečo mi v systéme nefunguje, použijem kapacitný mechanizmus s významnými dotácie na dlhú dobu.

Komisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová skúmala tento rok kapacitné mechanizmy v 11 krajinách. Našla 24 mechanizmov a väčšina z nich bola predražených.

Aj na Slovensku?

Slovensko nebolo do prieskumu zahrnuté. Alebo na niektoré západoeurópske krajiny pripadli až štyri mechanizmy. Veríme, že sprísnením a sprehľadnením tejto politiky sa tiež znížia náklady pre zákazníkov. V konečnom dôsledku totiž kapacitné mechanizmy zaplatia ako spotrebitelia alebo ako daňoví poplatníci.

Späť k tomu, ako to má fungovať. Prísne posúdenie, či je to potrebné. Ak sa dospeje k názoru, že áno, musí mať kapacitný mechanizmus veľmi prísny časový rámec. Nemôže to byť donekonečna, ale len na určitú dobu. Aby to nebránilo reformám nevyhnutným pre to, aby takýto kapacitný mechanizmus nebol potrebný. Aby to nekazilo trh. A posledný veľmi dôležitý faktor pri posudzovaní kapacitného mechanizmu je cezhraničná dimenzia. Ak môže nastať výpadok prúdu alebo nedostatok energie vo vysokonábehových momentoch, nie je lacnejšie doviesť elektrinu od suseda?

Čo sa týka uhlia, na kapacitné mechanizmy existuje vrchný limit 550 gramov emisií CO2 na jednu kilowatthodinu.

Čo sa týka uhlia, na kapacitné mechanizmy existuje vrchný limit 550 gramov emisií CO2 na jednu kilowatthodinu. Zastarané elektrárne na najšpinavší typ uhlia nebude možné do kapacitného mechanizmu zahrnúť. Túto metodiku sme si nevymysleli my. Pre svoju kreditnú politiku ju zaviedla Európska investičná banka.

V príhovore na konferencii ste spomenuli platformu, kde si regióny a štáty budú vymieňať skúsenosti, ako sa zbaviť závislosti na uhlí. O čo presne ide?

Transformácia má šancu uspieť len vtedy, keď bude mať verejnú podporu, keď ľudia z nej nebudú mať obavy.

Sám som navštívil niekoľko uhoľných regiónov, ktoré tento prechod zvládli výborne, napríklad niektoré regióny v severnom Vestfálsku. V regióne Genk v Belgicku vytvorili veľmi symbolicky na území bývalej bane vedeckovýskumné centrum pre energetiku, ktoré už zamestnáva viac ľudí ako bane v časoch najväčšieho rozkvetu. Transformácia sa podarila aj cez naše projekty v severofrancúzskych regiónoch. Máme veľa skúseností, ako sa vysporiadať so zmenou základnej podnikateľskej činnosti a problematikou pracovnej sily. Ako dať ľuďom nové zručnosti a motiváciu a ako priviesť do týchto regiónov investorov. O tom je potrebné sa rozprávať.

A zo strany európskych inštitúcií chceme využiť túto platformu, aby sme mohli lepšie využívať pre krajiny v transformácii niektoré z našich európskych programov.

Novozvolený americký prezident počas kampane povedal, že klimatické zmeny sú čínskym výmyslom pre oslabenie amerického výrobného sektora. Ako si predstavujete spoluprácu s Donaldom Trumpom? Máte už signály, ako sa k Parížskej dohode postaví druhý najväčší znečisťovateľ?

Trumpova administratíva sa formuje. Videl som aj vyhlásenia, ktoré do určitej miery korigovali vyhlásenia z predvolebnej kampane. Určite počkáme, ako sa vyjadrí nová administratíva.

Záujem o čistú energiu v Spojených štátoch je veľmi silný.

Parížska dohoda je medzinárodne záväzný a platný dokument. Prirodzene sa očakáva, že všetci signatári ho naplnia. Z komunikácie, ktorú som mal doposiaľ s predstaviteľmi súčasnej administratívy, ale aj podnikateľského sektoru, je očividné, že záujem o čistú energiu v Spojených štátoch je veľmi silný. Som presvedčený, že keď nastúpi nová administratíva, tieto hlasy budú v diskusii veľmi silné.

Z druhej strany – podpora ľudí pre boj s klimatickými zmenami sa zvyšuje s každou prírodnou katastrofou, ktorú sme zapríčinili my, ľudia, tým, že prehrievame planétu. Amerika ich nanešťastie zažila v poslednom období veľmi veľa. Každý nový prezident, ktorý musí riešiť takéto situácie, si musí uvedomiť obrovské zmeny, ktoré takéto katastrofy páchajú na životoch a ekonomike.

Verím, že všetky tieto faktory zarezonujú a Spojené štáty budú Parížsku dohodu rešpektovať a napĺňať.

Čítajte aj .PDF špeciál “Energetika v strednej Európe” z roku 2016 TU >>>

1 Comment

  • Veľmi dobrá téma. Akurát na Slovensku si neviem predstaviť , že by niekto dokázal presadiť niečo také. Neviem si predstaviť aby spoločnosti , ktoré distribuujú el.energiu , túto kupovali od jednotlivcov za predajné ceny el.energie. Veď aj dotácie na zdroje na výrobu elektrickej energie sú dnes nastavené tak , že jednotlivec musí dodávať prebytkovu energiu do verejenj siete zadarmo . Nehovorím o producentoch energie , ktorým systém v minulosti umožnil ( ? ) tento spôsob pripojenia k verejnej sieti. Toto dodávanie zadarmo je len produkt lobingu majiteľov rozvodnej štruktury na Slovensku. Kto by nechcel nadobúdať produkt obchodnej činnosti zadarmo.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA