Nemecký diplomat: Plyn môže tiecť cez Nord Stream 2 aj Ukrajinu, máme riešenie

Západné firmy by sa mali podieľať na prevádzke ukrajinských plynovodov, hovorí pre EurActiv.sk PETER FISCHER. Zástupca generálneho riaditeľa pre globalizáciu, energetickú a klimatickú politiku na nemeckom ministerstve zahraničných vecí prišiel do Bratislavy na SET Plan – Central European Energy Conference X.

Keď sme sa rozprávali v apríli, prišli ste Slovensko ubezpečiť ohľadom projektu Nord Stream 2. V strednej Európe voči nemu stále existuje veľký odpor. Zmenilo sa niečo pre Nemecko?

V skutočnosti sa toho veľa nezmenilo. Nord Stream 2 stále nie je projektom nemeckej vlády. Je to súkromný komerčný projekt, ktorý vyúsťuje v Nemecku. Má teda fyzické prepojenie s Nemeckom.

V mnohých krajinách vrátane Slovenska voči nemu stále existuje veľký odpor. Niektoré otázky okolo projektu sa zmenili z dôvodu postoja poľského protimonopolného úradu. Potenciálni západní investori sa stiahli. V súčasnosti spoločnosť Nord Stream 2 vlastní výhradne Gazprom. Keď sme sa však rozprávali naposledy, záujem o investíciu do projektu malo päť západných spoločností.

Vyvstáva otázka: Dokáže Gazprom sám vybudovať Nord Stream 2?

Zmena štruktúry projektu podľa analytikov prináša finančné riziká.

Nepoznám detaily. Ako zástupca nemeckej vlády nie som súčasťou spoločnosti (Nord Stream 2).

Vyvstáva však otázka: Dokáže Gazprom sám vybudovať Nord Stream 2? Toto je problém pre Gazprom, nie pre nemeckú vládu. Spoločnosť Nord Stream 2 nám hovorí, že postupuje podľa plánu.

Ako som povedal minule, mojou prácou ako nemeckého diplomata je uistiť sa, že žiaden projekt energetickej infraštruktúry nebude vnímaný ako hra s nulovým súčtom. V EÚ sa staráme o náš spoločný záujem. Pokúšame sa medzi sebou uplatňovať solidaritu. A energetická únia znamená, že sa o naše energetické záujmy staráme spoločne. Zároveň však platí, že projekty generuje trh.

Ale pokúšame sa tiež pozerať na rozličné záujmy. Jedna z najdôležitejších tém ohľadom Nord Streamu 2 je dopad na prepravu plynu cez Ukrajinu po roku 2019. V tomto ohľade sme vyvinuli diplomatickú aktivitu s Ukrajinou a Ruskom. A spoločne so Slovenskom sa usilujeme zabezpečiť, aby sa plyn prepravoval a aby pre to existoval komerčne udržateľný model.

Situácia je taká, že Rusi a Ukrajinci si nerozumejú. Jeden druhému veľmi nedôveruje. Dosiahnuť dohodu je pre nich teda veľmi ťažké. Možno vieme pomôcť.

Dôverujú nemeckým spoločnostiam, ktoré sa s Gazpromom dohodli na stavbe Nord Streamu 2?

Myšlienkou je zapojiť na ukrajinskej strane skupinu firiem tak, aby Rusi uzatvárali dohody o preprave plynu so západnými firmami. A skupina západných spoločností uzavrie dohody s Ukrajinou, čím odstránime prvok nedôvery.

Myšlienkou je, že západné spoločnosti budú riadiť časť prepravného systému. Dohodnú sa na tom s Ukrajinou.

Pre zabezpečenie prepravy plynu cez Ukrajinu budú západné firmy uzatvárať dohody s ukrajinskými spoločnosťami. Je to nejaký druh záruky?

Myšlienkou je, že západné spoločnosti budú riadiť časť prepravného systému. Dohodnú sa na tom s Ukrajinou. A s Ruskom sa dohodnú na podrobnostiach prepravy – na objemoch a cenách. To by bol spôsob, ako celú vec dostať mimo rusko-ukrajinského konfliktu.

Tá myšlienka mimochodom nie je nová. Aktívne však pracujeme na zabezpečení prepravy cez Ukrajinu. Jedna z veľkých obáv v súvislosti s projektom Nord Stream 2 bol totiž práve koniec prepravy cez Ukrajinu.

Ako bude toto riešenie formalizované?

Stále je to veľmi úvodnom štádiu myšlienky. Opäť, nie je to nemecký projekt. Niektoré firmy túto myšlienku presadzujú. My – ako Nemecko – sa ju pokúšame pretlačiť na Ukrajine a v Moskve. Vysvetľujeme im: Pozrite sa na túto myšlienku konštruktívne. Dokázali by ste s ňou s ňou súhlasiť? Z pohľadu Európskej aj energetickej únie má zachovanie tranzitu cez Ukrajinu obrovský význam.

Európska komisia je už tradične sprostredkovateľom medzi Ukrajinou a Ruskom. Je zapojená do tejto iniciatívy?

Áno.

Ako je Komisia zapojená? Povedali ste, že je to Berlín, ktorý spolupracuje s Moskvou a Kyjevom.

Je to stará myšlienka pokúsiť sa vložiť firmy do vyjednávania medzi Rusmi a Ukrajincami. A rokovania medzi Komisiou, niektorými firmami, Ukrajinou a Ruskom pokračujú.

Hovorili ste o tom aj zo zástupcami slovenskej diplomacie?

Samozrejme.

Slovensko tiež podporuje túto myšlienku.

Našli ste aj u nich podporu?

Áno, Slovensko tiež podporuje túto myšlienku. Veď plyn prepravovaný cez Ukrajinu prúdi ďalej na Slovensko. Toto je ďalší príklad, ako Nemecko pracuje na tom, aby sme sa vyhli hrám s nulovým súčtom. Uvedomujeme si eminentný záujem Slovenska a robíme, čo je v našich silách, aby sme ho presadili.

Zastupujete nemecké ministerstvo zahraničných vecí. Napriek tomu – očakávate rozhodnutie o Nord Streame 2 zo strany nemeckého regulátora, či už Bundesnetzagentur alebo iného?

Bundesnetzagentur sa samozrejme rozhoduje samostatne bez akéhokoľvek zásahu zo strany vlády. Musím priznať, že presne neviem, ktoré rozhodnutie očakávať.

Naposledy sme sa rozprávali o tom, či bude dodržané európske právo. Stále platí, že toto nie je otázka. Otázka je, aké právo sa uplatňuje na akú časť plynovodu. Potom musí byť samozrejme  príslušné právo dodržiavané.

Angela Markelová dostala prezývku klimatickej kancelárky. Nezúčastnila sa však COP22 v Marrákeši. V Nemecku sa nepodarilo dohodnúť na pláne postupného vyradenia fosílnych palív. Má Nemecko stále túto ambíciu?

Áno. Plán pre boj s klimatickými zmenami do roku 2050 sme prijali v druhom týždni marrákešskej konferencie. Na UNFCC sme ho preložili ako jedna z prvých krajín.

Do roku 2050 bude Nemecko uhlíkovo neutrálne a jeho energetický systém bude dekarbonizovaný.

Vo svetovom spoločenstve 195 strán bol plán prijatý veľmi dobre. Plán hovorí: Do roku 2050 znížime objem emisii skleníkových plynov o 80 až 95 percent. To znamená, že do roku 2050 budeme uhlíkovo neutrálni a náš energetický systém bude dekarbonizovaný.

V Nemecku sa nám už podarilo oddeliť ekonomický rast od spotreby energie a emisií skleníkových plynov. A dosť zásadne. Od roku 1990 sme zaznamenali nárast HDP o 45 percent. Spotreba energie klesla o 11 percent a množstvo emisií skleníkových plynov o 27. Na tejto ceste napredujeme na sto percent.

Táto cesta však nie je vždy rovná. Ako každá krajina, aj my máme rozličné záujmy, rôzne sektory spoločnosti, ktoré sa vyvíjajú rozličným tempom. Jednou z najdôležitejších oblastí v klimatickom pláne bol do poslednej chvíle lignitový priemysel. Lignit nie je dobrý pre klímu. Ale závisia na ňom pracovné miesta viac než 10-tisíc ľudí v dvoch regiónoch.

Minister hospodárstva preto v poslednom momente vyhlásil: Zatiaľ nemôžem súhlasiť s klimatickým plánom. Takže sme museli počkať na ďalší týždeň marrákešskej konferencie. Táto debata však zaujíma najmä Nemcov, nie svetové spoločenstvo.

Má Nemecko konkrétny termín pre postupné ukončenie výroby elektriny z uhlia?

V klimatickom pláne sú termíny. V roku 2050 už nebudeme využívať uhlie.

Na Slovensku máme tiež uhoľné elektrárne. Na ich dotácie išlo veľa peňazí. Čo by ste poradili slovenskej vláde o uľahčení prechodu uhoľných regiónov?

Nie je mojou úlohou radiť slovenskej vláde. Každá krajina si sama spravuje svoju výrobu energie a energetický mix.

Ak sa rozhodnete investovať do zastaraných technológii a trhov, môžete skončiť so špinavými aktívami.

Povedal by som však, že v strednodobom až dlhodobom horizonte smerujeme k hospodárstvu citlivému na klímu. Prechod musí byť riadený. Každému na svete by som poradil nepodceniť vlak, ktorý ide smerom k ekonomike citlivej na klímu. Ten už opustil stanicu v Paríži, prešiel cez nasledujúcu stanicu Marrákeš a ide ďalej. Dobre vám radím, nezmeškajte ho. Ak sa rozhodnete investovať do zastaraných technológii a trhov, môžete skončiť so špinavými aktívami.

Ako hodnotíte zimný energetický balíček?

V prvom rade veľmi oceňujeme, že Komisia ho predstavila včas a veľmi komplexným spôsobom. Je veľmi komplexný. Komisia splnila svoj sľub predložiť legislatívu, ktorá na dlho ovplyvní náš energetický systém.

Ak sa na balíček pozrieme podrobnejšie, zistíme, že jeho silnou stránkou je energetická účinnosť. Mnohé z návrhov idú v línii s našou predstavou: prvoradou by mala byť energetická efektívnosť, energetická efektívnosť a ešte viac energetickej efektívnosti. Je to spiaci obor. Merkelová raz povedala, že najlepšia kilowatthodina je tá, ktorú nespotrebujete.

Potreba dostať obnoviteľné zdroje na trh s elektrinou je tak silná, že niektoré z návrhov zimného balíčka nie sú dostatočne silné, aby to umožnili.

Do debaty o návrhu trhu s elektrinou chceme prísť s určitými pripomienkami. Potreba dostať obnoviteľné zdroje na trh s elektrinou je tak silná, že niektoré z návrhov zimného balíčka nie sú dostatočne silné, aby to umožnili.

Aké konkrétne zmeny chcete navrhnúť?

Mali by vzniknúť usmernenia pre schémy národnej podpory obnoviteľných zdrojov. V súčasnosti to stojí a padá na jednotlivých rozhodnutiach Komisie. V dlhodobom horizonte to znižuje investície v oblasti životného prostredia. Vytvára to právnu neistotu.

Rozhovor preložil Oliver Vavro.

 

Čítajte aj .PDF špeciál “Energetika v strednej Európe” z roku 2016 TU >>>

REKLAMA

REKLAMA