Energetická efektívnosť by mala byť chrbticou energetickej politiky

Napriek silnejšej orientácii ruských dodávok ropy a plynu na Áziu, zastavenie ich toku do Európy nehrozí. Energetická efektívnosť je kľúčovým prvkom energetickej politiky a zaslúži si väčší význam. Dosiahnuť by sa ale mala praktickými a realistickými opatreniami. Uviedol to Karel Hirman, poradca premiérky pre energetiku.

Karel Hirman, Zdroj: www.zahranicnapolitika.sk
https://euractiv.sk

Rusko sa snaží diverzifikovať svoje dodávky plynu a ropy do Číny a Tichomoria. Objavujú sa hrozby, že by sa mohli obmedziť dodávky plynu do Európy, zmeniť orientácia ruskej energetickej politiky. Ako reálne sú tieto hrozby?

Spolupráca v energetike, v dodávkach surovín je založená na kontraktoch. Tie sú podpísané a podmienky dodávok sú stanovené. V prípade plynu ide o dlhodobé kontrakty, dvadsať aj viacročné. Tento biznis sa riadi uzavretými kontraktami. U ropy sú zmluvy krátkodobé, väčšinou na ročnej báze, a záleží na predávajúcom a kupujúcom na akých konkrétnych cenových a dodávkových podmienkach sa dohodnú.

Rusko postavilo novú infraštruktúru orientovanú na Európu, ropovod Družba je ďalej využívaný. Je prirodzené, že Rusko si hľadá nové trhy, už aj vzhľadom na to, že otvára nové ložiská ropy a plynu na východnej Sibíri. Transportovať ropu a plyn z východnej Sibíri, napríklad do Európy, je dosť neefektívne. Na druhú stranu, Čína sa stáva čím ďalej tým väčším odberateľom energetických surovín, takže je zrejmé, že Rusko má záujem dodávať tieto suroviny aj do Číny. Zároveň dodáva plyn už nejaký ten rok aj napríklad do Japonska v skvapalnenej podobe zo Sachalinu, pričom opäť ide o zakontrahované objemy dodávok.

Čo sa týka ropovodného prepojenia do Rakúska, v minulosti ste sa vyjadril, že by to bolo pre Slovensko nevýhodné. Stále si to myslíte?

Zdôvodnil som prečo alebo za akých okolností, teda vtedy prezentovaných okolností, by to nebolo výhodné.

Niečo sa zmenilo?

Nuž, záleží od toho, ako bude podpísaná dohoda s Rakúskom alebo s OMV, aj od toho aké bude presné trasovanie ropovodu. Ďalej záleží od konkrétnych podmienok. Podľa pôvodne prezentovaného plánu by to neprispelo k energetickej bezpečnosti Slovenska. Naozaj záleží od toho aká bude kapacita potrubia, aká bude dohoda s OMV o možnom reverznom toku, akú kapacitu je OMV schopný uvoľniť na túto prepravu a garantovať. Má to svoje ale.

Prebiehajú momentálne o tomto projekte diskusie alebo je v súčasnosti ticho?

Čo ja viem, tak áno. Pracuje sa na tom.

Stále sa pripravuje akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2011-2013. Na programe vlády má byť v apríli. Viete o ňom niečo prezradiť?

Na akčnom pláne sa konkrétne podieľajú aj zamestnanci SIEA, kde som riaditeľom sekcie. Momentálne sa na tom finišuje. Nerád by som na to teraz odpovedal, pretože spomínaný dokument bude onedlho hotový a potom sa o ňom môžeme baviť.

Má platiť aj pre rok 2011 a ten už dávno beží. Stále s ním teda trošku meškáme…

Mali sme trojročné akčné plány aj doteraz. Dnes opatrenia kontinuálne bežia ďalej z prvého trojročného obdobia, takže to nie je tak, že je apríl a nemáme plán. To by som netvrdil. Podstata aktivít bude pokračovať, prehlbovať sa, rozvíjať. Zásadným spôsobom neviete vytvoriť niečo iné.

Momentálne silnie kritika, že v energetickej efektívnosti členské štáty EÚ zaostávajú

Ja som vždy tvrdil, aj tvrdím, že energetická efektívnosť je kľúčová vec aj v zabezpečení energetickej bezpečnosti, vo vzťahu ku klimatickým zmenám, zníženiu emisií CO2, a prispieva aj k zlepšeniu životnej úrovne obyvateľstva, dostupnosti energií. Energetická efektívnosť by mala byť, poviem tak trošku vzletne, chrbticou energetickej politiky tejto krajiny a vôbec. Určite sa opatreniami energetickej efektívnosti, čo je aj mienka Medzinárodnej energetickej agentúry, dajú dosiahnuť aj záväzky v klimatických oblastiach svojím spôsobom najlepšie a najrýchlejšie.

Práve energetická efektívnosť je jediná nezáväzná z cieľov 20-20-20. Nebolo by potrebné to zmeniť? Alebo si myslíte, že sa dá dosiahnuť aj iným spôsobom?

Som realista. To, že sa dá nejaký záväzok na papier, neznamená, že sa aj dosiahne. Je to záležitosť každého štátu a spoločnosti ako si určí priority, respektíve spôsob, ako ich dosiahnuť. Treba sa prispôsobiť praktickému životu.

Avšak určite napríklad v energetickej efektívnosti a úsporách má naša krajina stále obrovské rezervy. Ja osobne by som určite privítal väčší dôraz na túto sféru. Dosiahnuť by sa mali praktickými, realistickými opatreniami, ktoré reálne prinesú efekt aj pre firmy, podnikateľov, nezaťažia ich ďalšími nákladmi znižujúcimi konkurencieschopnosť našich firiem nielen v rámci EÚ, ale aj v globálnej ekonomike.

Na druhú stranu, vo vzťahu k obyvateľstvu, by opatrenia mali pomôcť znížiť náklady ľudí na energie. Súčasne je tiež potrebné, aby dané opatrenia naštartovali niektoré odvetvia ekonomiky, vytvorili nové pracovné miesta a vo finále znížili závislosť na dovoze fosílnych palív a, samozrejme, aj emisie.

Toto pokladám za víťazný a zmysluplný scenár. Opakujem sa, ale energetická efektívnosť by si u nás, myslím, zaslúžila oveľa viac pozornosti. Napríklad aj v medzirezortnom vzťahu. Nie je to len záležitosť jedného rezortu alebo jednej agentúry. Ide o celospoločenskú záležitosť. Obávam sa však, že sa tomu nie celkom týmto spôsobom rozumie. Pritom sa týka všetkých, sféry verejnej, firiem a aj občanov. Táto politika by mala byť viac koordinovaná, viac prierezová a mali by si ju vziať za svoje aj iné rezorty. Nemala by byť, a ani nemôže byť, len záležitosťou ministerstva hospodárstva, lebo vtedy to nebude fungovať, tak ako by mohlo.

Pozadie

EurActiv.sk sa s poradcom predsedníčky vlády Ing. Karlom Hirmanom rozprával na konferencii Globsec 2011 (2. – 4 marca 2011 v Bratislave).

Podujatie organizovala Slovenská atlantická komisia spolu s Ministerstvom zahraničných vecí SR, Divíziou verejnej diplomacie NATO, Zastúpením Európskej komisie na Slovensku a Medzinárodným vyšehradským fondom pod záštitou slovenského ministra zahraničných vecí, Mikuláša Dzurindu. Ďalšie informácie možno nájsť na webstránke konferencie www.globsec.org.

REKLAMA

REKLAMA