Energetika bez emisií? Medzinárodná agentúra pre obnoviteľné energie má plán

Zemný plyn je spojencom obnoviteľných energií, ale len krátkodobým, hovorí pre EurActiv.sk HENNING WUESTER z IRENA.

Henning Wuester je riaditeľom pre výskum a financie v Medzinárodnej agentúre pre obnoviteľné energie (IRENA). Na konferencii Berlin Energy Transition Dialogue predstavil v pondelok 20. marca spoločnú správu IRENA a Medzinárodnej energetickej agentúry o dekarbonizácii energetiky do roku 2060. Objednalo si ju nemecké predsedníctvo G20.

Aké sú najdôležitejšie posolstvá zo správy IRENA, ktorú ste predstavili v Berlíne?

Správa je o energetickej transformácii s cieľom naplniť klimatické ciele. Cieľom Parížskej dohody je udržať zvýšenie teploty na zemskom povrchu pod úrovňou 2°C (v porovnaní s predpriemyselným obdobím).

To vlastne znamená dekarbonizáciu energetiky. Správa skúma, ako to dosiahnuť. Zistili sme, že dekarbonizácia je možná s existujúcimi technológiami. Je ekonomicky prijateľná a prospešná pre hospodárstvo, pretože vytvára rast aj nové pracovné miesta. To všetko vďaka obnoviteľným energiám a energetickej efektívnosti.

Sme presvedčení, že by sme sa mali spoliehať na súčasné technológie.

Čo presne znamená „dekarbonizácia“? O akom časovom horizonte hovoríme?

Pozreli sme sa na scenár do roku 2050 a zníženie emisií v energetike o 90 percent. Predpovedali sme, že do roku 2060 možno emisie v energetiky úplne zastaviť. V skutočnosti je to nutné. Ibaže by ste predpokladali, že niekedy neskôr v tomto storočí sa objavia technológie, ktoré dokážu vytvárať negatívne emisie. Niektorí s tým počítajú, ale my sme skeptickí. Sme presvedčení, že by sme sa mali spoliehať na súčasné technológie.

Henning Wuester

Problém Európy je dnes v tom, že veľkoobchodné ceny elektriny sú príliš nízke. Kritici hovoria, že dôvodom sú dotácie pre obnoviteľné energie. Pre kohokoľvek v energetickom sektore je ťažké investovať. Napriek tomu máme v dôsledku daní vysoké maloobchodné ceny elektriny. Ako môže Európa opustiť tento začarovaný kruh?

V roku 2016 sme zaznamenali rekordné investície do veterných turbín na mori. Investorom sa vždy podarí nájsť dosť zaujímavých príležitostí. Európsky trh samozrejme nerastie, takže investičné príležitosti sú obmedzené. V mnohých prípadoch sa prejavia ako presun investícií z iných energetických zdrojov alebo predčasné zatvorenie elektrární, čo robia investori neradi. Rastúce trhy sú mimo Európy. Práve som na ceste na investorskú konferenciu, kde panuje veľký záujem o solárne investície v Indii, na Blízkom východe, v Afrike.

Uhoľné elektrárne budú musieť zatvoriť, niektoré z nich predčasne. My tvrdíme, že politici by nemali s rozhodnutiami otáľať.

Samozrejme, že v Európe transformácia ovplyvní aj držiteľov aktív vo fosílnej energetike. Uhoľné elektrárne budú musieť zatvoriť, niektoré z nich predčasne. My tvrdíme, že politici by nemali s rozhodnutiami otáľať. Mali by vyslať signály teraz, kým je ešte čas. Minimalizovalo by to investície, ktoré zišli z cesty.

Viete si predstaviť uhoľné elektrárne v Európe po roku 2030?

Ak mám byť úprimný, nové investície do uhlia nemajú podľa nášho scenára zmysel.

A čo hovoríte na modernizáciu uhoľných elektrární?

Modernizácia je niečo iné. Investície zamerané na modernizáciu a zvýšenie energetickej efektívnosti existujúcich elektrární ešte stále majú zmysel. Investície s cieľom významne predĺžiť prevádzku elektrární alebo nové elektrárne do nášho scenára nezapadajú.

Viete si predstaviť uhoľné elektrárne – staré alebo nové – v prevádzke aj po roku 2030.

Podľa nášho scenára sa zatvoria po roku 2050.

Štáty investujú do nových výrobných kapacít. Napríklad Veľká Británia, Česko či Slovensko investujú do jadrových elektrární. Zemný plyn nie je považovaný za rentabilnú investíciu. Kto je najväčším spojencom obnoviteľných energií v budúcnosti – jadro, plyn alebo niečo iné?

Plynové elektrárne dnes dobre fungujú v súčinnosti s obnoviteľnými zdrojmi, pretože sú flexibilné. Jadrová energia nie je veľmi užitočná. S jadrom vytvárate v elektrickom mixe veľmi veľké kapacity, ktoré neumožňujú flexibilitu prospešnú pre variabilné obnoviteľné energie (solárna a veterná energia). Keď porovnáte vstupné sadzby (feed-in tariffs) pre jadro vo Veľkej Británii s cenami, ktoré možno dosiahnuť so slnkom a vetrom, zistíte, že nejde o nákladovo efektívnu alternatívu.

Z krátkodobého hľadiska je plyn užitočný. Ale v dlhodobom horizonte nebude plyn v elektroenergetike zohrávať veľkú úlohu.

Z krátkodobého hľadiska je plyn užitočný. Ale v dlhodobom horizonte nebude plyn v elektroenergetike zohrávať veľkú úlohu. V našom scenári bude pochádzať 80 percent elektriny v roku 2050 z obnoviteľných energií. Zvyšok dodá zmes zdrojov vrátane jadra.

Vylučujete jadrovú energiu aj v Číne, pretože nie je nákladovo efektívna?

Nákladovo efektívna nie je v Európe. Vieme však, že kombinovať jadro a obnoviteľné energie nie je ideálne. Akokoľvek, vo väčšine krajín nepochádza z jadrovej energie viac ako 10 percent elektriny.

Ak je plyn najlepším priateľom obnoviteľných energií v prechodnom období, čo by mali európske vlády robiť pre povzbudenie investícií do plynových elektrární?

Európa už má plynové elektrárne. Tie poslúžia. Možno budú potrebovať investície pre pokračovanie prevádzky. Neodporúčali by sme však dodatočné investície veľkých rozmerov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA