Postoj EÚ je pre sektor biopalív hrozbou

EÚ doteraz neurčila environmentálne kritériá pre biomasu, čo by mohlo diskreditovať celé priemyselné odvetvie, ktoré žije z imidžu šetrnosti ku klíme, hovorí v rozhovore pre EurActiv Eric Johnson, výkonný riaditeľ Atlantic Consulting.

Anonym
https://euractiv.sk

"Problém, že nemáme kritériá, je obrovský. Pre ľudí je jednoduchšie zabezpečiť neudržateľnú biomasu, ktorá vo svojej podstate poškodzuje životné prostredie a potenciálne škodí i ľudskému zdraviu," hovorí v rozhovore pre EurActiv Eric Johnson zo spoločnosti Atlantic Consulting, jeden z editorov štúdie Environmental Impact Assessment Review.

Expert tvrdí, že odmietanie environmentálnych bezpečnostných kritérií sa môže negatívne odraziť na verejnej mienke a postoji k celému priemyselnému odvetviu biopalív. Dopĺňa, že práve biopalivá majú veľký potenciál, pokiaľ ide o obmedzovanie produkcie emisií skleníkových plynov.

"Existuje niekoľko ľudí, ktorí sa nechajú unášať na vlne boomu, čo v skutočnosti nemá nič spoločné s ochranou životného prostredia," konštatuje Johnson.

EÚ v otázke biopalív dodnes nerozhodla. Naviac, názory na túto tému sa v rámci Európskej komisie začínajú rôzniť. Oddelenia Komisie, ktoré zodpovedajú za energetiku a dopravu, odporúčajú, aby sa nevytvárali kritériá udržateľnosti pre biomasu. Na druhej strane stoja oddelenia, ktoré pôsobia v oblasti ochrany životného prostredia. Tie by pravidlá rady definovali.

"Myslím si, že ľudia z energetiky, ľudia z dopravy, aby som bol k nim spravodlivý, obraňujú svoju oblasť. Chcú menšiu závislosť na dovoze fosílnych palív" a chcú ju vo všeobecnosti ako takú, vysvetľuje Johnson. "Ľudia zo životného prostredia hrajú v útoku. Chcú chrániť životné prostredie."

Analytik pripúšťa, že biopalivá majú tiež niekoľko negatívnych dôsledkov pre životné prostredia, napríklad ich spaľovaním vznikajú sadze. Vedci pritom odhadujú, že sadze sa podieľajú popri emisiách skleníkových plynov na globálnom otepľovaní 15 – 20 percentami.

"Najvážnejšou je otázka z pohľadu rozvíjajúceho sa sveta, kde máme veľké problémy so smogom, a ľudia skutočne zomierajú pre neúmerné zvýšenie teplôt všade tam, kde sa hromadí smog," varuje analytik. Dopĺňa, že problém žiadnym spôsobom neobchádza ani bohatšie krajiny sveta.

Johnson pracuje na projekte, ktorý si kladie za cieľ vytvoriť mechanizmus pre redukciu tvorbu sadzí. Vysvetľuje, že vo svojej podstate by mal vychádzať z podobných princípov ako Mechanizmus čistého rozvoja (CDM), ktorý vytvára Kjótsky protokol. Bohaté krajiny môže prostredníctvom neho získať tzv. off-setové emisné kredity tým, že investujú do technológií v chudobnejších krajinách, pričom je preukázateľné, že táto ich aktivita viedla k výraznému zníženiu produkcie emisií CO2.

Prostriedky v rámci mechanizmu obmedzovania tvorby sadzí by sa mali investovať do rekonštrukcie komínov a komínových systémov v chudobnejších krajinách tak, aby sa znížili negatívne dôsledky spaľovania na klímu, životné prostredie a ľudské zdravie.

V ideálnom prípade by mohol mechanizmus fungovať ako súčasť Rámcovej konvencie OSN o klimatických zmenách (UNFCCC), podobne ako CDM, uzatvoril Johnson.


S Ericom Johnsonom sa rozprávala Susanna Ala-Kurikka (EurActiv.com).

Redakčné skrátené.
Úplné znenie rozhovoru v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.

REKLAMA

REKLAMA