Zástupca Nord Streamu 2: Diskusiu ovplyvňujú dymové clony

Tretí energetický balíček sa na plynovod pod Baltickým morom nevzťahuje, hovorí pre portál EurActiv.com SEBASTIAN SAAS.

Sebastian Saas je zástupcom Nord Streamu 2 pri EÚ. V minulosti zastupoval Nord Stream. V rozhovore reaguje na minulotýžňové vyjadrenia experta Sijbrena de Jonga pre portál EurActiv.sk.

Správy o Nord Streame 2 sú málokedy nestranné. Niektorým krajinám sa tento projekt nepáči, pretože za ním vidia geopolitiku. Iné krajiny si zas uvedomujú, že projekt nie je v ich prospech, pretože by stratili zisky z tranzitných poplatkov ako aj ďalšie výhody. Sú tieto názory voči Nord Streamu 2 nespravodlivé?

Z nášho pohľadu je obchodná logika za projektom jasná. Ide o pokračovanie obchodu s energiou medzi západnou Európou a Ruskom, ktorý funguje desaťročia a fungoval dokonca aj za čias Sovietskeho zväzu. Je to úplne logický biznis. EÚ je jedným z najväčších svetových dovozcom energie, zatiaľ čo Rusko má najväčšie zásoby zemného plynu v našom bezprostrednom susedstve.

Je to obrovská konkurenčná výhoda pre EÚ, keďže sa očakáva, že celosvetový dopyt po plyne sa zvýši o 25-30 percent do roku 2030. Je v záujme oboch, EÚ aj Ruska, pokračovať v tejto obchodnej spolupráci. Obchod s energiou a plynom je najlogickejšou voľbou. V západnej Európe, teda v EÚ a Nórsku, sa zásoby plynu vyčerpávajú, zatiaľ čo jeho spotreba by mala zostať stabilná (na dnešnej úrovni) po dobu nasledujúci niekoľko desaťročí.

Znamená to, že EÚ musí dovážať viac zemného plynu, ak chce pokračovať v nahrádzaní uhlia v záujme splnenia klimatických cieľov Únie.

Podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič však tvrdí, že súčasná kapacita potrubí je dostatočná. Prečo potom budovať novú nákladnú infraštruktúru?

Pravdou je, že existujú rôzne názory na to aká infraštruktúra na prívod plynu bude v budúcnosti potrebná. Celá myšlienka liberalizácie trhu s energiami, ktorou sa roky úspešne riadi Európska komisia, je, že by to mali byť komerční investori, ktorí posúdia dopyt na trhu, zainvestujú do infraštruktúry a budú niesť aj príslušné riziko.

Pointou teda je, že rozhodovať o týchto investíciách by nemali politici ale samotný trh. Je teda zároveň legitímne mať rôzne odhady dopytu. Sú aj takí, ktorí vidia omnoho väčší dopyt než my. V trhovom hospodárstve by však na konci mali rozhodovať investori, ktorí budú tiež niesť riziko za svoje investície, a to je presne to, o čo máme v našej firme záujem.

Každé potrubie má dva konce a nikto nebude stavať plynovod, ktorý nemá na opačnom konci klientov.

Je tu však predpoklad, že ide o projekt Gazpromu a Rusi nepočítajú, keď ide o ich politické ciele…

Áno, no každé potrubie má dva konce a nikto nebude stavať plynovod, ktorý nemá na opačnom konci klientov. Je tu päť veľkých európskych a západoeurópskych spoločností (Shell, Uniper, BASF/Wintershall, ENGIE a OMV), ktoré tomuto projektu opakovane vyjadrili podporu a myslia si, že je potrebný.

Rozhodnúť o potrebe a uskutočniteľnosti projektu by teda mal rozhodnúť trh. Regulátori potom posúdia súlad s platnými predpismi. Ide o je systém, ku ktorému sme sa všetci zaviazali: konkurenčný trh a princípy právneho štátu.

Ako sú na tom regulátori? Právne aspekty sú stále predmetom analýzy a Šefčovič varoval, že ide o veľmi zložité otázky. Loptičku si prehadzujú regulačné orgány a Komisia a nie je úplne jasné, kde práve je. Môžete nám to objasniť?

Na úrovni EÚ vidíme pomerne živú diskusiu. Je tu však tiež veľa dymových clon. Pre nás je regulačná situácia celkom jasná a myslím, že aj pre príslušné regulačné orgány. Je tu zavedený rámec, ktorý pozostáva z medzinárodných dohovorov, právnych predpisov EÚ a zo zákonov príslušných krajín.

Podľa tohto rámca sa rozhodne, či sa projekt spustí alebo nie. Plná zhoda je jasným predpokladom, bez ktorého by projekt nemohol pokračovať. Tento proces, ktorý zahŕňa konzultácie a verejné vypočúvania, berie do úvahy všetky oprávnené obavy.

Sú tu návrhy, podľa ktorých by mal byť Nord Stream 2 regulovaný odlišne od toho, ako bolo pri dovozných potrubiach doteraz zvykom. Vidím tiež množstvo podnetov na to, aby sa naň aplikovali pravidlá tretieho energetického balíčka. To by si však vyžadovalo zmenu v súčasnom rámci dohody.

Je na tvorcoch politík, aby prišli s iniciatívou na zmenu platných predpisov. V súčasnej situácií však nemáme inú možnosť, než postupovať podľa platného rámca. Ten nepredpokladá uplatňovanie pravidiel vnútorného trhu s energiou mimo vnútorný trh.

Počúvame, že je tu právna medzera. Vôbec to tak nie je.

Trasa plynovodu vedie cez jurisdikcie Ruska, Fínska, Švédska, Dánska a Nemecka. Orgány týchto štátov sú zodpovedné za uplatňovanie všetkých príslušných zákonov vrátane pravidiel EÚ. Počúvame, že je tu právna medzera. Vôbec to tak nie je.

Ak sa opýtate úradov vo Fínsku či Švédsku, existuje kopec zákonov, ktoré musia uplatniť vrátane predpisov EÚ ako napríklad smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) a tak ďalej. Tretí energetický balíček do toho však nepatrí.

O tom nerozhodujeme my. Je to zákon, ktorý je takto napísaný, a tak ho regulátori uplatňujú. Právnici Európskej komisie prišli k rovnakému záveru rovnako ako nemecký regulátor Bundesnetzagentur.

Ak ľudia hovoria, že importné plynovody, ktoré sú na území mimo vnútorného trhu by mali byť predmetom tretieho energetického balíka, vyžaduje si to zmenu zákona pre všetky takéto potrubia.

Niektorí vidia rozdiel medzi projektom Nord Stream 1, na ktorom ste sa tiež podieľali, a projektom Nord Stream 2 práve v tom, že na prvý sa pravidlá balíčku nevzťahovali, zatiaľ čo na druhý sa pravidlá vzťahujú…  

To je ďalší nesprávny výrok, a som rád, že mám príležitosť to vysvetliť. Pozrite, takmer všetky plynovody v EÚ boli postavené pred tretím balíkom. Táto legislatíva začala platiť v roku 2009 a potom ju ešte museli implementovať členské štáty. Podľa logiky, ktorú spomínate, by sa tretí energetický balíček nevzťahoval na žiadny plynovod postavený pred rokom 2009 – teda 95 percent potrubí.

Celá myšlienka tretieho balíčka je však regulovať všetky potrubia, budúce aj už existujúce, na území vnútorného trhu, nie mimo neho. Ak sa pozriete na tento balík, je tiež jasné, že ide o integráciu vnútorného trhu.

Keby ste chceli regulovať dovozné plynovody, ktoré sú mimo vnútorný trh, potrebovali by ste iný právny základ, ktorý by bol postavený na právach pre zahraničný obchod.

Keby ste chceli regulovať dovozné plynovody, ktoré sú mimo vnútorný trh, potrebovali by ste iný právny základ, ktorý by bol postavený na právach pre zahraničný obchod. To nie je niečo, čo som si vymyslel, ale priama citácia právneho stanoviska Rady v čase vypracovania prvej smernice o plyne. Následná druhá a tretia smernica majú rovnaké pole pôsobnosti.

V súčasnosti máme v Európe šesť plynovodov, ktoré ležia mimo jednotný trh a žiadny z nich nie je predmetom tretieho energetického balíčka. Ide napríklad aj o plynovod Galsi v Stredomorí, ktorý by mal byť spustený v roku 2018. Neexistuje však žiaden prípad, v ktorom by plynovod mimo územia vnútorného trhu spadal pod tretí balík.

A mimochodom, štáty EÚ, cez ktoré Nord Stream 2 má ísť – Fínsko, Švédsko, DánskoNemecko – patria medzi krajiny s najdôslednejším uplatňovaním platných zákonov. Špekulácie o „politických“ výnimkách pre Nord Stream 2 sú preto podľa mňa veľmi diskutabilné.

Ako si plnila svoje povinnosti Komisia? Pravdepodobne odpoviete veľmi diplomaticky…

Od Komisie sme počuli rôzne typy vyhlásení, avšak rozhodne sme nepočuli žiadne formálne vyhlásenie o tom, že sa musí uplatniť tretí energetický balíček. Právna služba Komisie dospela k opačnému záveru.

Uvedomujete si však, že Komisia je pod tlakom niektorých členských štátov, ktoré si želajú presadiť svoju agendu…

Vieme, že Komisia nevníma Nord Stream 2 ako prioritný projekt a my sme o taký postoj ani nežiadali. V európskom systéme založenom na právnych pravidlách máte nárok na získanie oprávnenia, ak spĺňate zákonné požiadavky. Počas tohto procesu sa overujú všetky legitímne obavy. Nemôžeme však zmeniť legislatívne ukotvené procedúry len na základe politického zámeru.

Nevidím spôsob, akým by Nord Stream 2 mohol byť priamym predmetom súdneho konania.

Predstavme si, že potom, čo dostanete zelenú, vás Poľsko zažaluje…

Nevidím spôsob, akým by Nord Stream 2 mohol byť priamym predmetom súdneho konania. V nedávnom rozhovore, ktorý publikoval EurActiv, bolo naznačené, že by mohol rozhodnúť Európsky súdny dvor. Môj názor je: prečo najskôr nenecháme vyhodnotiť a rozhodnúť v tejto otázke príslušné orgány? Je to právny postup, ktorý by mali rešpektovať všetci. Tieto pravidlá boli taktiež zavedené európskymi zákonodarcami.

Energetický expert: O Nord Streame 2 by mal rozhodnúť Súdny dvor EÚ

V rozhovore bolo tiež spomenuté, že tretí energetický balíček by sa mal vzťahovať aj mimo vnútorný trh, pretože to platilo pre Jamal a SouthStream. Nie je to tak ani v jednom prípade.

Samozrejme, tretí balík platí pre Jamal na úseku v rámci vnútorného trhu. Rovnako by to platilo pre pripojenia Nord Streamu 2 na pevnine na území vnútorného trhu. Zákony vnútorného trhu však neplatia mimo jeho územia. A čo sa týka South Streamu, tretí balík sa nikdy neuplatňoval na podmorské časti mimo územia vnútorného trhu.

Postupy Európskej komisie v súvislosti s Bulharskom boli na základe právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania, nie tretieho energetického balíčka.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA