Ropovodné prepojenie do Rakúska zintenzívni využitie Družby

Prepojením Družby so Schwechatom sa zužitkuje nevyužívaná kapacita ropovodu Družba a pre SR vznikne ďalší príjem z tranzitných poplatkov. Podobných projektov aj cez mestské aglomerácie bolo v Európe realizovaných už viacero, uviedol Robert Nemcsics.

Robert Nemcsics
https://euractiv.sk

Pri projekte výstavby ropovodu medzi Bratislavou a Schwechatom (BSP) sa argumentuje predovšetkým zvýšením energetickej bezpečnosti Slovenska a znížením jednostrannej závislosti na dovoze z Ruska. Slovensku sa však ako alternatíva pre prepravu ropy ponúka tiež trasa cez Adriu a Maďarsko či reverzný tok z ČR? Aké hlavné výhody má projekt BSP v porovnaní s tými ostatnými?

 

V prípade, že v septembri dôjde na základe ekonomickej a environmentálnej analýzy vláda k dohode a projekt ďalej posunie, ako by mohol vyzerať ďalší harmonogram? Kedy by sa mohlo fyzicky začať s výstavbou projektu, kedy by sa mohol spustiť do komerčnej prevádzky?

Harmonogram závisí od mnohých faktorov. Samozrejme, ten základný je, aby sa vláda rozhodla pre takýto projekt formou predkladaných variantov v podobe koridorov, ktorými by mali ísť. Jadro posudzovania projektu bude jednak z hľadiska ekonomickej efektívnosti, ale aj environmentálnej bezpečnosti.

Predpokladáme, že sa vláda rozhodne pre niektorý z variantov, ktorý bude predložený. Na základe toho sa potom môže spustiť proces samotnej projektovej fázy, inžinieringu a ostatných vecí, ktoré súvisia s následnou výstavbou ropovodu. Odhadujeme, že proces by sa mal, podľa dĺžky trasy, pohybovať v intervale od dvoch do piatich rokov.

Hrozili by nám v prípade nedodržania doterajších dohôd o výstavbe BSP, napr. ministerského memoranda o porozumení, nejaké sankcie či medzinárodné arbitráže?

 

Na základe predbežných návrhov trás a koridorov, aké náklady sa odhadujú zo strany Transpetrolu, a teda Slovenskej republiky? A aká by bola finančná návratnosť projektu?

Náklady priamo úmerne súvisia s výberom trasy, resp. s jej dĺžkou, čo je úplne pochopiteľné. Avšak neznamená to, že priama úmera je absolútna, pretože čím kratšia trasa, tým je možné uplatniť väčšie bezpečnostné opatrenia z hľadiska environmentálnej bezpečnosti. Hoci teda táto priama úmera nie je úplne presná, v zásade platí, že čím kratšia trasa, tým lacnejší projekt.

Podľa prvých odhadov sa náklady budú pohybovať niekde na úrovni 70 až 120, resp. 150 miliónov eur. Z hľadiska návratnosti to znamená, že v jednotlivých variantách trasovania sa pohybujeme od 8 do 12 rokov. To je priemerná návratnosť vypočítaná v tých podmienkach a cenách, ktoré dnes vieme prognozovať z hľadiska približne 12-mesačnej predikcie.

Spomínal ste dôležitosť environmentálnej bezpečnosti. Môžete uviesť konkrétnejšie, aké technológie by sa dali využiť a na akých projektoch už boli odskúšané?

 

Ako vnímajú odklad realizácie projektu na rakúskej strane?

Nepovedal by som, že sa odkladá. Každá líniová stavba prechádza nejakým vývojom. V tomto prípade je na slovenskej strane vývoj turbulentnejší ako v Rakúsku, kde sa veľmi rýchlo vedeli ujednotiť environmentálne organizácie, samosprávy aj samotný investor na tom, kade má trasa ísť. Tento proces zvládli pomerne rýchlo. Súvisí to zrejme aj s tým, že všetky štruktúry, o ktorých som hovoril, sú usadenejšie a majú oveľa väčšiu praktickú skúsenosť s osadzovaním líniových stavieb než je na našom území.

Vývoj u nás súvisí aj s tým, že pôvodne navrhovaná trasa šla cez územie Žitného ostrova, čo sa stalo neprijateľným pre environmentálne organizácie. Je celkom pochopiteľné, že vznikla verejná diskusia, takže by som nepovedal, že riešenie sa odkladá. Skôr sa hľadá optimálne riešenie tak, aby všetky zainteresované zložky, ktoré majú čo k takejto stavbe povedať, mohli byť spokojné alebo mohli byť spokojné s istou mierou kompromisu.

Čo na to hovorí Rakúsko? Rakúska strana je v tomto smere zdržanlivá. Myslím, že situáciu chápe, pretože je úplne prirodzená. Nie je to o tom, že by tu niekto danú stavbu negoval. Napokon, každá z troch vlád sa k tejto stavbe priznala. Vyjadrili, že majú záujem tento ropovod postaviť. Je to teda skôr o hľadaní riešení, konsenzu medzi všetkými zainteresovanými stranami. Rakúska strana to zatiaľ chápe a v mnohých veciach je aj nápomocná.

Do vývoja u nás teda výrazne zasiahli environmentálne organizácie. Ako ale tento projekt vnímajú rakúski environmentalisti?

 

Jedným z dôležitých prvkov realizácie projektu bude aj možnosť dodávok ropy reverzným chodom zo systémov TAL a AWP. Okrem rakúskej spoločnosti OMV však majú v týchto projektoch podiel aj iné firmy? Prebiehajú diskusie o dôsledkoch výstavby prepojenia aj na ich pôde?

Ropovod Bratislava-Schwechat Pipeline je záležitosťou dvoch strán, to znamená slovenskej a rakúskej, kde rakúska strana sa v deklaratívnej forme bude musieť zaviazať k niekoľkým veciam. Z nich podstatné sú aké objemy odoberie cez túto tranzitnú cestu, v akých cenách a na aké obdobie. To sú základné atribúty budúceho vzťahu prevádzkovania ropovodu. Bez takéhoto záväzku by nemalo význam ísť do takejto investície, pretože by bola neistá.

To, akým spôsobom rakúska strana zabezpečí svoje záväzky aj z titulu reverzného chodu na Slovensko, kde takisto bude musieť byť v deklaratívnej forme uvedený nejaký záväzok o tom, koľko ropy k nám bude schopné prísť, je vecou rakúskej strany.

Vieme, že rakúska strana o vzniknutej situácii rokuje s akcionármi ropovodných sústav, cez ktoré by k nám mali reverzným chodom ropu pretlačiť. Rokuje o tom, že takéto prepojenie bude existovať a vytvára si predpolie na to, aby Rakúsko mohlo dodržať všetky zmluvné záväzky, ktoré budú v tomto smere uzavreté medzi oboma krajinami.

Môžete načrtnúť čomu sa bude venovať dohodnutá pracovná skupina, ktorá vznikla po rokovaniach so zástupcami s bratislavskou samosprávou? Ako bude vyzerať jej fungovanie v praxi? Prebiehajú rokovania s ďalšími možnými zainteresovanými mestami?

Robert Nemcsics je prokuristom spoločnosti Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH (BSP) a vedúci jej organizačnej zložky. Ide o spoločný podnik, v ktorom sa angažuje spoločnosť TRANSPETROL, a.s., kde vlastníkom 100 % akcií je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom hospodárstva, spolu s rakúskou spoločnosťou OMV.

REKLAMA

REKLAMA