Rusko musí byť v energetických vzťahoch s EÚ flexibilnejšie

„Gazprom nemá inú možnosť než sa prispôsobiť novej situácii na európskom trhu,“ uviedol v rozhovore pre český EurActiv Andrej Konopljanik, ktorý pôsobí na Ruskej štátnej univerzite ropy a plynu I. M. Gubkina a je tiež konzultantom predstavenstva Gazprombank.

Andrej Konopljanik (SBP CESES FSV UK)
https://euractiv.sk

Ako by ste charakterizoval súčasnú situáciu na svetovom trhu s ropou?

V súčasnej dobe možno pozorovať prechod od trhu, založeného čisto na obchode s fyzickým palivom, k trhu, ktorý kombinuje obchod s fyzickou ropou a finančnými derivátmi. Fyzický trh s ropou sa zakladá na vzťahu medzi ponukou a dopytom po fyzickom palive, dnes sa však cena odvíja od ponuky a dopytu po finančných derivátoch vzťahujúcich sa k rope. To je nový fenomén, ktorý sa objavil v polovici minulej dekády, hoci už od polovice 80. rokov existovali tieto systémy vedľa seba. Až do polovice minulého desaťročia to však stále boli hráči na fyzickom trhu s ropou, kto určoval cenu.

Od tej doby sa ale situácia zmenila a my vstupujeme do éry „papierovej energie“. Po prvé, stabilne narastá cena ropy, obzvlášť kvôli dopytu z rozvojových krajín. Ďalším faktorom je globalizácia, ktorá vytvorila príležitosť pre tok finančných prostriedkov z neropných sektorov finančného trhu na trh s ropou. K tomuto vývoju prispela technologická revolúcia, ktorá zefektívnila systém obchodných transakcií. Na počiatku tisícročia sa navyše v Spojených štátoch objavila legislatíva, ktorá umožnila veľkým investorom špekulácie na finančnom trhu. Ceny ropy v tej dobe stúpali, americký dolár oslaboval, a tak začali byť ropné finančné deriváty vnímané ako záchrana pred stratami spôsobenými nepriaznivým výmenným kurzom.

Teraz sa teda na svetovom trhu s ropou nachádzame v situácii, kedy cena nie je definovaná ropným priemyslom, ale závisí na špekulantoch. Trh s ropou predstavuje marginálnu časť globálneho finančného trhu, čo znamená, že tok financií na ropný trh i z neho môže silno ovplyvniť cenu ropy. To je dôvod, prečo sa G20 snaží preformulovať pravidlá finančného trhu. Tie súčasné sú totiž príliš riskantné pre celosvetový udržateľný rozvoj obchodu s ropou. Zdá sa, že od začiatku svetovej finančnej a hospodárskej krízy si globálni hráči začali uvedomovať, že s týmto anglosaským modelom usporiadania trhu s ropou je potrebné niečo robiť, pretože je príliš liberalizovaný.

Ako prechod od fyzického obchodu s ropou k obchodu s finančnými derivátmi ovplyvňuje vzťahy Európskej únie a Ruska?

Túto novú situáciu je dôležité pochopiť, pretože ropa je z hľadiska vzťahov EÚ – Rusko veľmi podstatná. V dnešnej dobe totiž veľká časť ruských príjmov pochádza skôr z obchodu s ropou než so zemným plynom. Ako Rusko, tak aj Európska únia sú na obchode s energiami závislé. EÚ vynakladá obrovské množstvo financií na energiu i z toho dôvodu, že svetový trh je príliš ovplyvnený špekuláciami.

Vysoké ceny ropy a rizikové prostredie nie sú ani v záujme Ruska ako exportéra, pretože stimulujú orientáciu spotrebiteľov na alternatívne zdroje energie. Riziká, ktoré súčasná organizácia trhu s ropou prináša, nie sú prínosom ani pre výrobcov ani pre spotrebiteľom, ale len pre finančných hráčov.

Aké sú plány pre riešenie tejto situácie, kedy sú ceny ropy vysoké a nestabilné?

Prvé opatrenia boli prirodzené populistické, pretože politici chceli ukázať, že nejakým spôsobom reagujú na krízu. Trvalo nejaký čas, než prišli praktickejšie kroky vedúce k stabilizácii cien. Spojené štáty tak napríklad predstavili zákon, ktorý prostredníctvom väčšej regulácii bráni špekulantom, aby zvyšovali volatilitu cien ropy na OTC trhu (ktorý sa neodohráva na burze, ale prostredníctvom bánk – pozn. red.).

Cieľom G20, USA a EÚ je väčšia transparentnosť a zníženie rizík. V súčasnej dobe sa už čaká na zavedenie niekoľkých významných  opatrení na obmedzenie špekulácií. Pôjde však o ťažkú úlohu, pretože v tejto sfére sa točí obrovské množstvo peňazí.

Ako sa vývoj na trhu s ropou dotýka cien zemného plynu?

Trh s ropou ovplyvňuje trh s plynom, pretože vo väčšine dlhodobých kontraktov je cena plynu viazaná na ceny ropy. Zmluvná cena zemného plynu sa rovná približne 60 – 80 percentám svetovej ceny ropy. Keď v minulosti dochádzalo k nárastom cien ropy, ceny plynu ich nasledovali.

Súčasná situácia na európskom trhu je ale rozdielna. Cena ropy zostala vysoká, ale cena plynu začala reagovať na prebytok ponuky a šla dole.  Existujú pre to určité dôvody. Dopyt po zemnom plyne v dobe hospodárskej krízy klesol a nie je isté, či šlo len o dočasné zníženie alebo nie. Možno odhadovať, že v budúcnosti bude dopyt stabilne nižší napríklad vzhľadom k európskej politike dekarbonizácie atď. Na druhej strane stále rastie počet a objem dodávok. Tento vývoj bude isto pokračovať v dôsledku rozvoja LNG projektov alebo výstavby nových plynovodov. Navyše sa objavuje nový fenomén, ktorý môže hrať významnú rolu, a to je domáci potenciál EÚ v bridlicovom plyne.

Táto situácia ovplyvňuje tiež vývozcov zemného plynu do EÚ. Aké ďalšie faktory na európskom trhu majú v súčasnosti vplyv na ich správanie?

Keď v období krízy v roku 2009 vstúpil do platnosti tretí energetický balíček EÚ, radikálne to zmenilo architektúru celého trhu so zemným plynom v Európe.  Každá zásadná zmena, samozrejme, prináša riziká a neistoty. Závažnejšie ale je, že exportéri nepoznajú presnú podobu regulácie, ktorú balíček prináša. Táto legislatíva je totiž tvorená politickými normami, ktoré zanechávajú viacero šedých zón a neistotu ohľadom mnohých detailov, ktoré možno vysvetľovať rôznymi spôsobmi.

Ľudia sa ma pomerne často pýtajú, prečo Gazprom napríklad posúva termín otvorenia nového veľkého náleziska, Štokmanovho náleziska. Na to odpovedám, že plyn z oblasti tohto ložiska je určený pre trh severozápadnej Európy. A pokiaľ neexistuje jasná predstava o budúcom európskom dopyte, nie je na takýto projekt možné získať finančné prostriedky. Z pohľadu Ruska je dnešná situácia na európskom energetickom trhu neistá. V každom prípade nemožno pochybovať o tom, že sa v Európe objaví viacero konkurenčných dodávateľov.

Aké sú ďalšie aktuálne problémy v energetických vzťahoch Ruska a EÚ?

Vzťahy Ruska a Európskej únie sú poznamenané nešťastnými udalosťami medzi Ruskom a Ukrajinou na začiatku rokov 2006 a 2009. Niekedy si kladiem otázku, čo má väčšiu váhu, či 40 rokov alebo 22 dní? Zdá sa, že v energetických vzťahoch sú  3 dni v roku 2006 a 19 dní v roku 2009 dôležitejšie než 40 rokov stabilného dovozu plynu z Ruska.

Energetická politika EÚ teraz zdôrazňuje túto skúsenosť: najmenej dvakrát sa stalo, že dodávky plynu z Východu boli prerušené. Preto sa teraz Únia snaží znížiť svoju závislosť na dodávkach z Ruska. Pre Rusko to znamená, že musí byť flexibilnejšie vo svojich obchodných stratégiách.

Ako by mal na túto situáciu reagovať Gazprom?

Podľa môjho názoru Gazprom nemá inú možnosť ako sa prispôsobiť novej situácii a vytvoriť také zmluvné štruktúry, ktoré budú lepšie reagovať na neočakávané zmeny na globálnom trhu. Vývoj takzvaného Groningenského modelu založeného na dlhodobých kontraktoch a väzbe na ceny ropy už dosiahli vrchol v roku 2009. Vtedy boli tzv. európske ceny uvalené na dovozy plynu zo Strednej Ázie. Teraz sa ale situácia mení a Európa Groningenský model opúšťa.

Rusko a Gazprom musia na tieto zmeny reagovať ako prví, pretože čím väčšia je spoločnosť, tým dlhšie sa prispôsobuje. To je tiež dôvod, prečo Gazprom stratil časť svojho podielu na trhu v roku 2009. Pokiaľ sa bude len snažiť chrániť prostredie vysokých cien, dosiahne síce krátkodobé víťazstvo, ale dlhodobé porážky. A to neplatí len pre Gazprom, ale pre všetky energetické spoločnosti.

Už ste zmienil, že tretí energetický balíček je vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom záväžnou otázkou. Ako prebieha komunikácia oboch strán o tomto probléme?

Existujú dva dôležité komunikačné kanály. Jedným z nich je formálny Energetický dialóg EÚ-Rusko. Čo sa týka tohto dialógu, bol som donedávna veľmi skeptický, pretože až do roku 2009 nemal žiaden skutočný obsah. V tomto roku sa však odborníci z oboch strán rozhodli preštudovať otázku, prečo sa toľko líšia odhady budúceho energetického vývoja, ktoré vypracovala EÚ, od tých, ktoré pripravil priemyselný sektor. Výsledky spoločnej práce expertov z Ruska i EÚ sú podľa mňa veľmi užitočné, pretože pomáhajú pochopiť postoj druhej strany.

Čo sa týka druhého spôsobu komunikácie, v tom sa osobne angažujem. Ide o neformálne konzultácie o treťom energetickom balíčku. Rád by som zmienil meno Waltera Boltza, šéfa rakúskeho úradu energetickej regulácie a podpredsedu Rady európskych energetických regulátorov (CEER). Bol to on, kto ma v auguste 2009 počas Sympózia v Alpenbachu oslovil, pretože ho napadlo vytvoriť neformálnu konzultačnú platformu medzi ruskými odborníkmi a európskymi regulačnými úradmi. Súhlasil som, pretože je podľa mňa veľmi užitočné počúvať zámery kolegov z EŹ, ale zároveň im predstaviť ruský pohľad na potenciálne riziká balíčku. Tento neformálny proces sme spustili v januári 2010.

REKLAMA

REKLAMA