Šéf jadrovej agentúry: Nevieme, čo bude v roku 2050, ale atómky tu budú stále

Pre Európu majú možno väčší zmysel malé reaktory vyrobené v továrňach, hovorí pre EurActiv.sk WILLIAM D. MAGWOOD.

William D. Magwood, IV. je od roku 2014 generálnym riaditeľom Agentúry pre jadrovú energiu (NEA). Agentúra uľahčuje spoluprácu medzi krajinami, ktoré využívajú jadrovú energiu na pokročilej úrovni. Pôsobí v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), zahŕňa však aj nečlenské štáty OECD. Členovia NEA, ktorých je 33 vrátane Slovenska, disponujú 84 percentami inštalovaného jadrového výkonu. Rozhovor je súčasťou série článkov o energetických inováciách pred Stredoeurópskou energetickou konferenciou – SET Plan 2017, ktorá sa koná v novembri a v decembri v Bratislave.

Magwood hovorí o

  • posune smerom od západných k východným dodávateľom jadrových technológií,
  • malých modulárnych reaktoroch, ktoré môžu spôsobiť prielom na trhu;
  • dlhodobej úlohe jadrovej energie vo svetovom energetickom mixe;
  • komplikovanom vzťahu jadrového priemyslu s verejnou mienkou;
  • prekážkach na ceste k dlhodobému ukladaniu vyhoretého paliva;
  • zárukách po odchode Veľkej Británie z Euratomu.

V Európe a krajinách OECD sa stavia len hŕstka reaktorov. Čaká jadrovú energiu svetlá budúcnosť?

Osobne si myslím, že áno. Po celom svete sa stavajú nové elektrárne vo veľmi intenzívnom tempe. Len nedávno som bol v Argentíne. Plánuje dva nové reaktory. U susedov, v Brazílii, sa tiež hovorí o stavbe nových elektrární.

Argentína a Brazília nie sú členmi OECD, prvá je však členom NEA a druhá sa uchádza o vstup do OECD. Ale nové reaktory plánuje aj Rumunsko, ktoré je členom NEA. Nové reaktory stavia Slovensko.

V Európe nevidíme veľa aktivít, ale dosť sa toho deje inde vo svete. Rusko, ďalšia krajina NEA, stavia niekoľko reaktorov. Veľa reaktorov samozrejme stavia Čína (ktorá nie je členom NEA ani OECD), tá je najaktívnejšia.

Západná Európa je v tomto momente nehostinným priestorom pre stavbu nových elektrární.

Povedali by ste teda, že jadrovú energiu čaká svetlá budúcnosť mimo Európy?

Západná Európa je v tomto momente nehostinným priestorom pre stavbu nových elektrární. Politická klíma nie je veľmi priaznivá. Oveľa väčší dôraz sa kladie na obnoviteľné zdroje.

Vo východnej Európe je situácia iná. Ďalej na východ, v Rusku a Bielorusku, sa toho deje veľa. V Ázii sú aktívne Čína a India. V dlhodobom horizonte bude jadrová energia hrať veľmi dôležitú úlohu celosvetovo, hoci je dosť možné, že uvidíme pokles jej významu v niektorých častiach sveta ako západná Európa.

V minulosti sme ako lídrov vnímali dodávateľov zo Spojených štátov a z Francúzska. To už neplatí.

Presadzuje sa podľa vás ruská technológia, ktorú sa chystajú využiť Slovensko, Maďarsko, Fínsko, ale aj Turecko a Čína, na úkor západných technológií?

Štruktúra dodávateľov jadrových technológií sa dnes dramaticky mení. V minulosti sme ako lídrov vnímali dodávateľov zo Spojených štátov a z Francúzska. To už neplatí. Oveľa väčšiu snahu vidíme zo strany ruských dodávateľov, agresívnym obchodníkom je Čína, veľmi úspešnou je Južná Kórea (člen NEA), ktorá plánuje vývoz do Spojených arabských emirátov. Ale posun od tradičných k novým dodávateľom nie je zlá vec. Pretože noví dodávatelia prinášajú na trh niečo, čo tradiční nemôžu priniesť.

Prístup k obrovským zdrojom kapitálu je dnes pre zákazníkov dôležitejší ako technológia.

Čo je to?

Financovanie. Prístup k obrovským zdrojom kapitálu je dnes pre zákazníkov dôležitejší ako technológia. Vedia ho poskytnúť zvlášť Rusko a Čína.

Dokáže Rusko financovať stavbu reaktorov v dlhodobom horizonte?

Musíte sa opýtať Rusov. Jednoznačne im to pomohlo naštartovať veľa takých projektov, ktoré by sa inak nezačali – napríklad v Turecku alebo Bangladéši. Tieto krajiny by nikdy nezískali financovanie prostredníctvom normálnych kanálov vzhľadom na veľkosť projektov a svojej ekonomiky.

Nejde len o financovanie. Kórejský projekt v Emirátoch je charakteristický silnou technickou podporou. V Emirátoch žijú stovky kórejských inžinierov a expertov, ktorí projekt rozvíjajú. Ak nedokážete zabezpečiť, aby sa stovky Francúzov alebo Američanov presťahovalo na dlhý čas do inej krajiny, nebudete vnímaný tak konkurencieschopný ako Kórea, Čína alebo Rusko.

Dnes sa zdajú byť krajiny oveľa nedočkavejšie. Čo najrýchlejšie chcú mať prístup k výhodám jadrovej energie.

Ale výhodou miestnej pracovnej sily je, že expertíza zostane v krajine počas prevádzky a ďalších fáz životného cyklu reaktora.

To je dôležitá téma. Bol by som rád, keby krajiny nasledovali kórejský príklad. Kórei trvalo desaťročia, kým si vybudovala expertízu, ktorá je teraz veľmi hlboká. Má silnú infraštruktúru a veľmi dobrý dodávateľský reťazec. Ale trvalo to dlho. Dnes sa zdajú byť krajiny oveľa nedočkavejšie. Čo najrýchlejšie chcú mať prístup k výhodám jadrovej energie.

Ale napríklad Rusko ponúka rozsiahle vzdelávacie programy. Teraz sa v Rusku vzdelávajú stovky Turkov o všetkých oblastiach reaktorovej prevádzky. Nemôžete sa spoliehať na vonkajšiu expertízu, musíte ju budovať interne.

Európa nestavia veľa reaktorov. Je možné byť úspešným exportérom, ak nebudujete expertízu doma? Ako príklad si môžeme zobrať Francúzsko.

Ak nestaviate doma, ťažko sa vám bude budovať silný dodávateľský reťazec a konkurencieschopnosť v zahraničí. Museli by ste mať veľké šťastie a obrovské portfólio exportných príležitostí.

V Spojených štátoch sme napríklad dlho nestavali atómové elektrárne, hoci naši dodávatelia obchodovali aj v zámorí. Aj keď sme stavali doma, dostali sme sa do veľkých problémov v projektovom manažmente, expertíze, dodávateľskom reťazci. V dôsledku týchto problémov eskalovali náklady a harmonogram sa natiahol v Južnej Karolíne. A ten projekt padol, aspoň nateraz. (Dve firmy v Južnej Karolíne zastavili stavbu dvoch reaktorov AP1000 od spoločnosti Westinghouse.) Ak nemáte silný domáci program, je naozaj ťažké byť silným vývozcom.

Keďže reaktory stavajú a expertízu majú hlavne ázijské krajiny, budúcemu trhu s jadrovými technológiami budú dominovať ázijskí hráči.

Dnes dochádza k posunu smerom k Rusku a Ázii. Ale tento posun je možné výrazne spomaliť.

Vedecký šéf EDF R&D: O jadrovej energii nie sú žiadne pochybnosti

Kto ho môže spomaliť?

V Spojených štátoch a v Kanade je jadrová energia do veľkej miery stále akceptovaná ako jeden z hlavných zdrojov energie. Ak budú ekonomické podmienky priaznivé, jadrové elektrárne sa postavia. AP1000 od spoločnosti Westinghouse je na celom svete vnímaná ako vynikajúca technológia. Keď raz prekonáme strastiplnú cestu k prvým projektom, podarí sa nám vytvoriť stabilný dodávateľský reťazec, vybudovať expertízu a urobiť ju oveľa konkurencieschopnejšou. Prielom môžu navyše spôsobiť malé modulárne reaktory (SMR).

Existuje technológia SMR, ktorá už bola komercionalizovaná?

K dispozícii máme alebo čoskoro budeme mať niekoľko technológií. Na trhu je dnes kórejská technológia Smart. Ide o malý reaktor, ktorý sa bude používať najmä v odľahlých oblastiach a na špecifické ciele ako napríklad odsoľovanie vody. Zmluva na stavbu dvoch reaktorov Smart už bola podpísaná so Saudskou Arábiou.

Pre Európu, Spojené štáty a Kanadu, kde nie sú vyhliadky na silný rast spotreby elektriny, môžu mať malé reaktory väčší zmysel.

Je budúcnosť jadrovej energie v malých reaktoroch alebo vo veľkých atómkach?

Potenciál má oboje. SMR sa ešte úplne neosvedčili. Nedávno som sa informoval na dve technológie. Jednou je malý reaktor Carem, ktorý Argentína vyvíja posledných niekoľko rokov. V Spojených štátoch existuje technológia NuScale. Je veľmi zaujímavá a má vysoký štandard bezpečnosti, dobrý výkon vzhľadom na náklady, ale reaktor zatiaľ nestojí. Kým tieto veci nepostavíme, nebudeme vedieť, čo dokážu. Pre Európu, Spojené štáty a Kanadu, kde nie sú vyhliadky na silný rast spotreby elektriny a kde je menšia potreba stavať veľké zariadenia, môžu dávať SMR väčší zmysel.

Nebudú SMR trpieť predražením a zdržaniami podobne ako veľké projekty?

Počkajme a uvidíme.

Energetický expert: Francúzsky jadrový priemysel je veľmi chorý

Ako rýchlo a za koľko sa dá malý modulárny reaktory postaviť?

Záleží na technológii. Sú veľmi odlišné. NuScale je napríklad založená na 12 malých moduloch, ktoré sa vojdú do jedného zariadenia. Dodávateľ mi tvrdí, že jedno dokážu postaviť za tri miliardy dolárov. Celková kapacita je 600 MWe (každý modul má kapacitu 50 MWe). To znie celkom dobre.

Cena EPR, reaktoru s kapacitou 1.600 MWe od Arevy, sa začínala okolo sumy päť miliárd dolárov.

Preto som opatrný, čo sa týka SMR. Ich veľkou výhodou môže byť, že namiesto stavby obrovského komplexného zariadenia na zelenej lúke, pri ktorom hrozia rôzne komplikácie a neistota, ich môžete postaviť v továrňach. V továrňach staviame lietadlá. Výroba charakteristická montážou si drží manažment kvality, oveľa stabilnejšiu cenu a pevný harmonogram.

Veľká Británia začala s malými reaktormi tiež, ale kontinentálna Európa o nich veľmi neuvažovala.

Opäť ste spomenuli americké a ázijské technológie, nie však európske.

Existuje aj argentínsky reaktor Carem. Veľká Británia začala s SMR tiež, ale kontinentálna Európa o malých reaktoroch veľmi neuvažovala.

Takže ani na tomto trhu nebudú dominovať Európania.

Na takéto hodnotenie je priskoro. Ak budú malé reaktory úspešné, európske krajiny ich možno prehodnotia.

Ale Európania na tomto trhu už teraz meškajú.

Nič také ako „neskoro“ alebo „priskoro“ neexistuje. Energetické trhy sa vyvíjajú. Ešte nemáme ani rok 2020 a ľudia už začínajú hovoriť o svete v roku 2050. Nemáme poňatia, ako budú vyzerať dodávky energie v roku 2050. Ľudia robia odhady, ale nemajú šajnu.

Počas kariéry som videl odhady od každej jednej energetickej agentúry, ktorá vám napadne, a všetky sa mýlili.

Energetický sektor a zvlášť jadrové firmy si robia odhady veľmi dlho dopredu.

Všetci majú odhady, aj Medzinárodná energetická agentúra, sestra Agentúry pre jadrovú energiu. Ale nevedia, o čom hovoria. Počas kariéry som videl odhady od každej jednej energetickej agentúry, ktorá vám napadne, a všetky sa mýlili. Pretože nedokážete predpovedať veci ako frakovanie v Severnej Amerike (ťažba nekonvenčných zdrojov zemného plynu a ropy – pozn. red.). Kto mohol predpovedať dnešný prebytok ropy? Kto predvídal Fukušimu-Daiči (nehodu v japonskej jadrovej elektrárni v dôsledku cunami – pozn. red.)?

Ale ste si istí, že jadrová energia bude dôležitou súčasťou energetického mixu.

Z globálneho hľadiska bude. O tom niet pochýb. Keď sa raz atómky postavia, stoja po celkom dlhý čas. Elektráreň postavená dnes bude v prevádzke 60, možno 80 rokov.

Otázkou je, ktorou cestou sa vydáme. Bude veľký podiel energie pochádzať z obnoviteľných zdrojov? Alebo sa ukáže, že to nie je až taká dobrá vec, ako si ľudia mysleli? Možno existuje prirodzený strop pre množstvo energie z obnoviteľných zdrojov a v tom prípade – ak beriete klimatické zmeny vážne – rastie význam jadra. Alebo bude napokon fungovať zachytávanie a ukladanie uhlíka? Podarí sa jadrová fúzia? Nevieme. Keďže budúcnosť je taká neistá, musíme si nechať otvorené všetky dvere. Musíme ďalej skúmať obnoviteľné zdroje energie, venovať sa výskumu fúzie, rozvíjať zachytávanie a ukladanie uhlíka.

Spustenie najmodernejšieho reaktora v Európe sa opäť odkladá

Investori si nemôžu nechať otvorené všetky dvere.

Nemajú na výber, pretože ani oni nevedia. Inteligentní investori uznajú, že budúcnosť je neistá. Mnohí si dnes vyberajú obnoviteľné zdroje, pretože ich k tomu štáty tlačia, pretože tam sú dotácie a daňové úľavy. Uvidíme, či stavili na dobrú kartu.

Pre jadrovú energiu je veľkým problémom verejná mienka v Európe, ale aj v Japonsku, kde sa odohrala najväčšia katastrofa od Černobyľu. Ako si vysvetľujete, že pre ľudí je stále ťažké akceptovať jadrovú energiu napriek zvyšeniu jadrovej bezpečnosti?

Neprekvapuje ma to. V Spojených štátoch sa objavil po (jadrovej nehode na) Three Mile Island v roku 1979 veľmi silný odpor proti jadrovej energii. O stavbe atómoviek v Spojených štátoch sa takmer 30 rokov nemohlo ani hovoriť. Trvalo veľmi dlho, kým sa verejná mienka zmenila. A potom sa zmenila dosť dramaticky.

Tesne pred Fukušimou.

Áno, tesne pred ňou. Na niektoré krajiny mala Fukušima silný vplyv; ako keby sa zopakoval rok 1979. Bude trvať mnoho, mnoho rokov, kým sa nálada verejnosti zmení. Ale stane sa to.

Čo verejnú mienku presvedčí?

V Spojených štátoch ju presvedčila kvalitná prevádzka reaktorov v dlhom časovom horizonte. Po Three Mile Island videla verejnosť, že atómky dokážu fungovať spoľahlivo, nákladovo efektívne a bez akýchkoľvek problémov po mnoho, mnoho rokov. Keď sa padla otázka o nových elektrárňach, verejnosť povedala, prečo nie. Veľa miestnych komunít sa aktívne zasadzovalo za stavbu jadrových elektrární. Stane sa to v Nemecku a vo Švédsku? Neviem. Dôležité je však priznať si, že verejná mienka sa môže časom zmeniť.

Jadrová energia je veľmi technická téma, ktorá sa ťažko vysvetľuje širokej verejnosti. Jadrový priemysel je v tom zlý, takmer univerzálne.

Zobral si jadrový priemysel ponaučenie v komunikácii s verejnosťou?

Jadrová energia je veľmi technická téma, ktorá sa ťažko vysvetľuje širokej verejnosti. Jadrový priemysel je v tom zlý, takmer univerzálne. Nikdy celkom neprišiel na to ako komunikovať. Zároveň sa však zdá, že jadrová energia nikdy celkom nezmizla z verejného povedomia. Jej výhody sú stále prítomné. Keď sa už elektráreň postaví, poskytuje veľkorozmerné a spoľahlivé dodávky na predvídateľnej cenovej úrovni po mnoho rokov bez vplyvu na životné prostredie.

Šéf jadrovej lobby: Získať si verejnú mienku v Európe? Ľahká výzva

Aj keď je prevádzka reaktorov bezproblémová, stále je tu Achillova päta jadrovej energie: vyhoreté palivo. Zatiaľ nemáme životaschopný projekt dlhodobého ukladania jadrového odpadu. Ako vnímate tento problém?

Po istom čase sa ukáže, že ukladanie jadrového odpadu je z technického a vedeckého pohľadu v našich silách. O tom niet pochýb.

Fínsko bude prvou krajinou. Niekedy o päť alebo sedem rokov začne prevádzkovať hlbinné úložisko pre vyhoreté palivo.

Stále nemáme dôkaz.

To sa zmení. Fínsko bude prvou krajinou. Niekedy o päť alebo sedem rokov začne prevádzkovať hlbinné úložisko pre vyhoreté palivo. Ozajstnou výzvou je aspekt verejnej politiky.

Takže vy to považujete za politickú, nie technickú otázku.

Presne tak. Nemôžeme tvrdiť, že hľadanie vhodného miesta a naštartovanie celého procesu nie je z politického hľadiska veľmi náročné. Čoskoro po Fínsku bude nasledovať Francúzsko. Tvorcovia politík sa opýtajú: Keď to dokáže Fínsko, tak prečo nie my?

Aj Fínsko má problémy. Spoločnosť, ktorá chce prevádzkovať reaktor od Rosatomu, nemá zmluvu pre ukladanie svojho odpadu s prevádzkovateľom inej elektrárne, ktorý sa podieľa na stavbe úložiska.

To je komerčný problém. Nájdu riešenie.

Francúzsko vie, ako uloží jadrový odpad. Chýba mu súhlas verejnosti

Zdá sa, že Európa je pionierom v manažmente vyhoretého paliva.

Áno, a ľudí to prekvapuje. Pred 10 rokmi by si každý stavil na to, že lídrom budú Spojené štáty. Potom sa americký program dostal na vedľajšiu koľaj. Teraz celý svet sleduje Fínsko.

Je dôležité, aby ľudia pochopili, že jadrový odpad dnes skladujeme bezpečne, určite v krajinách NEA. Sme si istí, že takto ho dokážeme skladovať dlhodobo, až kým tieto otázky nevyriešime.

Okrem Európskej únie chce britská vláda vystúpiť aj z Euratomu. Bolo by z pohľadu NEA najlepšie, keby Veľká Británia zostala v EÚ a v Euratome?

Ide o domácu tému, ktorú nebudem komentovať. Bol som však v kontakte s Britmi od rozhodnutia vystúpiť z EÚ a myslím, že robia kroky nevyhnutné pre prispôsobenie sa svetu po brexite. Rokujú o bilaterálnych a multilaterálnych zmluvách, aby vyriešili jadrové otázky. Britský úrad jadrového dozoru pracuje na zárukách a kapacitách potrebných po odchode z Euratomu. Majú dosť času to vyriešiť a niet pochýb, že sa im to podarí.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA