Šefčovičova pravá ruka: Ústup od uhlia sa urýchľuje

Naša energetická politika nie je založená na ideológii, hovorí pre EurActiv.sk DOMINIQUE RISTORI.

Dominique Ristori je generálny riaditeľ Európskej komisie pre energetiku. Riadi prácu stoviek úradníkov zodpovedných za prípravu a vynucovanie európskej legislatívy v oblasti energetiky. Politicky sú mu nadriadení eurokomisár pre klímu a energetiku Miguel Arias Cañete a podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič. Rozhovor vznikol na Stredoeurópskej energetickej konferencii – SET Plan 2017, ktorá sa konala v novembri a v decembri v Bratislave.

Európska Komisia žiada od Rady EÚ mandát na vyjednávanie s Ruskom o plynovode Nord Stream 2. Okrem toho chce meniť aj smernicu EÚ o plyne. Je dobrý nápad meniť legislatívu kvôli jednému projektu?

Najprv sme požiadali o mandát na rokovanie s Ruskom o plynovode Nord Stream 2. Nemyslíme si, že Nord Stream 2 prispieva k diverzifikácií dodávok, ktorá je kľúčovou prioritou energetickej politiky, najmä v oblasti plynu.

Nebol to prípad Nord Stream 1, vtedy išlo o novú trasu. Nord Stream 2 však nie je projektom, ktorý by mohol byť akokoľvek financovaný z európskych fondov.

Okrem toho je pre nás dôležité, aby plynovod – ak sa postaví – dodržal určité jasné referenčné pravidlá a nebol postavený v právnom vákuu alebo len na základe ruského práva.

Chceme, aby bolo úplne jasné, že na tento typ projektov, nielen na Nord Stream 2, sa energetické acquis communautaire vzťahuje. 

Gazprom však tvrdí, že právne vákuum neexistuje a že európska legislatíva sa na Nord Stream 2 jednoducho nevzťahuje.

Máme iný názor ako Gazprom. Nie sme pripravení dopustiť, aby bol tento projekt založený len na ruskom práve. To je presne ten dôvod, prečo sa Komisia rozhodla predstaviť nový návrh cez doplnenie smernice o plyne. Chceme, aby bolo úplne jasné, že na tento typ projektov, nielen na Nord Stream 2, sa energetické acquis communautaire vzťahuje.

Ak ich schvália Rada EÚ a Európsky parlament, nové pravidlá by mali platiť pre všetky takéto projekty, ktoré sa začínajú v tretej krajine a smerujú do EÚ. Je pre nás dôležité zabezpečiť základné princípy našej energetickej politiky: nediskriminačné (prepravné) poplatky, istú mieru prístupu tretej strany k infraštruktúre a určitú úroveň unbundlingu (oddelenia prepravcu a obchodníka s plynom).

Budú sa nové pravidlá vzťahovať aj na plynovody postavené v minulosti?

Ohľadom tohto aspektu umožníme členským štátom, aby pod podmienkou, že to neohrozí energetickú bezpečnosť, udelili výnimky. Ale nebudeme spochybňovať súčasné plynovody, to nie je našim cieľom.

Dodatočné posúdenie vplyvu nie je potrebné, pretože je nad slnko jasné, že tento typ projektu, ak bude postavený, všeobecne ovplyvní našu energetickú bezpečnosť a najmä diverzifikáciu dodávok.

Spoločnosť Nord Stream 2 AG sa sťažovala, že Komisia pred návrhom novej smernice nevykonala posúdenie vplyvu a neuskutočnila dostatok konzultácií so všetkými zúčastnenými stranami. Čo na to hovoríte?

Dodatočné posúdenie vplyvu nie je potrebné, pretože je nad slnko jasné, že tento typ projektu, ak bude postavený, všeobecne ovplyvní našu energetickú bezpečnosť a najmä diverzifikáciu dodávok. Koncentruje významnú časť dodávok plynu do jednej trasy. Návrh stačí na to, aby otvoril diskusiu a ja dúfam, že sa nám podarí dohodnúť s Radou EÚ a Európskym parlamentom.

Zároveň ma teší, že predseda Európskej rady Donald Tusk poslal hlavám štátov a vlád jasný list s cieľom pripraviť pôdu na dobrú diskusiu na adekvátnej úrovni.

Členské štáty ostávajú rozdelené. Kedy očakávate dokončenie legislatívneho procesu ohľadom mandátu a smernice?

Podľa nás sa obe dokonale dopĺňajú. Zmena smernice o plyne môže vyjasniť našu pozíciu (Komisie). Potom budeme (vďaka mandátu) pripravení na diskusiu s našim externým partnerom (ruskou vládou).

Podarí sa legislatívny proces ukončiť na budúci rok?

Pri týchto veciach sa nikdy nedá určiť konečný termín. Sme však úplne pripravení na rýchlu diskusiu.

Návrh organizácie trhu s elektrinou zahŕňa aj emisný limit pre kapacitné mechanizmy, čo prakticky vylučuje uhoľné elektrárne. Elektroenergetické združenie Eurelectric však vyjadrilo obavy aj o plyn. Má zemný plyn budúcnosť v európskej elektroenergetike?

Vidím širokú podporu od vlád a firiem. Pre návrh o organizácii trhu s elektrinou, aj pre výrobu elektriny z plynu.

Je dôležité všimnúť si súčasné urýchlenie ústupu od uhlia. To je nový trend. 

Je dôležité všimnúť si súčasné urýchlenie ústupu od uhlia. To je nový trend. V nedávnej minulosti sa veľa krajín rozhodlo ukončiť využívanie uhlia okolo roku 2025. To ovplyvní svetový energetický mix, sektor plynu a obnoviteľné zdroje. V tomto kontexte je ešte dôležitejšie než predtým koordinovať energetickú transformáciu v uhoľných regiónoch. Je správne venovať sa sociálnemu aspektu a vytvoreniu nových aktivít v čase, keď sa bane zatvárajú. Jedenásteho decembra v Štrasburgu politicky predstavíme novú iniciatívu, Platformu pre uhoľné regióny v transformácii, určenú všetkým baníckym regiónom, ale tiež regiónom s priemyslom náročným na uhlík.

Čo Komisia týmto regiónom navrhne?

Už sme poslali tímy z Komisie do Poľska a na Slovensko. Samozrejme, chceme zapojiť kľúčových hráčov – vlády, regióny, mestá a firmy. V momente, keď sa bane zatvárajú, je veľmi dôležité identifikovať všetky možné nové aktivity v týchto regiónoch. Zamestnancom musia byť ponúknuté nové miesta. Vnímam pozitívne reakcie tých krajín, ktoré sú dotknuté viac, najmä Poľska a Slovenska, ale aj niektorých nemeckých regiónov.

S Poľskom vedieme v energetike veľmi pozitívny dialóg. 

Poľsko je jednou z dvoch krajín EÚ, ktoré stavajú nové uhoľné elektrárne.

Ja to takto nevnímam. Poľsko čelí novým výzvam energetickej transformácie – nemyslí na prežívanie z jedného dňa na druhý alebo výstavbu nových uhoľných elektrární, ale na modernizáciu celého energetického sektora. Poľsko je v špecifickej situácii – 80 alebo 85 percent svojej elektrickej energie získava z uhlia. Napriek tomu chce otvoriť dvere modernizácii energetického sektora a zároveň venovať pozornosť riešeniam. S Poľskom vedieme v energetike veľmi pozitívny dialóg. Úspešne sme ukončili legislatívny proces v oblasti energetickej bezpečnosti aj vďaka pozitívnemu príspevku Poľska.

Poľsko napríklad blokuje ratifikáciu dodatku z Dohy ku Kjótskemu protokolu.

Energetický sektor (Poľska) významne prispieva k pozitívnemu vývoju a k poľskej pozícii vo viacerých témach vrátane klímy. S Poľskom vedieme excelentný dialóg. Som si istý, že Poľsko sa aktívne zapojí do všetkých nových iniciatív vrátane Platformy pre uhoľné regióny v transformácii.

Najväčším nebezpečenstvom je nebezpečenstvo práce v izolácii.

Mimovládna organizácia Corporate Europe Observatory hovorí, že za Komisiou chodí viac lobistov z ropného a plynového priemyslu než z iných energetických sektorov. Máte pocit, že Komisia robí niečo zle?

Určite nie. Táto (správa) nie ja založená na správnych údajoch. Sme v kontakte so všetkými kľúčovými hráčmi v energetike. Máme veľa stretnutí, nielen s mimovládkami, ale aj s organizáciami, ktoré obhajujú obnoviteľné energie a energetickú efektívnosť. Sme v úzkom kontakte so všetkými, ktorí podporujú prechod na čistú energiu. Komisia by však zároveň mala ostať v kontakte so všetkými súčasnými hráčmi, vrátane tých, ktorí majú na starosti niektoré zo zmien v prechode. Najväčším nebezpečenstvom je nebezpečenstvo práce v izolácii.

Správa založená na údajoch z európskeho registra transparentnosti hovorí, že Komisia nepracuje v izolácii, ale v silnejšej prítomnosti lobistov z ropného a plynového sektora.

Nemám taký dojem.

Na jednej strane Eurelectric hovorí, že neprikladáte dostatočný význam energii z plynu, na druhej strane vás environmentálne mimovládky obviňujú z prílišnej orientácie na plyn. Ako vo svojej práci hľadáte rovnováhu?

Je dôležité nezakladať tieto veci na ideológii, ale na realite. To, čo hovoríte, ilustruje, že sa nachádzame uprostred.

(Otázka položená na tlačovej konferencii) Sme v krajine, ktorá bude o dva roky vyrábať 70 percent elektrickej energie z jadra. Európska komisia mala pochybnosti o nákladovej efektívnosti jadrovej energetiky, napríklad v Maďarsku. Čo by malo byť prioritou výskumu a inovácií v jadrovej energetike?

Výber energetického mixu je v národnej kompetencii. EÚ má zároveň právomoc manažovať spoločný politický cieľ na európskej úrovni. To je najmä prípad obnoviteľnej energie a energetickej efektívnosti. Úlohou Komisie je riadiť veci tak, aby sa tieto ciele podarilo dosiahnuť. Je to otázka dôveryhodnosti. Mám dojem, že Slovensko je na ceste k splneniu svojho cieľa v oblasti obnoviteľnej energie v roku 2020 (14 percent primárnej spotreby energie). Dúfam, že tento trend bude pokračovať aj v novom kontexte záväzných európskych cieľov založených na silnejšom riadení energetickej únie a národných plánoch pre energetiku a klímu.

Prvýkrát v histórii venujeme špeciálnu pozornosť vyraďovaniu jadrových zariadení.

Jadro stále tvorí viac než 26 percent bezuhlíkovej elektriny vyrobenej v EÚ. Absolútna priorita v oblasti jadrovej energie v Európe je jadrová bezpečnosť (safety and security). V Európe vytvárame tie najvyššie bezpečnostné normy a štandardy. Máme nielen primárne právo – Euratom, ale vytvárame aj sekundárnu legislatívu venovanú jadrovej bezpečnosti, jadrovému odpadu a nakladaniu s vyhoreným palivom. Prvýkrát v histórii venujeme špeciálnu pozornosť vyraďovaniu jadrových zariadení. Jadrová energetika funguje 40 – 50 rokov, ale až teraz niektorým zariadeniam končí životnosť. Je potrebné tento problém riešiť na európskej úrovni, najmä keď reprezentuje nielen nový trh, ale aj výzvu, ako s nimi naložiť v súlade s najvyššími bezpečnostnými štandardmi.

Európa je stále svetovým lídrom nielen v novej generácii jadrových elektrární, ale aj v obohacovaní a opätovnom spracovávaní. Bude dôležité to všetko zvládnuť a zároveň zachovať bezpečnosť na najvyššej úrovni.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA