Štátny tajomník envirorezortu: Dekarbonizácia energetiky je nezastaviteľná

Do roku 2030 bude slovenská energetika takmer bezuhlíková, hovorí pre portál EurActiv.sk NORBERT KURILLA.

Norbert Kurilla (nom. Most-Híd) je štátnym tajomníkom na Ministerstve životného prostredia SR. Kurilla vystúpil na EurActiv Stakeholder Workshope s názvom „Uhlie na Slovensku: Ako zabezpečiť spravodlivú transformáciu“, ktorý organizovali 18. októbra v Bratislave nemecká mimovládka E3G a portál EurActiv.sk.

Čo môžeme čakať od nízkouhlíkovej stratégie do roku 2050 a environmentálnej stratégie do roku 2030, ktoré pripravuje ministerstvo životného prostredia?

Obe stratégie sa týkajú problematiky ochrany ovzdušia v kontexte meniacej sa klímy. V rámci nízkouhlíkovej stratégie rozvoja spolupracujeme so Svetovou bankou na nízkouhlíkovej štúdii, ktorá identifikuje potenciál znižovania CO2 v jednotlivých sektoroch, vrátane energetiky. Štúdia ponúkne scenáre vývoja a identifikuje najefektívnejšie opatrenia z pohľadu nákladov a výnosov.

Environmentálna stratégia momentálne prechádza odbornou diskusiou. Sme tesne pred štádiom strategického posudzovania tohto dokumentu. Na tvorbe stratégie sa zúčastňuje viac ako 150 renomovaných expertov v siedmych skupinách, a jedna z nich sa týka práve kvality ovzdušia.

Schváli vláda environmentálnu stratégiu už tento rok?

Máme takú ambíciu. Keďže strategické posudzovanie trvá štyri mesiace, o nejaký mesiac sa možno schvaľovanie vo vláde posunie. Environmentálnu stratégiu chceme však predstaviť aj v Bruseli a zasadiť ju do európskeho kontextu tak, aby bola kompatibilná so strategickými výhľadovými dokumentami Európskej únie.

Rozsahom podobné strategické plánovanie na úrovni rezortu sme tu mali možno ešte v roku 2002.

Na Slovensku máme veľa stratégií, problém je s ich implementáciou. Ako záväzné budú tieto stratégie?

Bude ich schvaľovať vláda Slovenskej republiky. Aj keď existuje široký vejár strategických dokumentov, nie vždy dosiahli métu schválenia na úrovni vlády. Environmentálna stratégia bude do roku 2030 pokrývať sedem tematických okruhov. Rozsahom podobné strategické plánovanie na úrovni rezortu sme tu mali možno ešte v roku 2002, keď sa pripravovala prvá stratégia trvalo udržateľného rozvoja. Na environmentálnu stratégiu budú nadväzovať konkrétne akčné plány. Budú na ne alokované peniaze v konkrétnom období. Čo sa týka ochrany ovzdušia, zameriame sa na tie opatrenia, ktoré za čo najnižší náklad prinesú čo najvyšší efekt.

Aké oblasti bude pokrývať nízkouhlíková stratégia?

Má oveľa širší záber ako environmentálna stratégia: ekonomika, priemysel, energetika, doprava, pôdohospodárstvo, bývanie, odpadové hospodárstvo. Bude oveľa komplexnejšia. Ponúkne rýchle aj dlhodobé riešenia. Pracujeme s modelmi vývoja. Okrem samotného dokumentu je veľkou pridanou hodnotou budovanie kapacít v rámci štátnej správy. Vďaka expertíze Svetovej banky sa k nám chodia školiť kolegovia z iných ministerstiev.

Okrem politických nástrojov potrebujeme aj kvalitný analytický dokument, ktorý identifikuje príležitosti aj hrozby, bude výhľadový na 10 rokov a ideálne s víziou do roku 2050. Naň bude potom nadväzovať séria konkrétnych legislatívnych opatrení.

Európska komisia od nás v roku 2019 očakáva v rámci energetickej únie klimaticko-energetickú stratégiu. Logicky mi vychádza, že vaše dokumenty musia byť so stratégiou prepojené, ak nepôjde rovno o totožné dokumenty. Mýlim sa?

Nebudú totožné, ale budú vysoko kompatibilné. Áno, klimaticko-energetické plány majú byť prijaté do roku 2019. Stratégia nízkouhlíkového rozvoja, ktorá vzíde so štúdie tvorenej v spolupráci so Svetovou bankou, bude tým analytickým dokumentom, ktorý nám umožní plánovanie do roku 2030. Ponúkne aj riešenia, ktoré možno aj znamenajú vyššie náklady, ale s významným efektom v dlhodobom horizonte.

Trend dekarbonizácie energetiky a priemyslu je nezastaviteľný. 

Budú stratégie z dielne vášho rezortu riešiť aj želaný energetický mix budúcnosti?

Trend dekarbonizácie energetiky a priemyslu je nezastaviteľný. Máme schválené globálne dokumenty ako Parížska dohoda (o klíme) a Ciele udržateľného rozvoja. Vidíme trend smerom zdola nahor. Inovačný potenciál je veľmi silne prítomný, v rámci efektivity sa kladie čo najväčší dôraz na čistú energiu.

Globálne dohody nehovoria o energetickom mixe jednotlivých štátov, ten je v ich právomoci. Plánuje si ho do budúcnosti Slovensko zadefinovať?

Myslím, že áno. Máme v platnosti Energetickú politiku SR (schválenú v roku 2014). Tá sa možno ešte zreviduje aj vzhľadom na víziu prijať plány do roku 2030 (v rámci energetickej únie). Nízkouhlíková štúdia rozvoja nebude hovoriť o zložení želateľného energetického mixu, ale bude klásť dôraz na dekarbonizáciu.

Čo sa týka energetiky, dúfame, že do dvoch rokov budú dostavané Mochovce (dva nové jadrové reaktory – pozn. red.) a vtedy budeme mať 80 percent elektrickej energie bez uhlíka. A do roku 2030 budeme v energetike skoro bezuhlíkoví.

Vzhľadom na prísne štandardy bude využitie uhlia oveľa limitovanejšie. 

To znamená, že v roku 2030 už nebudeme spaľovať uhlie.

Uhlie má svoje opodstatnenie, ale vzhľadom na prísne štandardy bude jeho využitie oveľa limitovanejšie. Teraz si však netrúfam odhadnúť, ako dlho bude ešte spoľahlivým zdrojom výroby elektriny.

Viete si predstaviť, že uhoľné elektrárne sa na Slovensku uzavrú aj skôr ako v roku 2030?

Netrúfam si to odhadnúť. Ministerstvo hospodárstva momentálne naznačuje túto možnosť. Samotné hornonitrianske bane sa pripravujú na transformačnú fázu. Všetko bude závisieť od odbornej diskusie zúčastnených strán.

Transformácia hornej Nitry? Bane nechystajú rýchle ukončenie ťažby (VIDEO)

Európskym inštitúciám sa nepodarilo dohodnúť na reforme Systému pre obchodovanie s emisiami (ETS) po roku 2020. Čo sú priority pre Slovensko?

Pre Slovensko je kľúčové, aby sa stanovil jasný cieľ pre priemysel a energetiku, ktoré ETS reguluje. Musíme tiež dostatočne zadefinovať aspekt carbon leakage, teda hrozby úniku energeticky intenzívnych odvetví do krajín mimo Európskej únie. Slovenská ekonomika je veľmi závislá na ťažkom a energeticky náročnom priemysle, potrebujeme preň zaručiť dostatočnú ochranu za podmienky, že jeho investície budú smerovať do modernizácie, inovácií a čistých technológií.

Rovnako je potrebné oživiť obchodovanie s emisnými povolenkami. Ich cena je príliš nízka. Tento nástroj neplní funkciu naceňovania uhlíka. Prioritou revízie ETS je zvýšenie ceny uhlíka. Momentálne trh s povolenkami skôr stagnuje či až kolabuje.

Pre niektoré sektory vrátane tých energeticky intenzívnych bude cesta veľmi komplikovaná. Iné sektory však budú určovať trend.

O akých sektoroch na Slovensku hovoríme?

Nepriamo ide napríklad o výrobu hliníka, ktorá je závislá na cenách energií, ale má aj veľmi silný inovačný potenciál. Je v našom záujme, aby sa podporila inovačná kapacita aj pri výrobe, papiera, cementu či ocele. Preto chceme čo najefektívnejšie využiť – a to je ďalšia priorita – možnosti inovačného a modernizačného fondu.

Európsky parlament má snahu presadiť emisný štandard, ktorý výrazne znevýhodní výrobu elektriny z uhlia. 

Mal by fond podporovať aj uhoľný sektor? Pretože toto bol hlavný problém pre Európsky parlament a dôvod neúspechu trialógu.

Dôvodov bolo viac. Momentálne hrá prím podmienka využívať modernizačný fond na podporu projektov energetickej efektívnosti. Parlament má snahu presadiť emisný štandard, ktorý výrazne znevýhodní výrobu elektriny z uhlia. Diskusie však stále pokračujú.

Aký názor má Slovensko?

Sme za to, aby sa emisné štandardy zlepšovali. Čo sa týka hranice 550 g CO2/kWh, vedeli by sme ju podporiť za predpokladu prechodných opatrení a prechodného obdobia pre dotknuté sektory. Hranica 550 g CO2 sa totiž netýka len nariadenia o vnútornom trhu s elektrinou a kapacitných mechanizmov, ale aj ETS a modernizačného fondu.

Rozhovor je súčasťou série článkov o energetických inováciách pred Stredoeurópskou energetickou konferenciou – SET Plan 2017, ktorá sa koná v novembri a v decembri v Bratislave

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA