Expert: Vyšetrovanie Gazpromu sa naťahuje, lebo skrýva cenový vzorec

Ak Európska komisia umožní Gazpromu využívať Nord Stream 1 na plnú kapacitu, nebude potrebovať Nord Stream 2, hovorí britský odborník z Európskej univerzity v Petrohrade a autor Gazprom Monitoru Jack Sharples.

Zdroj: EUSPB

Plynovod Nord Stream 2 nie je v záujme krajín stredovýchodnej Európy ako Slovensko, PoľskoUkrajina. Čo môžu urobiť pre to, aby ho zastavili?

Úprimne? Neviem, či môžu projekt zastaviť. Ide o komerčný projekt Gazpromu a európskych energetických firiem. Tie však potrebujú povolenia na stavbu, a to nielen od krajín, cez ktorých územie Nord Stream 2 prechádza, ale aj od tých, ktoré ho budú mať vo svojej morskej exkluzívnej ekonomickej zóne. To sa týka hlavne Fínska a Švédska. Nemecko je samozrejme silným zástancom projektu.

Je tu ešte druhá vec. Gazprom má dlhodobé zmluvy o ship-or-pay s prepravcami plynu v strednej a východnej Európe (podľa ktorých je povinný zaplatiť za stálu prepravnú kapacitu – pozn. red.). Zmluva so slovenským Eustreamom trvá do roku 2028. Je jasné, že zmyslom Nord Streamu 2 je znížiť prepravu plynu cez Ukrajinu. Máme o tom dobré štatistické dáta. Celkové vývozné objemy Gazpromu sa dramaticky nezvyšujú, len preprava je presmerovaná z ukrajinskej trasy na Nord Stream. To znamená, že sa bude musieť dohodnúť s Eustreamom na znížení prepravy plynu cez Ukrajinu. Inak by mohol Eustream žalovať Gazprom na arbitrážnom súde. A pravdepodobne by dosiahol dohodu o finančnom vyrovnaní.

Keď nemecká vláda lobuje za Nord Stream 2, tvrdí, že preprava cez Ukrajinu sa nezastaví. Dokáže to zaručiť?

Ak by sme sa mali vyjadrovať exaktne, tak Nemecko má úplnú pravdu. Otázka je, aká časť ruského plynu už nebude prepravovaná cez Ukrajinu. Pretože teraz sa ruský plyn prepravuje cez Ukrajinu po dvoch trasách. Severná vedie do Užhorodu na slovenskej hranici. Južná trasa vedie z Ukrajiny do Moldavska, Rumunska, Bulharska až do Turecka. Gazprom v súčasnosti predáva Turecku asi 28 miliárd m3. Kapacita Blue Streamu (plynovod medzi Ruskom a Tureckom pod Čiernym morom – pozn. red.) je asi 16 miliárd. Ďalších 12, možno 14 miliárd budú dodávať cez Ukrajinu, BulharskoRumunsko. Táto preprava bude pokračovať. Trasa, na ktorej sa objemy veľmi znížia, vedie z Ukrajiny na Slovensko.

Česko už neprijíma plyn z východu – zo Slovenska.

Ale Nemci tvrdia, že sa nezastaví ani preprava cez Slovensko.

Neviem, ako to môžu sľúbiť. Vezmite si dnešné toky plynu. Česko už neprijíma plyn z východu – zo Slovenska. Úplne sa to otočilo. Plyn prichádza z Nord Streamu cez Opal do českého prepravného systému. Potom ide ďalej na Slovensko a na Ukrajinu, ktorá cez spätný tok dostáva plyn od západoeurópskych firiem. Cieľovým regiónom pre plyn z Nord Streamu 2 je severozápadná Európa. V Holandsku a vo Veľkej Británii klesá ťažba plynu, takže môžu byť novými trhmi pre Gazprom.

Ale na to môžu predsa použiť Nord Stream 1, ktorého kapacita nie je naplno využitá.

Lenže to je problém. Stále nie je vyriešený prístup tretej strany do plynovodov Opal a NEL, ktoré spájajú Nord Stream 1 so zvyškom nemeckého systému. Kým ho nebudeme mať, Nord Stream 1 je obmedzený na dve tretiny kapacity. Ak Európska komisia Gazromu povolí využívať Nord Stream 1 na plnú kapacitu, nebude potrebovať Nord Stream 2.

Pred Vianocami zorganizoval Gazprom v Petrohrade vôbec prvú aukciu.

Komisia teda môže ovplyvniť rozhodovanie Gazpromu o Nord Streame 2, ak rozhodne o plynovodoch Opal a NEL?

Áno. Problémom je, že nikto okrem Gazpromu nemá záujem o ich využívanie, lebo Gazprom má monopol na Nord Stream 1. To by sa mohlo zmeniť. Pred Vianocami zorganizoval Gazprom v Petrohrade vôbec prvú aukciu. Európske spoločnosti tam mohli nakúpiť a stať sa jeho prepravcami jeho plynu. To by im umožnilo kvalifikovať sa ako „tretia strana“. Bola to len malá aukcia na niekoľko miliárd m3, aby sa presvedčili, či to bude fungovať. Predali plyn určený pre NEL, ktorý vedie cez severné Nemecko smerom na Holandsko, ale veľmi málo pre Opal (ktorý vedie do Česka – pozn. red.). Dokázali teda, že nikto zo strednej Európy nemá záujem o krátkodobé zmluvy na plyn z Nord Streamu, ale môžu oň mať záujem firmy zo severozápadnej Európy.

To je spôsob, ako naplno využívať Nord Stream 1?

Áno. Ale je tu ešte jedna možnosť: zrušiť vývozný monopol Gazpromu. Keby povolili vyvážať potrubný plyn Novateku alebo Rosneftu.

Je táto téma na stole?

Nie. Novatek a Rosneft za to veľmi lobujú, ale ruská vláda nemá žiaden taký zámer, pretože nechce, aby ruské firmy súťažili na európskom trhu. Komisia však v najbližšej dobe neudelí plynovodom Opal a NEL výnimku z pravidla prístupu tretej strany. Ruská vláda to chce, ale Komisia teraz nemá náladu na ústupky voči Rusku.

Gazprom je na Slovensku vo veľmi zložitej situácii.

Vráťme sa k Slovensku. Ako bude Gazprom postupovať vo vyjednávaní o prepravnej zmluve?

Gazprom je na Slovensku vo veľmi zložitej situácii. Ak otvorí prepravnú zmluvu, slovenská strana bude pravdepodobne chcieť otvoriť súčasne aj zmluvu o dodávkach.

Ale aké iné riešenia Slovensko teraz má, ak nie odoberať ruský plyn?

Slovensko má šťastie, že potrebuje relatívne nízke objemy. Pre Slovenský plynárenský priemysel (SPP) by nemuselo byť ťažké skúsiť nakupovať plyn na európskych burzách.

Ale ak sa ceny ropy opäť zvýšia, môže byť pre SPP dobré porovnať si ceny zo zmluvy a ceny v Baumgartene.

Napríklad v rakúskom Baumgartene?

Áno. Nie je to beznádejná situácia. Ceny plynu pre SPP sú podľa zmluvy zrejme napojené na ceny ropy, ktoré sú relatívne nízke. Ale ak sa ceny ropy opäť zvýšia, môže byť pre SPP dobré porovnať si ceny zo zmluvy a ceny v Baumgartene. Ak bude slovenská strana pripravená na zmeny v prepravnej zmluve a Gazprom bude ochotný zmeniť cenový vzorec a napojiť cenu dodávok na ceny v Baumgartene, potom sa môžu ľahko dohodnúť.

Ale podľa európskeho práva nemožno prepravu a predaj plynu spájať. Navyše ide o dve právne oddelené spoločnosti.

To je pravda. Ale v oboch spoločnostiach je vlastníkom štát, ktorý bude na tom mať veľký záujem. Iróniou totiž je, že toto riešenie by prospelo obom stranám. Hoci presne pre takýto prístup Gazprom vyšetruje Európska komisia.

Projektom, ktorý má zachrániť slovenskú prepravnú kapacitu, je Eastring.

Áno, je to možnosť. Ale hovoríme o veľmi malých objemoch. Ak sa pozriete na spotrebu Rumunska, Bulharska a Grécka, ide o menej ako 10 miliárd m3. Objem prepravovaný cez Slovensko je šesť až osemkrát väčší. Preprava plynu, ktorá bude zrejme pokračovať, ide z Ukrajiny cez Slovensko a Maďarsko a ďalej do Srbska.

Vyrovnanie je aj v prospech Komisie, pretože môže mať problém finančné sankcie vynucovať.

Komisia vedie proti Gazpromu konanie pre obvinenie z porušovania hospodárskej súťaže. Dohodnú sa na vyrovnaní?

Myslím, že áno. Gazprom sa nakoniec prikloní k vyrovnaniu, lebo nebude chcieť súdny proces. Bude sa chcieť vyhnúť riziku, že Súdny dvor EÚ pôjde proti nemu. Sčasti je dôvodom aj reputácia. A sčasti to nechcú aj preto, že ak sa prípad dostane pred súd, niektoré detaily ich praktík sa dostanú na verejnosť. Vyrovnanie je navyše aj v prospech Komisie, pretože môže mať problém finančné sankcie vynucovať. Na prípade Jukosu sme videli, aký chúlostivý môže byť pokus zabrať ruské aktíva v zahraničí.

Aké ústupky bude Komisia požadovať od Gazpromu?

Protimonopolné vyšetrovanie sa zameriava na tri veci. Prvou je obmedzovanie voľného toku plynu na európskych trhoch – doložka o mieste určenia. Gazprom ju odstránil zo zmlúv so západoeurópskymi partnermi už asi pred 10 rokmi. Neviem, prečo by sa tomu teraz bránil. Druhou vecou je, že Gazprom mohol spájať dodávky plynu s témou prepravnej infraštruktúry. Rusi sľubovali Bulharom zľavu pri nákupe plynu, ak prijmú plynovod SouthStream (ktorý mal viesť z Bulharska do strednej Európy – pozn. red.). Pokiaľ ide o Nord Stream, ten sa končí na nemeckom území. Inak Gazprom už nemá plány stavať plynovody na území EÚ. Aj v tomto prípade si myslím, že šéfovia Gazpromu sa prispôsobia.

Z pohľadu Gazpromu to bude ťažké, pretože pri rokovaniach s Komisiou jej bude musieť otvoriť svoje zmluvy.

A čo bude s prepojením cien plynu na ceny ropy? Gazprom ho udržuje v zmluvách aj napriek čoraz rozšírenejšiemu naceňovaniu podľa burzy.

Komisia netvrdí, že súvis medzi cenami plynu a ropy je sám osebe protizákonný. V námietkach stojí, že mohol použiť tento mechanizmus, aby umelo navýšil ceny plynu. To je oveľa vážnejšie a zaberie oveľa viac času. Z pohľadu Gazpromu to bude ťažké, pretože pri rokovaniach s Komisiou jej bude musieť otvoriť svoje zmluvy. Európske firmy a Gazprom to nenadchne. Považujú ich za obchodné tajomstvo. Vieme, že v strednej a východnej Európe sú zmluvy naviazané na ceny ropy, ale nepoznáme presný cenový vzorec. To je kameňom úrazu. Z vyjadrení Komisie možno usúdiť, že veľká časť rokovaní za posledné dva roky bola zameraná na naceňovanie. Rokovania budú veľmi zložité. Z dlhodobého hľadiska je jediným riešením rozvoj cezhraničných prepojení…

… aby si lepšie ceny firmy vyjednali samé?

Áno. Môže trvať aj dve desaťročia, kým vypršia súčasné dlhodobé zmluvy. Ak toto obdobie európske spoločnosti využijú a Komisia finančne podporí ich investície do infraštruktúry, aby plyn mohol voľne prúdiť po Európe, budú môcť Gazpromu povedať: Ak ponúkaš len ceny naviazané na ceny plynu, nemáme záujem. Kúpime si plyn inde. Na konci dňa chceme mať v Európe trh, na ktorom môže plyn nakupovať ktokoľvek, nech už je vonkajší zdroj akýkoľvek, či už Katar, Nórsko, Rusko, Líbya, alebo Alžírsko.

Do Európy začal prúdiť skvapalnený americký plyn. Môže konkurovať Gazpromu alebo bude len dodatočným plynom pre západnú Európu?

Musíme sa pozrieť na ceny. Teraz je americký plyn konkurencieschopný, lebo ceny na burze Henry Hub sú na historických minimách – na úrovni 2 USD/MBTU. Aj keď zaplatíte za skvapalnenie a prepravu, stále môže konkurovať dodávkam od Gazpromu. Každá firma, ktorá chce vyvážať, potrebuje licenciu. Americká vláda je veľmi opatrná pri udeľovaní licencií. Chce zabezpečiť dostatočné dodávky na domáci trh. Ak však ceny zostanú na súčasnej úrovni, budeme svedkami poklesu ťažby v Spojených štátoch. Jednoducho sa zoškrtajú investície.

Buď budeme svedkami zníženej americkej produkcie alebo vyššieho exportu, ale oboje povedie k rastu cien.

V dlhodobom horizonte teda podľa vás ceny porastú a americký plyn už nebude konkurovať ruskému?

Ceny musia stúpnuť. Zároveň môžu stále zostať na hrane konkurencieschopnosti. Niektorí zákazníci možno zaplatia trochu viac, povedzme 50 USD/MBTU, za účelom diverzifikácie dodávok. Ak ceny zostanú nízke, americká produkcia poklesne, čo zase spôsobí nárast cien. Ďalší faktor, ktorý môže viesť k vyšším cenám, je udeľovanie vývozných licencií. Produkcia môže zostať na rovnakej úrovni, ale namiesto zaplavovania domáceho trhu pôjde na vývoz. To bude znamenať o trochu menej plynu na domácom trhu, čo tiež povedie k vyšším cenám na Henry Hub. Buď budeme svedkami zníženej americkej produkcie alebo vyššieho exportu, ale oboje povedie k rastu cien.

Kto je Jack Sharples

Jack Sharples je pôvodom Brit. Žije v Petrohrade, kde prednáša na Európskej univerzite v Petrohrade. Venuje sa vzťahom EÚ a Ruska v oblasti energetiky, domácej a zahraničnej energetickej politike Ruska, energetickej bezpečnosti a jej vzťahu ku klimatickým zmenám. Je autorom mesačného Gazprom Monitoru, ktorý vydáva European Geopolitical Forum. Rozhovor sa uskutočnil na seminári “Eurasian energy security & governance challenges in light of COP21: Comparative international experience in an era of energy transition”, ktorý v Krakove zorganizoval sekretariát Energetickej Charty v máji 2016 v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku a ďalšími stredoeurópskymi think-tankami, ako aj s podporou Medzinárodného vyšehradského fondu.

REKLAMA

REKLAMA