Západná a stredná Európa majú odlišné energetické priority

Európska klimatická a energetická politika by mala v budúcnosti priniesť jasný súbor cieľov, ktoré budú reflektovať priority všetkých členských krajín. V rozhovore pre český EurActiv to uviedol Oliver Geden z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné otázky.

Oliver Geden (EurActiv.cz)
https://euractiv.sk

Európska komisia predložila svoj plán dočasne stiahnuť z európskeho systému obchodovania s emisiami (EÚ ETS) 900 miliónov povoleniek. Považujete tento návrhy za dobré riešenie situácie, ktorá v emisnom obchodovaní vládne? A je vôbec reforma ETS nutná?

Jadrom súčasnej európskej debaty na túto tému je práve otázka, čo je vlastne cieľom existencie európskeho systému obchodovania s emisiami. Viacero európskych štátov a priemyselné asociácie ho vnímajú ako nástroj pre reguláciu množstva emisií. V tomto zmysle plní svoju rolu. Európska komisia, niektoré členské štáty a environmentálne organizácie sa na druhej strane domnievajú, že EÚ ETS by mal zaisťovať takú cenu uhlíka, ktorá by motivovala k investíciám do nízkouhlíkových technológií. A v tomto zmysle systém svoju rolu neplní.

Komisia preto považuje za nutné EÚ ETS „zachrániť“ tým, že zvýši cenu povoleniek; z ekonomického hľadiska je to zaujímavý argument. K európskemu systému obchodovania s emisiami sa teraz chystá pripojiť Austrália a Austrálčania sa snažia pochopiť zmysel európskej klimatickej politiky, pretože Európa bude v budúcnosti určovať ich cenu uhlíka. Sú naozaj šokovaní tým argumentom, že EÚ ETS nefunguje, pretože cena uhlíka je príliš nízka. Takejto diskusii by ešte pred tromi alebo štyrmi rokami nikto nerozumel.

Ak ale prijmeme, že cena uhlíka je v EÚ ETS skutočne príliš nízka, môžeme sa snažiť znížiť množstvo povoleniek. Je to možné urobiť prostredníctvom neskoršieho púšťania niektorých povoleniek do aukcií, je ale možné uskutočniť aj trvalé stiahnutie určitého množstva povoleniek. Existuje tiež možnosť posilniť európsky klimatický cieľ. Bez ohľadu na to, či tieto riešenia dávajú politický zmysel, sa však domnievam, že návrh Komisie na dočasné stiahnutie povoleniek bude mať len malý dopad na ceny. Určité množstvo povoleniek sa stiahne z aukčnej schémy, ale vráti sa na trh o tri alebo štyri roky neskôr. A ako som už povedal, nie je úplne jasné, či je celá táto operácia naozaj nutná.

Ak by sme ale prijali, že nutná je, aké sú ďalšie možnosti pre posilnenie ETS, o ktorých sa uvažuje?

Je potrebné minimalizovať vplyv medzinárodných emisných kreditov, najmä v rámci Mechanizmu čistého rozvoja (CDM). Tie totiž destabilizujú európsky systém. Európa by mohla nastaviť prísnejšie pravidlá pre to, ktoré medzinárodné kredity sa môžu využívať v rámci EÚ ETS. Najspoľahlivejším riešením by však pravdepodobne bolo zvýšenie klimatického cieľa. Avšak nie je reálne posilniť záväzok do roku 2020, pretože Poľsko a ďalšie krajiny takýto krok blokujú už od roku 2010. Európa tak EÚ ETS môže „zachrániť“ pravdepodobne len tým, že rýchlo dosiahne zhodu o klimatickom cieli pre rok 2030.

Spomenul ste Poľsko. Zdá sa, že sa stalo akýmsi lídrom alebo hovorcom krajín strednej Európy, pokiaľ ide o klimatické a energetické otázky. Čo to znamená pre EÚ a jej politiku?

Najprv je potrebné zdôrazniť, že Poľsko v tomto smere naozaj vedie skupinu štátov. Západné krajiny majú tendenciu túto otázku vnímať tak, že ide len o samotné Poľsko alebo to aspoň naznačujú. V skutočnosti je ale Poľsko pravdepodobne jediná krajina, ktorá sa rozhodla niesť politické riziká, ktoré môžu plynúť z oponovania mainstreamovej pozície.

Nazdávam sa, že Komisia a väčšina západných štátov v tzv. energetickom trojuholníku – udržateľnosť, cenová konkurencieschopnosť a bezpečnosť dodávok – kladú dôraz na udržateľnosť. Preto je klimatický cieľ jadrom európskej energetickej politiky. Pre stredoeurópske štáty sú však významnejšie bezpečnosť dodávok a ceny energie, ktoré nepoškodzujú konkurencieschopnosť. Tieto rôzne priority na seba teraz narážajú.

Keď sa pozrieme na poľskú domácu politiku, v zemi existuje národná zhoda na tom, že je potrebné „chrániť“ vlastný energetický mix a štruktúru energetiky „proti“ európskej energetickej a klimatickej politike. Bude zaujímavé sledovať, ako budú dôležité rozhodnutia v európske energetickej politike v blízkej budúcnosti vyzerať. Klimatické a energetické ciele EÚ sa od roku 2007 prijímali jednohlasne všetkými 27 hlavami štátov a vlád. Pri návrhu o dočasnom stiahnutí povoleniek prvýkrát vidíme koalíciu vyšehradských štátov, Rumunska a Bulharska, ku ktorým sa možno pripojí LitvaLotyšsko. Myslím, že takúto podobu budú mať debaty počas nasledujúcich rokov.

Je pozícia stredoeurópskych štátov dostatočne silná na to, aby zmenili európsku energetickú a klimatickú politiku? Bude musieť EÚ prijať nejaké zmeny na základe toho, čo tieto krajiny presadzujú?

Áno, do istej miery to určite bude musieť urobiť. Nejde len o strednú Európu. Viacero južných členských štátov sa bude v súčasnej ekonomickej situácii viac uchyľovať  k tejto novej podobe klimatickej a energetickej politiky. Nadchádzajúce rozhodnutia o záväzkoch pre obdobie po roku 2020 sa nebudú prijímať na úrovni Rady EÚ, v ktorej stačí kvalifikovaná väčšina, ale na úrovni Európskej rady, kde má každý členský štát väčšiu šancu ovplyvniť ako bude rozhodnutie vyzerať. Nikto nemôže tieto štáty nútiť, aby prijali ambiciózny klimatický cieľ pre rok 2030. Toto bude ich vyjednávacia pozícia a uvidíme, aký bude výsledok.

Ako by podľa Vás mal vyzerať klimatický cieľ pre rok 2030?

Prvou podmienkou je vytvorenie rámca, na ktorom sa zhodnú všetky členské štáty. V dobe, kedy EÚ prijímala ciele z roku 2007, mali staré členské štáty v Únii oveľa väčšiu silu. Teraz už ale novšie členské štáty oveľa lepšie vedia, čo chcú. Najprv teda bude nutné vstúpiť do vážnej diskusie o budúcnosti energetickej a klimatickej politike, nielen pokračovať v nastúpenej ceste. Potom ale bude podľa môjho názoru nutné prijať rozhodnutie počas nasledujúcich dvoch alebo troch rokov. Malo by sa rozhodnúť rýchle a malo by ísť o jasný súbor cieľov, ktoré budú reflektovať priority všetkých členských štátov. Mali by sme tiež zmieniť, že nie sú stanovení žiadne ciele pre energetickú bezpečnosť a konkurencieschopnosť cien. Všetky ciele, ktoré máme, sú naviazané na otázku udržateľnosti a aj medzi nimi existujú rozpory. Preto si myslí,, že bude potrebné utvoriť omnoho efektívnejší rámec pre nové ciele.

Hlavný problém je však to, že všetci čakajú na výsledok globálneho klimatického summitu v roku 2015, ktorý by mal prijať ambicióznu a komplexnú medzinárodnú zmluvu. Rozhodnutie o európskych cieľoch pre obdobie po roku 2020 bude týmto summitom OSN silne ovplyvnené a pokiaľ vyjednávania nebudú prebiehať dobre, viacero štátov strednej a východnej Európy môže povedať, že v takomto prípade nemôže prijať ani žiadne domáce klimatické ciele.

Pre EÚ ako celok by bolo neúspechom ukončiť transformáciu na nízkouhlíkovú ekonomiku. Je potrebné prijať rozumný emisný cieľ pre roku 2030. A hlavnou otázkou je , aký by mohol byť rozumný klimatický cieľ pre EÚ, ak nebudeme mať globálnu klimatickú zmluvu. Nikto o tom vlastne v Európe nehovorí, pretože všetci sa tvária, že na konci roku 2015 budeme takúto globálnu dohodu mať. To je však veľmi nerealistické.

Už sme viackrát hovorili o štátoch strednej Európy. Jednou z diskutovaných tém je nemecký odklon od jadra a zmena štruktúry nemeckej energetiky (tzv. Energiewende). Zdá sa, že východní susedia Nemecka sú voči tomuto obratu skôr skeptickí.  Ako ch môže ovplyvniť?

Myslím, že hlavným problémom pre Poľsko a Českú republiku je to, že počas veterných dní prepravujeme veľké množstvo elektriny zo severného Nemecka na juh práve cez susedné krajiny. To, samozrejme, ovplyvňuje bezpečnosť ich prenosovej siete. Deje to preto, lebo nie sme schopní vybudovať dostatočne silnú prepravnú sieť vnútri Nemecka.

Objavuje sa ale aj iný efekt, ktorý sa týka cien elektriny. Keď sa pozriete na trh s elektrinou v západnej Európe, kde je Nemecko prepojené s krajinami Beneluxu a Francúzskom, ceny tam klesajú, pretože na energetických burzách sa cena elektriny z obnoviteľných zdrojov rovná nule. Keď máme v niektorých dňoch prebytok veternej a solárnej elektriny, ktorú v Nemecku nevyužijeme, táto lacná elektrina by mohla mať pozitívny cenový efekt aj v susedných krajinách na východ od Nemecka, pokiaľ by boli tieto trhy efektívne prepojené.

Domnievam sa, že celkové efekty ale nebudú príliš výrazné. Pre Poľsko i Českú republiku sú oveľa dôležitejšie rokovania o energetickom rámci EÚ pre obdobie po roku 2020, než to, čo robí Nemecko samo osebe.

Objavuje sa názor, že Nemecko má s Energiewende problémy, či už v súvislosti s vysokou cenou elektriny pre konečných odberateľov alebo kvôli slabej prenosovej sieti. Dokáže si Nemecko so všetkými súvisiacimi zmenami poradiť?

Možno nie hneď. Áno, existujú problémy so systémom dotácií a tiež ohľadom prenosovej siete. Myslím si, že nakoniec sa vyriešia. Potom však možno Nemecko bude potrebovať nové ciele. Niekto teraz nedokáže odhadnúť, ako bude situácia vyzerať za tri alebo päť rokov. Po nasledujúcich federálnych voľbách prídu pravdepodobne nejaké úpravy národnej energetickej koncepcie.

V Nemecku panuje skutočná zhoda na tom, že do roku 2022 chce krajina prestať využívať jadrové elektrárne. Ďalšie prvky tohto konceptu sú ale viac-menej premenlivé a je možné ich politicky zmeniť. Možno bude koncepciu nutné upraviť tiež v súvislosti s prijatím nových európskych cieľov pre obdibie po roku 2020. Každopádne je príliš skoro na to,, aby sme zhodnotili či je Nemecko na správnej ceste alebo nie. Existujú i rozdielne názory na federálnej úrovni a na úrovni spolkových krajín. Uvidíme teda, ako sa situácia vyvinie.

Nemecký priemysel je chránený pred zvýšenými cenami elektriny, ktoré sú dôsledkom podpory obnoviteľných zdrojov. Zdá sa, že by sa to do budúcna mohlo zmeniť. Aký je vlastne vzťah nemeckého priemyslu k Energiewende?

Obavy energeticky náročného priemyslu sa práve teraz ani tak netýkajú ceny elektriny. V poslednej dobe sa k výrobe dokonca vrátilo niekoľko podnikov vyrábajúcich hliník, čo je prekvapivé. Ich obavy sa oveľa viac týkajú stability a bezpečnosti prenosovej siete. To môže byť v budúcnosti hlavný problém.

Aby malo Nemecko dostatočnú kapacitu pre výrobu energie, plánuje federálna vláda zakázať prevádzkovateľom, aby zatvárali staršie elektrárne na uhlie a plyn.

Pozadie

Oliver Geden pôsobí v Nemeckom inštitúte pre medzinárodné a bezpečnostné otázky (SWP) v Berlíne. Zaoberá sa európskou energetickou a klimatickou politikou, otázkami strategického plánovania, politickými systémami a politickou komunikáciou.

REKLAMA

REKLAMA