Európu 2020 musíme rozmeniť na drobné

Slovensko by malo zlepšiť kvalitu školstva a transfer inovatívnych myšlienok do praxe. Úspech Stratégie Európa 2020 závisí od spolupráce medzi Európskou komisiou, vládami, parlamentmi a zapojenia širokej verejnosti. Uviedol to Ivan Štefanec, predseda výboru pre európske záležitosti NR SR (SDKÚ-DS).

Ivan Štefanec
https://euractiv.sk

Čo považujete za najväčšie výzvy, ktoré musí Slovensko prekonať, aby naplnilo stanovené národné ciele v súvislosti so Stratégiou Európa 2020?

V prvom rade výzvu, ktorá sa týka kvality školstva. Kvantitatívne ukazovatele nie sú pre Slovensko až tak nereálne, ale nebol by som rád, keby to zostalo na kvantitatívnej úrovni. Dané ciele sú stále pre mňa určitým barometrom, avšak neodrážajú kvalitatívnu úroveň. Okrem toho, nie je dôležitý len výsledok, ale aj cesta ako sa k nemu dostaneme. Ak to teda zhrniem, bude to kvalita vzdelávania, vysokého školstva a s tým spojená aj kvalita vedy a výskumu, transfer nových myšlienok do praxe, ich realizácia v podnikaní. Myslím si, že táto oblasť je veľkou príležitosťou pre zlepšenie a mali by sme sa na ňu sústrediť.

Rád by som tiež doplnil, že súvisiace diskusie sa často sústreďujú na nedostatok peňazí pre vedu a výskum, čo je pravda, avšak rovnako dôležité sú pravidlá pre túto oblasť. Musíme zatraktívniť vedu a výskum aj pre súkromné investície, nemôžeme sa spoliehať len na štát. Každá krajina, ktorá je úspešná vo vzdelanostnej ekonomike, dokázala motivovať aj súkromných investorov k investíciám do vzdelania. Toto je pre nás tiež výzvou.

Sú u nás možnosti pre súkromných investorov? Máme veľa malých a stredných podnikateľov a veľké zahraničné firmy radšej investujú do výskumu v domovskej krajine, hoci u nás majú fabriku…

Áno, možnosti sú. Avšak firmy musíme motivovať. Ak to znázorním na príklade automobilového priemyslu, ide o tom, aby sme nie len montovali rukami, ale viac pracovali aj hlavou. Dá sa to, ale pre investície je motivácia dôležitá. Naše najväčšie bohatstvo na Slovensku sú ľudské mozgy, ľudský kapitál. Viete, ľudia po dlhé veku vymýšľajú perpetum mobile, ale jediné perpetum mobile je v ľudskej hlave, pretože tá dokáže vyprodukovať viac než len nové nápady. Vždy má viac výstupov než vstupov.

Viem, že v rámci Výboru NR SR pre európske záležitosti, bola zriadená komisia 2020. O čo ide, aký je zmysel jej vytvorenia?

Zriadil som ju za tým účelom, aby sme prebrali jednotlivé vlajkové iniciatívy Stratégie Európa 2020, vychytali to, čo je potrebné pre Slovensko. Ako som povedal aj na tlačovej konferencii dnes dopoludnia, za najdôležitejšiu považujem komunikáciu medzi Európskou komisiou, vládou a parlamentom. Ide o to, aby Stratégia nezostala iba niekde v rovine vizionárskych cieľov, ktoré sú síce potrebné, ale musíme ju „rozmeniť na drobné“. Práve toto je jedna z ciest, ktorou to chcem „rozmeniť“, vzájomne komunikovať, vymieňať si názory a skúsenosti.

Všetky stretnutia spomínanej komisie sú verejné, tak ako výbory parlamentu sú verejne prístupné. Ja mám legislatívnu právomoc, ale nie exekutívnu. Avšak pozývam na stretnutia zástupcov exekutívy, ľudí z Akadémie vied, z podnikateľského prostredia. Chcem aby povedali, čo je pre nich dôležité, aby sme lepšie porozumeli aké sú ciele Stratégie a ako ich môžeme aplikovať.

Je to teda, poviem trošku ľudovo, akési „predžutie“ iniciatív, pochopenie či existujú nejaké legislatívne prekážky, ktoré by sme mohli odstrániť, respektíve či zo stratégie vyplýva nejaká legislatívna iniciatíva, ktorou by sme mohli pomôcť v parlamente.

Chcete teda touto formou zapojiť širšiu verejnosť…

Určite áno. Okrem poslancov, ktorí samozrejme majú prístup na stretnutia komisie 2020, sú jej členmi ľudia z mimoparlamentného života, mimovládne organizácie, podnikateľský sektor, akadémia vied. Keďže je jej zasadnutie verejné, každý kto má záujem príde. Minule, keď sme sa rozprávali o digitálnej agende, tak sme sa nezmestili do zasadačky. Najbližšie sa budeme venovať energetike.

Ako vnímate neskorú transpozíciu tretieho liberalizačného balíčka pre oblasť energetiky na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách? Je to síce komplexná problematika a zložitý proces, ale krajiny sami odsúhlasili termín pre jej zavedenie.

Určite to nevnímam pozitívne. Súvisí to však s dvoma témami – s cenami energie a otázkou energetickej bezpečnosti. Sú to veľmi aktuálne problémy, preto o tejto téme budeme diskutovať. Nech sú plány akékoľvek, stále sme na Slovensku takmer stopercentne závislí na ruskej rope a plyne. To je fakt z ktorého musíme vychádzať a postupne sa snažiť možnosť výberu čo najviac zlepšovať. Staviame plynovodné prepojenie s Maďarskom. Uvidíme ako sa budú vyvíjať projekty Južnej a Severnej vetvy, Nabbuco, a vôbec celá táto oblasť. Samozrejme, že s tým súvisí aj podpora zelenej energie. Keď máte možnosť vybrať si z viacerých zdrojov, vždy to tlačí cenu dole. Keď si človek môže vybrať, či bude doma kúriť elektrinou, plynom alebo využije nový obnoviteľný zdroj, určite je to pozitívny jav.

V súvislosti so Stratégiou 2020 sa ozýva kritika, že Európska únia by rada bola zelená, globálny líder v boji proti klimatickým zmenám, ale v rámci novej stratégie akoby sa environmentálne otázky trošku odsunuli. Primárne je zameraná na hospodársky rast a konkurencieschopnosť a viac-menej sa environmentálnym problémom explicitne venuje len iniciatíva pre efektívne využívanie zdrojov.

Nemyslím si, že by sa odsunuli. Veď environmentálne ciele EÚ sú pomerne ambiciózne – 20 % energie z obnoviteľných zdrojov, 20-percentná redukcia emisií CO2 a zvýšenie energetickej efektívnosti o 20 %.

Energeticko-klimatické ciele sú stanovené, avšak iniciatíva vychádza z udržateľnosti, čo je koncept OSN, ktorý je už 20 rokov starý. Únia teda stále neprišla s niečím naozaj inovatívnym a zeleným.

To súhlasím. Možno to nie je také prelomové a za každú cenu inovatívne. Ale stanovené zelené ciele sú, podľa mňa, dosť ambiciózne. Na základe mojich skúseností zo stretnutí v Bruseli aj s inými krajinami si myslím, že dochádza k určitému zamysleniu sa. Zamysleniu sa nad environmentálnymi cieľmi, udržateľnosťou a konkurencieschopnosťou. Viete, keď budeme tlačiť len na to, aby sme mali 50 % energie z obnoviteľných zdrojov, môžeme to dosiahnuť, ale všetko niečo stojí. A potom vyvstane otázka: je to udržateľné? Nuž, asi nie. Zelená energia má zmysel, vytvára konkurenčné prostredie, ale zároveň vieme, že je drahá.

Podobné je to s obmedzovaním emisií CO2. Nie je to lacné, ale je to potrebné. Tu by mala Európa hrať úlohu lídra v globálnom meradle a snažiť sa presvedčiť ostatných hráčov, že sme na jednej lodi. Chcem povedať, že pokiaľ radikálna redukcia emisií bude len cieľom Európy, tak si vlastne budeme svoju pozíciu zhoršovať, zvyšovať náklady. Keď sa k Európe nepripoja Čína, Rusko, USA, nevyriešime ani problémy Zeme a sami si zhoršíme našu pozíciu.

Pokiaľ by európske ciele boli len zelené, za každú cenu čo najagresívnejšie a boli by sme jediní, tak by sme onedlho stratili všetky pracovné miesta a firmy by odišli do iných častí sveta. Preto treba nájsť určitý súlad medzi udržateľnosťou a konkurencieschopnosťou. V tomto prípade by som povedal, že konkurencieschopnosť je prioritná, pretože jej zvýšenie je hlavným zdrojom rastu. Keď nebudeme konkurencieschopní, nebudeme zvyšovať ani životnú úroveň, ani ochranu životného prostredia. Samozrejme, že je potrebné brať ohľad na životné prostredie, ale keď chceme byť konkurencieschopní v globálnej perspektíve, musíme si vziať poučenie z minulej dekády a Lisabonskej stratégie.

Aké konkrétne poučenie máte na mysli?

Myslím si, že hlavné poučenie z Lisabonskej stratégie a toho, že momentálne nie sme najkonkurencieschopnejším priestorom na svete, čo bol jej cieľ, možno rozdeliť na tri kategórie. Jednak ide o ciele, ktorých bolo príliš veľa. V Stratégii Európa 2020 ich je menej. Ďalej ide o proces, ktorý bol nesledovateľný, nemerateľný. Európsky semester dáva Európe 2020 predpoklad, aby došlo k priebežnému sledovaniu i zladeniu národných politík a strategických cieľov.

A napokon je tu otázka realizácie. Pokiaľ ciele zostanú len na európskej úrovni a niekde v oblakoch tak nová Stratégia nemá šancu byť úspešná. Európa 2020 a všetky stratégie, nech budú akokoľvek kvalitné, nebudú úspešné bez realizácie na národnej úrovni.

Kabinet schválil (9.3.) novelu ústavného zákona o spolupráci parlamentu a vlády v záležitostiach EÚ, ktorým sa má napríklad posilniť postavenie NR SR voči európskym inštitúciám. Opozícia už avizovala, že ju nepodporí. Myslíte si, že ju dokážete presvedčiť?

Dobrá otázka, ale to skutočne neviem. Urobím pre to všetko. Vláda to schválila okamžite. Zaujímavé je, že opozícia to chce blokovať z nejakých absurdných príčin. Na ústavnoprávnom výbore zaň pritom opozícia zahlasovala. Mám záujem o získanie podpory opozície aj v pléne, pretože toto nie je politický zákon. Je to zákon pre krajinu, aby sme mohli využívať kompetencie vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy, aby sme mohli efektívnejšie reagovať na európske legislatívne návrhy, v prípade potreby sa ohradiť a v spolupráci s ďalšími národnými parlamentami ich zmeniť alebo zastaviť. Toto je podstatou predloženej novely. Keď s tým chce niekto politikárčiť, nedá sa tomu zabrániť. Je smutné ak chce na tom niekto stavať politický kapitál. A ešte smutnejšie je, že novela už mala dávno byť v praxi a že vlastne suplujeme bývalú vládu.

Bol som členom eurovýboru aj v minulom volebnom období, kde návrh zákona takisto prešiel, konsenzuálne ho podporila opozícia aj koalícia, ale minulá vláda to nedala na program národnej rady do konca volebného obdobia. Z mne neznámych dôvodov. Preto som sa toho chytil sám.

Myslíte si, že slovenský parlament bude mať ambíciu viac sa presadiť na európskej úrovni, alebo bude skôr pozorovať a ozve sa až keď pôjde do tuhého?

Určite chceme byť ambicióznejší. Máme na to aj kapacity, odbor pre európske záležitosti je veľmi kvalitný. S kolegami z iných krajín komunikujem pravidelne nielen ja, ale aj naši pracovníci z odborov. Osobitne by som zdôraznil Vyšehradskú spoluprácu, kde máme pravidelné stretnutia. Takže odpoveď na otázku či byť progresívnejší a ambicióznejší znie, určite áno.

Jeden parlament nezmôže nič, len v spolupráci s inými. Slovensko má dva hlasy, kedže máme jednokomorový parlament. Česká snemovňa má len jeden, český senát jeden. Ale my máme dva, takže tá sila je celkom slušná, len ju treba využiť. Veľakrát sme už komunikovali aj vo V4 aj napríklad s Rakúskom na tému subsidiarity, ale zatiaľ sme do toho nešli a nemohli ísť, pretože nám chýba potrebná legislatíva.

Rád by som zdôraznil ešte jeden aspekt, k čomu by som postupne chcel dospieť. Ide o to, aby sme európsku legislatívu odchytávali hneď na začiatku, aby sme sa k nej nevyjadrovali až na koniec, prípadne, keď už je všetko hotové, len dodatočne neprotestovali. Stanovisko sa nedá robiť len pred zasadnutím Rady ministrov. Už som na túto tému hovoril s viacerými predstaviteľmi. Našli sme konsenzus v tom, aby sme si vytipovali slovenské priority, zamerali sa na legislatívne akty, ktoré sú dôležité, pričom ich nemusí byť veľa, a budeme ich sledovať už od začiatku. Verím, že sa to podarí. Verím, že nastavíme systém, ktorý bude užitočný pre ovplyvňovanie európskej legislatívy.

Európske inštitúcie vyzývajú k silnejšiemu komunitárnemu prístupu členských krajín EÚ. Niektoré krajiny, napríklad Nemecko a Francúzsko, sa ale snažia dohodnúť medzi sebou a následne výsledok akoby vnútiť ostatným. Na druhú stranu, aj Slovensko užšie spolupracuje v rámci V4. Čo teda hovoríte na súčasnú atmosféru medzi členskými štátmi?

Nevidím na tom nič zlé. Každý hľadá partnera, prirodzeného spojenca. Európska únia je založená na dobrovoľnom spojení krajín. Presadenie si svojich názorov je často podmienené práve užšou spoluprácou. Škandinávske, južné, stredoeurópske krajiny vystupujú spolu, rovnako ako krajiny Beneluxu. Francúzsko a Nemecko, ako otcovia myšlienky a zakladatelia majú naďalej svoj osobitý prístup.

Je to skôr príležitosť, aby sme hľadali aliancie a presadili to, čo považujeme za dobré. Počet hlasov krajín V4 v Rade EÚ je taký ako Francúzska a Nemecka – 58. Preto viaceré krajiny spozorneli, keď sa začali pred summitmi stretávať premiéri V4, ministri a zástupcovia parlamentov týchto krajín.

Spolupráca medzi krajinami V4 funguje dobre. Tento stredoeurópsky rok, vzhľadom na maďarské a poľské predsedníctvo, sa dá využiť na realizáciu toho, čo považujeme za dôležité, či už ide o náš pohľad na východné partnerstvo, postupné rozširovanie, dunajskú stratégiu, energetickú bezpečnosť a podobne. Tým by som ale vôbec nechcel zhadzovať ostatných potenciálnych partnerov a skvelé vzťahy, ktoré máme aj s inými krajinami.

Myslím si, že je korektné a úplne na mieste presadzovať veci, ktoré sú dobré pre región, pretože sú dobré aj pre Úniu ako celok. Vždy predsa musíme dodržiavať spoločné európske pravidlá. Regionálne spojenectvo nenahradí spojenectvo v rámci EÚ. Európska komisia má legislatívnu iniciatívu a vždy bude mať nezastupiteľnú úlohu. Nebojím sa povedať, že európsky projekt je nielen unikátny, ale je aj úspešný.

S Ivanom Štefancom sa rozprávala Lenka Ferenčáková

Pozadie

Rozhovor sa uskutočnil pri príležitosti úvodnej konferencie projektu Európa 2020, ktorú organizuje Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku a Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť. Zámerom série podujatí je rozprúdiť odbornú debatu o novej stratégii pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, jej prioritách a záveroch, ktoré z nej vyplývajú pre Slovensko.

REKLAMA

REKLAMA