Úniu zaujíma, čo sme boli schopní vybudovať

Informačné technológie dynamicky menia komunikáciu s úradmi, poskytovanie zdravotníckych služieb či začlenenie znevýhodnených skupín do spoločnosti. Na Slovensku však stále bojujeme s vybudovaním kvalitnej infraštruktúry a prijatím adekvátnej legislatívy, uviedol Peter Druga.

Peter Druga, Zdroj: Zastúpenie EK na Slovensku
https://euractiv.sk

Ktorú z priorít digitálnej agendy považujete za najdôležitejšiu, na ktorej by sa malo stavať?

Keďže digitálna agenda a jej aplikácie v rôznych sférach spoločnosti môžu fungovať len v digitálnom prostredí, potrebujete mať istú informačnú infraštruktúru. Z tohto pohľadu je jasné, že bez kvalitnej informačnej infraštruktúry nie je možné vybudovať a masovo používať ostatné aplikácie na celom území štátu. Pre Slovensko je preto kriticky dôležité vybudovanie informačnej infraštruktúry. Nemáme s tým problém v mestách, prímestských oblastiach, či niektorých obciach. Avšak v malých obciach áno. Na Slovensku sme v roku 2010 mali 138 miest, 876 obcí nad 1000 obyvateľov a takmer 2000 obcí, kde žije menej ako 1000 obyvateľov. Potrebujeme riešiť infraštruktúru práve v týchto malých obciach.

Podľa štatistík žilo v roku 2010 v mestských oblastiach 34% populácie, v prímestských 36% a vo vidieckych 29%. Z hľadiska takejto štruktúry obyvateľov je v mestách stopercentné pokrytie základnou a najviac dostupnou technológiou xDSL. V prímestských oblastiach malo túto možnosť 88% obyvateľov v 68% obciach v tejto kategórii. Vo vidieckych oblastiach je k dispozícii základná infraštruktúra fixného internetu len pre 54,5% obyvateľov žijúcich v 31% obciach v tejto kategórii. Celkovo bola na Slovensku technológia xDSL dostupná pre vyše 1200 obcí a mestských častí, takže len niečo vyše 41% úradov verejnej správy ju mohli používať.

Až keď dokážeme vybudovať vo všetkých týchto oblastiach, prímestských i vidieckych stopercentné dokrytie kvalitným najmä fixným internetom, budeme môcť hovoriť na Slovensku o splnení cieľa Digitálnej agendy, ktorý je postavený veľmi ambiciózne – 50% populácie s pripojením na viac ako 100Mb/s a kompletne populácia minimálne s rýchlosťou 30 Mb/s v roku 2020.

Aké výhody prinesie rozšírenie informačnej infraštruktúry a technológií v praktickom živote spoločnosti?

Samotná Digitálna agenda EÚ definuje viaceré výhody pre spoločnosť. Jedným z dôležitých generátorov masového používania vybudovanej infraštruktúry je oblasť elektronickej verejnej správy – eGovernment. Tá nielen umožňuje, ale priam vyžaduje vybavenie úradov kvalitnými IKT nielen na štátnej úrovni, ale aj vo všetkých regionálnych a miestnych samosprávach. Na druhej strane, eGovernment má zabezpečiť efektívnosť tým, že zníži náklady na verejnú správu ako celok. Verejná správa si tiež bude môcť overiť svoje schopnosti a pracovať na tvorbe ďalších kvalitných služieb pre svojich občanov.

Samozrejme, efektívne fungovanie elektronickej verejnej správy vyžaduje, aby ju občania a podnikatelia dokázali využívať, pričom musia mať najprv k dispozícii infraštruktúru, o ktorej som hovoril pred chvíľou.

Okrem vzájomnej komunikácie občanov a verejnej správy, aké ďalšie oblasti môžu IKT uľahčiť?

Ďalšou zaujímavou aplikáciou je oblasť eHealth, to znamená elektronické zdravotníctvo. Pri kvalitnom nasadení a zabezpečení všetkých legislatívnych podmienok umožnia moderné technológie pacientom, ktorí nemusia byť ošetrovaní v nemocniciach a zaberať v nich lôžkové miesta, byť pod dohľadom lekárov ale v domácom ošetrení. V prípade zhoršenia ich zdravotného stavu sa prostredníctvom informačných technológií dokáže vyslať upozorňujúci signál lekárom a následne tak zabezpečiť prevoz do nemocnice. To je jeden z názorných príkladov využitia, ktoré bude mať pozitívny dopad aj na ekonomické hospodárenie štátu, najmä nemocníc a zdravotníckych zariadení.

Nesmieme zabudnúť na digitalizácia kultúrneho dedičstva – eCulture a zaujímavé aspekty z hľadiska ochrany životného prostredia. Okrem sprístupnenia informácii o jeho stave občanom a zlepšenia monitorovania životného prostredia, to môže byť veľmi zaujímavý a sofistikovaný moderný systém pre riešenia v krízových oblastiach, napríklad pri povodniach.

Inteligentné dopravné systémy zase môžu zabezpečiť vyššiu bezpečnosť na cestách, chrániť životy občanov, a tiež prinesú významnú úsporu pri presune obyvateľstva rôznymi dopravnými cestami.

Veľmi špeciálnou súčasťou digitálnej agendy je eInclusion, teda začleňovanie znevýhodnených a rizikových skupín. Ide napríklad o ľudí na vidieku, zdravotne alebo telesne postihnutých občanov, ktorí môžu prostredníctvom IKT využívať služby, ktoré im dosiaľ neboli umožnené. Príkladom je možnosť komunikácie rôznych zdravotne postihnutých ľudí navzájom bez tlmočníka.

Tieto aplikácie dynamicky menia život dosť početnej skupiny obyvateľov. Je tu široké spektrum rôznych aplikácií a digitálna agenda zasahuje všetky zložky spoločnosti, pretože mení a zrýchľuje formu komunikácie, dostupnosť informácií, poskytovanie služieb. Uľahčuje život občanom a podnikateľom a na druhej strane môže zefektívniť verejnú správu.

U ktorých krajín by sme sa mohli inšpirovať pri rozvoji infraštruktúry či zavádzaní jednotlivých aplikácií?

V jednotlivých členských štátoch existujú rôzne úrovne aplikácií. EÚ vytvorila rámec pre porovnávanie benchmarkingu v rôznych aspektoch informačnej spoločnosti. Na základe týchto indikátorov môžeme povedať, že máme dobré postavenie čo sa týka používania eGovernment služieb zo strany podnikateľov. Keď pozrieme bližšie na to, čo naše vysoké percento spôsobilo, zistíme, že dôvodom je povinnosť elektronickej komunikácie medzi podnikateľmi a Sociálnou poisťovňou (SP). Dnes je každý podnikateľ s viac ako 5 zamestnancamí povinný komunikovať so SP aj elektronicky. Výnimky platia napríklad pre vidiecke oblasti, kde neexistuje internetové pripojenie vôbec alebo nie je na adekvátnej úrovni. Žiaľ, takýto pozitívny posun pri využívaní elektronických služieb nevidíme u občanov.

Čo sa týka zahraničných inšpirácií, tak pre eGovernment sa ako úspešné príklady implementácie častokrát uvádzajú Estónsko a Rakúsko. Z hľadiska broadbandu a infraštruktúry sú to väčšinou staršie členské štáty Únie. Telekomunikačný sektor sa u nich vyvíjal ďaleko rýchlejšie v konkurenčnom prostredí, čím sa vytvoril tlak na operátorov k veľmi dynamickému rozvoju a hľadaniu akýchkoľvek možností na uplatnenie svojich služieb. Preto viaceré západné krajiny majú 100-percentnú dostupnosťou základného prístupu k broadbandu prostredníctvom xDSL technológií.

Z hľadiska špecifických aplikácií je najvyššia úroveň takisto v starých členských štátoch, ale motiváciou pre novšie členské štáty EU môže byť fakt, že sa medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce členské štáty začleňujú aj Estónsko a Slovinsko.

Obr. Slovensko v rámci sofistikovanosti vybraných 20 eGovernment služieb v EÚ (2010)

 

Hovorí sa, že eGovernment pomôže zoštíhliť a zefektívniť verejnú správu. Ako to však bude s potrebou profesionálne vyškoliť úradníkov k rýchlemu, efektívnemu a interaktívnemu prístupu, čo si vyžiada určité finančné prostriedky?

Samozrejme, proces zabezpečenia a udržania efektívnej verejnej správy je limitovaný najmä verejným rozpočtom, ktorý, ako sa deklaruje, bude mať v najbližších rokoch klesajúcu tendenciu. Preto treba hľadať také riešenia, ktoré nebudú verejnú správu predražovať, ale naopak ju zefektívňovať.

Do úradov v mestách prichádzajú väčšinou už edukovaní ľudia, ktorí mali možnosť využívať internet a rôzne aplikácie doma a častokrát nie je ani potrebné ďalšie vzdelávanie a špecializované školenie z hľadiska digitálnych zručností. Určité percento bude potrebné vzdelávať aj v týchto regiónoch, kde síce infraštrukúra existuje, ale z rôznych dôvodov ju daná skupina nevyužíva. Najmä však bude potrebné edukovať malé obce. Ak dôjdeme k stavu, že eGovernment bude ako povinnosť pre verejnú správu, v tom momente musia byť pracovníci verejnej správy už vyškolení.

Je to teda zároveň výzva pre ministerstvo financií, ktoré je nielen strážcom štátneho a verejného rozpočtu, ale zároveň aj ústredný orgán pre oblasť eGovernmentu. Malo by byť výhodou, že obe tieto kompetencie sú práve na jednom úrade. V minulosti sa kompetencie súvisiace s informatizáciou presúvali medzi rôznymi rezortmi, čo sa často kritizovalo.

Ako sme na tom s legislatívou súvisiacou s elektronizáciou verejnej správy?

Vzhľadom na to, že orgány, štátne i samosprávne v oblasti preneseného výkonu štátnej správy, môžu konať len to, čo majú zadefinované zákonom, potrebujeme zmeniť legislatívu a najmä vytvoriť novú legislatívu, ktorá umožní generálne aplikovať moderné technológie do jestvujúceho legislatívneho systému založenému na papierovej komunikácií. Zákon o informačných systémoch verejnej správy z roku 2006 vytvoril len základný rámec. Ten hovorí najmä o komunikácii v rámci štátnej správy samotnej, ale po prvýkrát sa začal venovať aj samosprávam, čo je veľmi dôležité, keďže dovtedy takáto legislatíva neexistovala.

Potrebujeme ďalšiu legislatívu, ktorá určí a zadefinuje základné pravidlá hry pre eGovernment ako sú verejné registre a komunikácia medzi nimi. Potrebujeme zabezpečiť, aby nielen celá verejná správa vedela účelne využívať tieto registre a občania neboli zaťažovaní žiadosťami o údaje, ktoré si úrady môžu nájsť vo svojich vlastných registroch de facto už dnes, ale ich systémy nie sú interoperabilné. Je potrebné zabezpečiť, aby do vybraných registrov štátnej správy mali v odôvodnených prípadoch prístup aj samosprávne inštitúcie, ktoré vykonávajú prenesený výkon štátnej správy a na starosti majú stavebné konania, problematiku životného prostredia, matriky a podobne. Je tu tiež obrovské množstvo ďalších úloh a činností, týkajúcich sa napríklad ochrany dát pri prenose, ktoré bez adekvátnej eGovernment legislatívy nie je možné prakticky spustiť.

Otvorenou otázkou napríklad zostáva, kto bude garantovať a zodpovedať v dnešnom stave absencie základnej eGovernment legislatívy, že v priebehu rozbehnutia nejakého projektu z europeňazí, napríklad špecializovaného pre samosprávy, vzniknú pri zmene legislatívy ďalšie zvýšené náklady, lebo pôvodné zadanie projektu bude nezlúčiteľné s novou legislatívou a teda neakceptovateľné na preplatenie? Na novú eGovernment legislatívu nedočkavo čakajú nielen štátne orgány, ale aj obce, ktoré tvoria najväčšie percento z 3000 inštitúcií, ktoré na Slovensku existujú a musia byť prepojené.

Práve zabezpečenie ochrany osobných dát v informačných systémoch je veľmi diskutovanou témou. Hoci určité zákony o ochrane osobných údajov už máme, funkčný eGovernment si pravdepodobne vyžiada prijatie nových…

Ochrana osobných údajov je už dnes upravená zákonom 428/2002, ktorým sa riadi každá inštitúcia spravujúca databázu s patričnými osobnými údajmi. Treba si však predstaviť situáciu, keď sa podarí prepojiť 3000 inštitúcií. Najslabším článkom budú práve malé obce. Aj legislatívne bude potrebné zabezpečiť a používať iba kvalitnú infraštruktúru, pretože eGovernment nemôže fungovať na technológiách, ktoré možno ľahko nabúrať – ten najslabší článok systému ovplyvňuje celý systém prepojenia štátnych a samosprávnych inštitúcií. Očakáva sa, že príslušné inštitúcie na základe piatich štúdií uskutočniteľnosti, ktoré boli vypracované pre rôzne oblasti eGovernmentu, navrhnú adekvátne riešenia. Ministerstvo financií ich má k dispozícii a v podstate by mali preddefinovať všetky oblasti potrebné pre rýchle rozhodovanie ako naštartovať tento proces, vrátane legislatívnej a finančnej stránky. V najbližšom období by malo ministerstvo predložiť zákon o elektronických službách vo verejnej správe.

Predstavme si situáciu, že máme infraštruktúru, legislatívu a stojíme pred situáciou ako budú občania využívať eGovernment. Keďže v ľudskom správaní existuje určitá zotrvačnosť, bude potrebné ich k využívaniu týchto služieb motivovať.

Toto sa týka špeciálnej témy Digitálnej agendy – vytvorenie dôvery medzi poskytovateľom služby a tým, kto ju bude využívať. Dnes môžeme nájsť pozitívne príklady aj na Slovensku. Je to napríklad elektronické bankovníctvo, ktoré sa u nás využíva utešene rastúcim tempom. Keby neexistovala dôvera užívateľa, tak sa nevyužíva. Vidíme teda, že aj v našom prostredí nájdeme úspešné aplikácie a užívatelia si veľmi dobre rozmyslia, či a ako so svojimi peniazmi naložia a či pri tom budú využívať nové elektronické bankové služby.

V prípade eGovernment potrebujeme predovšetkým zabezpečiť jasnú legislatívu a rozbehnúť konkrétne projekty, ktoré môžu kritickej mase používateľov slúžiť ako inšpirácia pre masovejšie využívanie nových služieb verejnej správy. Využívanie elektronických služieb verejnej správy je jednoduchšie ako chodiť na úrady. Motiváciou môže byť nielen šetrenie časom, ale aj finančná stránka. A ak napríklad staršia generácia uvidí, že mladší, ktorí sú ďaleko náchylnejší využívať moderné služby, touto cestou získavajú a nestrácajú, presun od papierovej komunikácie smerom k eGovernmentu môže byť aj u nás veľmi rýchly. Existujú mnohé spôsoby ako motivovať obyvateľstvo a podnikateľov. V prvom rade ale treba mať vo verejnej správe všetko potrebné zanalyzované a prichystané.

V súvislosti s inklúziou staršej generácie do eGovernmentu však treba myslieť, aj na to, že staršie generácie sú zvyknuté chodiť na úrady, kde im pracovníci všetko vysvetlia, prípadne i vyplnia za nich tlačivá. Nestratí sa tým určitý osobný prístup?

To súvisí s rozlúsknutím problému, či a pre koho je eGovernment právom alebo povinnosťou. Povinnosťou v budúcnosti to má byť pre verejnú správu. Pre občana sa vytvára možnosť použiť dnešný spôsob, založený na papierovej komunikácií, ale taktiež prostredníctvom napríklad eGovernment kioskov alebo počítača z domu.

Pri zavedení eGovernment je dôležité, aby pri prvom kontakte občana s akoukoľvek úrovňou verejnej správy, za ktorou príde občan hoci aj v tej papierovej forme, sa ďalší proces zdigitalizoval. Pri ďalšom presune informácií už nebude ďalej obiehať papier ale elektronický údaj.

Z hľadiska efektivity a hospodárnosti je dôležité, aby prechodné obdobie digitalizácie prenosu v rámci verejnej správy navzájom, bolo čo najkratšie. Čím dlhšie bude trvať, kým posledná obec bude pripojená elektronicky, tým dlhšie budú zvýšené celkové náklady verejnej správy, pretože medzi úradmi bude kolovať aj papier aj elektronický dokument. Takéto dupľovanie aktivít nároky na financie iba zvyšuje. Elektronizácia verejnej správy však žiadnym spôsobom neobmedzí možnosť osobnej komunikácie občana alebo podnikateľa s úradníkom, ktorá má úplne iné dimenzie ako elektronická forma a v niektorých prípadoch aj naďalej zostane nevyhnutná.

Kedy by teda podľa Vás reálne mohol eGovernment na Slovensku fungovať?

Dnes už na rozdiel od minulosti máme rôzne štúdie a stratégie. Všetko sa tak odvíja od toho, koľko nás bude zavedenie a sfunkčnenie eGovernmentu stáť. De facto OPIS v 20 službách definoval, že najneskôr v roku 2015 budú v týchto oblastiach elektronické služby na Slovensku fungovať a Slovensko je zaviazané to zabezpečiť. Všetko teda závisí od toho, či sa podarí využiť základné nástroje OPISu, pretože ak nie, tak v tom momente padá reálny termín – rok 2015.

Potom nastáva otázka, akým spôsobom a z akých zdrojov bude Slovensko schopné zabezpečiť potrebný rozvoj eGovernmentu. Teraz máme k dispozícii štedré prostriedky zo strany EÚ, získali sme totiž najviac zo všetkých členských štátov EU, približne 10% rozpočtu EU na oblasť informačnej spoločnosti. Ak budú v programovacom období 2014-2020 nejaké ďalšie európske finančné nástroje pre Slovensko k dispozícii, tak určite na diametrálne nižšej úrovni.

Aj preto je Slovensko v centre pozornosti EÚ. Možno si myslíme, že nízke čerpanie týchto prostriedkov je len náš vnútorný problém – buď ich využijeme alebo nevyužijeme. Ale ide aj o reputáciu krajiny z hľadiska efektívneho čerpania a zabezpečenia svojho rozvoja pomocou vonkajších finančných zdrojov, pretože Únia nám ich poskytla práve preto, že pri porovnávaní v rámci EU sa Slovensko vo väčšine indikátorov nachádzalo a stále nachádza na konci európskych rebríčkov. Potrebujeme preto kvalitne odprezentovať, čo sme boli schopní za tých sedem rokov, aj s pomocou vonkajších finančných zdrojov, skutočne vybudovať a čo reálne poslúži na aktívne začlenenie Slovenska do rôznych cezhraničných elektronických služieb, ktoré sú dôležitou súčasťou Digitálnej agendy Európskej únie do roku 2020.

Obr. OPIS 2007-2013: plánovaný cieľový stav eGovernment služieb

 

Peter Druga pracuje od roku 1999 ako nezávislý konzultant v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a informačnej spoločnosti.

Pozadie

Rozhovor sa uskutočnil pri príležitosti workshopu Digitálna agenda pre Európu v rámci projektu Európa 2020, ktorý organizuje Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku a Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť. Zámerom série podujatí je rozprúdiť odbornú debatu o novej stratégii pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, jej prioritách a záveroch, ktoré vyplývajú pre Slovensko.

REKLAMA

REKLAMA