Slovenské 2+2 nemusí byť 2+2 na zahraničnej univerzite

Prekážky mobility študentov si často vytvárajú samotné slovenské vysoké školy, napríklad pokiaľ ide o uznávanie štúdia zo zahraničia či dostatočné poskytovanie informácií. O tom ako skvalitniť vysokoškolské vzdelávanie a mobilitu hovoril Michal Fedák z agentúry SAIA.

Michal Fedák
https://euractiv.sk

Pri tvorbe politiky vzdelávania sa v súčasnosti na Slovensku nachádzame v určitom neistom vákuu. Ktoré z dosiaľ predstavených iniciatív a návrhov, nedávnych či skorších, považujete za zmysluplné a mali by podľa Vás pokračovať?

Čo sa týka vzdelávania na vysokých školách a rozvoja vysokých škôl bolo naplánovaných veľa vecí, ktoré sa nestihli presadiť. V súvislosti s navrhnutými a začatými politikami, či už stratégiou budovania vedomostnej ekonomiky Minerva 2.0 alebo aktualizovaným zámerom štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015 Fénix, treba povedať, že obsahujú veľa dobrých opatrení, ktoré by prispeli k rozvoju kvality vysokých škôl a aj k prezentácií našich škôl v zahraničí.

Konkrétne môžem spomenúť opatrenie Minervy 2.0, ktoré sa zameralo na prilákanie špičkových výskumníkov z iných krajín na slovenské školy, aby tu robili výskum a zároveň pretransformovali svoje vedomosti v rámci pedagogického procesu, takže určite by z toho mali prínosy aj študenti. Takisto obsahuje rôzne opatrenia na odstránenie prekážok mobility, hlavne v prípade zahraničných študentov a výskumníkov prichádzajúcich na Slovensko.

Veľmi jednoduchým príkladom je to, že v Národnej rade je opäť zákon o pobyte cudzincov, a hoci nie je isté či prejde, návrh určitým spôsobom vytvára vhodnejšie podmienky práve pre študentov, výskumníkov a vysokoškolských učiteľov. Tým by sa Slovensko stalo, dá sa povedať, jednoduchšou krajinou pre to, ako sa usadiť, čím by bolo pre zahraničných odborníkov atraktívnejšie. Keď sa pozrieme na iné krajiny, napríklad Nemecko, kde sú schopní vybaviť takýmto špeciálnym, preferovaným skupinám pobyt za niekoľko dní až pár týždňov, na Slovensku sa bavíme o mesiacoch až polroku. To naozaj neprispieva k tomu, aby vysoké školy dokázali prilákať niekoho dlhodobejšie a za jednoduchších podmienok.

Témou, ktorá sa často skloňuje v súvislosti s rozvojom kvality verejných vysokých škôl je ich financovanie. Ako ho nastaviť a na čo sa sústrediť, aby toto vzdelávanie bolo motivujúce pre samotné školy i študentov a zlepšila sa kvalita vysokoškolského vzdelávania?

Prostredníctvom akých inštitúcií, grantov či projektov môžu študenti slovenských vysokých škôl vycestovať do zahraničia a využiť tak možnosti vzdelávacej mobility?

Na Slovensku existuje množstvo grantových a štipendijných schém, o ktorých študenti možno ani nevedia, keďže študenti sú pomerne živá skupina obnovujúca sa každé tri roky. Počnúc peniazmi z Európskej únie cez projekt Celoživotného vzdelávania, teda podprogram Erasmus, ktorý sa po praktickej stránke rieši priamo na zahraničných oddeleniach jednotlivých vysokých škôl, ide tiež o štipendiá poskytované vládou, ako je Národný štipendijný program, ktorý administratívne zabezpečuje SAIA. Ďalej existujú štipendiá na základe medzivládnych bilaterálnych dohôd, program CEEPUS, čo je Stredoeurópsky výmenný program pre univerzitné štúdiá pokrývajúci možnosti pobytov prevažne v strednej a juhovýchodnej Európy, ale aj v Rakúsku ako staršej členskej krajine EÚ. Takisto sú tu rôzne ponuky súkromných nadácií, ktoré sa špeciálne venujú podpore študentov a ich mobility. A v neposlednom rade existuje Študentský pôžičkový fond. Ak nič iné, tak si človek môže zažiadať o pôžičku s veľmi výhodným úročením a použiť tieto peniaze aj na pobyt v zahraničí.

Môžete uviesť najväčšie prekážky mobility slovenských študentov do zahraničia a zahraničných na Slovensko?

Prekážky mobility pre odchádzajúcich štipendistov alebo študentov si vytvárajú skôr samotné vysoké školy. Primárne ide o uznávanie tej časti štúdia, ktorú strávia mimo vlastnej vzdelávacej inštitúcie. Napriek tomu, že študenti podpíšu pred odchodom takzvaný Learning Agreement, veľa z nich netuší za akých presných podmienok im budú dané predmety uznané a ak sa im uznajú, stále je tam schované riziko, že budú musieť robiť nejakú dodatočnú seminárnu prácu alebo dodatočnú skúšku. Na Slovensku sa, bohužiaľ, často stáva, že moje 2+2 nie je 2+2 na zahraničnej univerzite, aj keď môže ísť o Oxford. Je to, bohužiaľ, slovenská povaha, s ktorou sa bojuje už dlhé roky, ale nejako sa to nedarí odstraňovať.

Čo by mohlo naše vysoké školy stimulovať k tomu, aby sa viac otvorili zahraničným študentom aj z krajín mimo EÚ?

Slovenské vysoké školy sú pomerne uzatvorené a akoby sa báli otvárať svetu. Ide skôr o iniciatívy individuálnych ľudí na katedrách a podobne. Prečo by mali chcieť prilákať napríklad zahraničných študentov? Odpoveď môže byť veľmi jednoduchá. Pre nich to môže byť ďalší doplnkový zdroj financovania v rámci viaczdrojového financovania.

Študenti z tretích krajín sú platcami školného podľa zákona o vysokých školách. Sú ochotní prísť na Slovensko, ak sa ponúka istý študijný program, ak je o ňom zverejnená informácia, ak je zabezpečený na štandardnej úrovni. Nemal by mať formu individuálnej konzultácie počas piatich rokov. Je to pre nich zaujímavé aj z ekonomického pohľadu. V SAIA máme skúseností z viacerých medzinárodných veľtrhov. Ceny, o ktorých sa bavíme na Slovensku od 2.000 do 10.000 eur v rôznych odboroch a programoch sú pre zahraničných študentov zaujímavé, pretože inde by za takýto program podobnej kvality museli zaplatiť dva až trikrát viac. Môže to teda byť pre naše školy pomerne lukratívne.

Keď hovoríme o mobilite slovenských študentov, podstatne najviac z nich odchádza študovať na celé štúdium ale i dočasné výmenné pobyty do Českej republiky. Ako dôvod sa často uvádza jazyková príbuznosť. Nestojí však za tým tak trochu aj lenivosť či neznalosť cudzích jazykov zo strany slovenských študentov?

 


Rozhovor vznikol počas workshopu mládež v pohybe, ktorý zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť SGI v rámci projektu Európa 2020 – inteligentná, udržateľná a inkluzívna Európa.

Pozadie

Michal Fedák je zástupca výkonnej riaditeľky Slovenskej akademickej a informačnej agentúry (SAIA, n.o.). Pôsobí aj ako člen Valného zhromaždenia Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry. Venuje sa témam študentskej a vedeckej mobility, internacionalizácie vysokoškolského vzdelávania a vplyvu mobility na kvalitu absolventov.

REKLAMA

REKLAMA