Martin Fronc: Nikdy nám nebolo jedno, ako bude EÚ fungovať

"Európska charizma" Jána Figeľa sa dá mediálne spojiť s KDH, hovorí v rozhovore s EurActiv.sk líder kandidátky KDH do Európskeho parlamentu Martin Fronc. Lisabonskú zmluvu odmieta, pretože posilňuje EP a nie postavenie členských krajín. Keby existovala inštitucionálna úprava podobná federálnym štátom, napr. Nemecku - v ktorej by popri volenom Európskom parlamente so zákonodarnou iniciatívou existoval prvok, v ktorom by mali rovnocenné postavenie členské krajiny, v KDH by o tom "veľmi vážne diskutovali".

Martin Fronc
https://euractiv.sk
  • Po voľbách opustia frakciu EPP-ED Európski demokrati a založia vlastnú skupinu. Uvažovalo KDH o tom, že by sa k tejto novovznikajúcej skupine (britskí konzervatívci, česká ODS, poľská Právo a spravodlivosť) v Európskom parlamente pridalo ?

Kresťanskodemokratické hnutie je prvým členom ľudovcov zo Slovenska. O odchode z tohto zoskupenia sme nikdy neuvažovali. Zatiaľ nevidíme dôvody a domnievame sa, že veci sa dajú presadiť len vtedy, keď ste v dostatočne silnom zoskupení, čiže nič také neprichádza do úvahy.

  • Netajíte sa kritikou Lisabonskej zmluvy. Napriek tomu, keď sa o Lisabonskej zmluve hlasovalo v Národnej rade SR, nehlasovali ste, na rozdiel od bývalých straníckych kolegov, proti. Vyplývalo to z vtedajšej stratégie opozície alebo bol iný dôvod?

KDH sa veľmi angažovalo, aby sme vstúpili do Európskej únie, pretože to pokladáme pre Slovensko za veľmi dôležité. Poviem aspoň základné dôvody. Za prvé, je to možnosť budovať na Slovensku demokraciu, možnosť politického a bezpečnostného zabezpečenia Slovenska a tiež ekonomická prosperita. Na druhej strane nám nikdy nebolo jedno, ako bude Európska únia fungovať. Pred tým, ako sme sa rozhodovali, mali sme špeciálne stretnutie s odborníkmi a ústavnými právnikmi, kde sme tie veci rozobrali.

Z tohto dôvodu bol náš postoj k Lisabonskej zmluve odmietavý. To, že sme nehlasovali, bolo výsledkom toho, čo sa vtedy udialo v parlamente, a zápasu o to, aby nebola narušená sloboda médií.

  • Pramení vaše odmietnutie Lisabonskej zmluvy z toho, že si myslíte, že istým spôsobom obmedzuje suverenitu štátu  – a teda odmietate zmluvu ako takú – alebo sa vám nepáči spôsob, akým bola prijímaná, tzn. že na Slovensku neprešla referendom?

To najpodstatnejšie, čo vidíme je, že sú tam veci, ktoré pokladáme za zlé. V prvom rade je to obmedzenie možnosti prejaviť ako menšia krajina svoje stanovisko v zásadných otázkach, čo doteraz existovalo a vďaka Poľsku ešte existuje minimálne do roku 2013 – teda právo tzv. menšinového veta. Druhá vec je, že nám prekáža časť Charty, ktorá môže vytvoriť podmienky, že dôjde k ohrozeniu otázok, ktoré my vnímame ako zásadné – aby bol chránený život, aby boli manželstvá tradičné a podobne. Preto som v parlamente inicioval, aby sme pri ratifikačnom procese robili rovnaké jednostranné vyhlásenia, ako urobilo napríklad Poľsko alebo Írsko, že kultúrne a etnické otázky chápeme ako výslovnú kompetenciu členskej krajiny.

  • V KDH sa chystá výmena predsedníctva. Čakáte, že s príchodom Jána Figeľa na post predsedu strany bude strana „európskejšia“?

Musím trošku odmietnuť, že nie sme európska strana. Sme silne európska strana, ale tiež chceme veľmi razantne bojovať za to, čo si myslíme, že je správne. Ale istým spôsobom áno. Vnímam skôr to, že Ján Figeľ je človek, ktorý má „európsku charizmu“, a že istým spôsobom sa aj mediálne dá táto jeho charizma spojiť so stranou.

  • Integrácia v Európskej únii, približovanie národných politík a predávanie kompetencií na spoločné orgány začína zasahovať do stále väčšieho množstva hospodárskych politík. Menovú úniu už máme, postupne sa koordinuje aj energetika, hovorí sa o nejakej forme spoločnej daňovej politiky. Určitá harmonizácia daní už je, hovorí sa o ďalšej, Maastrichtské kritériá obmedzujú fiškálne politiky. Čo z toho považujete za prospešné pre existenciu spoločnej únie a čo z toho považujete za škodlivé, teda čo by ste v Európskom parlamente chceli brzdiť?

Je dobré, ak sú obmedzené fiškálne deficity štátnych rozpočtov. To súvisí aj so vstupom do menovej únie. Ale sme proti tomu, aby Európska únia pristúpila k harmonizácii daní. Nebude to jednoduchá vec. Zúčastňoval som sa rokovaní politického vedenia európskych ľudovcov  a vnímam, že aj vo veľkých krajinách, ktoré sú zdanlivo za harmonizáciu daní, je časť ľudí, ktorí sú presvedčení, že harmonizácia by Európskej únii škodila. Najmä v tom, že by obmedzila súťaživosť. Zasahovanie do oblasti ekonomiky v žiadnom prípade nepodporíme a budeme bojovať, aby to boli otázky, ktoré patria do kompetencií členskej krajiny.

  • Jeden z argumentov na podporu Lisabonskej zmluvy, ktorý často zaznieva je, že Lisabonská zmluva posilňuje úlohu národných parlamentov a posilňuje Európsky parlament, a teda posilňuje úlohu priamo volených zástupcov ľudí v rozhodovacom procese v EÚ. Nie vlád, nie úradníkov Európskej komisie, ale priamo volených zástupcov ľudí. Nemyslíte si, že z tohto pohľadu by bolo neprijatie Lisabonskej zmluvy škodou pre EÚ, ktorá sa potrebuje demokratizovať?

Čo sa týka posilnenia kompetencií Európskeho parlamentu, istý posun tu je. Na druhej strane je podľa mňa nedostatočný, ale dobre viete, že v krajinách, ktoré sú usporiadané ako federácie, napríklad Nemecko, existuje ešte aj iná inštitúcia, kde sa môžu silným spôsobom prejaviť aj členské krajiny. Tento návrh Lisabonskej zmluvy ide len jedným smerom posilnenia zastupiteľského formátu tzn., že sa v otázkach, ktoré členské krajiny vnímajú ako zásadné, stráca ich priestor a v tom vidím problém.

  • Ak by sa teda legislatíva v EÚ premenila na tradičnú legislatívu federatívneho štátu, kde máme priamo volených zástupcov ľudu – čo je Európsky parlament, s kompetenciami, aké má mať parlament – a zástupcov členských krajín, čo je dnes v podstate Rada, len by to bolo zlúčené a formalizované, ako to je vo federálnych krajinách, napríklad v Nemecku, bola by pre vás takáto úprava prijateľná?

To je práve to, o čom diskutujeme. To, čo bolo pre členské krajiny, s Lisabonskou zmluvou odchádza a nenahrádza sa ničím iným. Keby takáto úprava bola, určite by sme o tom veľmi vážne diskutovali a je možné, že by sme ten svoj postoj korigovali.

  • Vo vašom programe spomínate potrebu posilniť geopolitické postavenie EÚ. Je to tak, že ste za posilňovanie spoločnej zahraničnej a obrannej politiky EÚ?

Pokiaľ ide o obrannú politiku, určite áno. Ale musím to trochu vymedziť v smere boja s organizovaným zločinom, s terorizmom, pretože tam sú celkom iste samotné členské krajiny podstatne menej efektívne. Otázka vytvorenia obrannej politiky, ak myslíme vytvorenie spoločnej armády, to je na dlhšiu diskusiu. Dnes by som k tomuto určite meritórne stanovisko nemohol zaujať.

  • Myslíte si, že by Európska únia mala mať jednotný postoj k iným veľkým svetovým hráčom ako je Rusko, Čína, Spojené štáty americké a snažiť sa o to, aby tento postoj nebol brzdený národnými postojmi? Alebo je to stále oblasť, kde je hľadanie spoločného postoja nemožné?

Ja si myslím, že ten proces je z krátkodobého hľadiska nemožný. Z dlhodobého hľadiska sa istá forma pravdepodobne podľa mňa nájde a ak chce Európa byť globálnym hráčom, tak bude musieť takto fungovať.

  • Na koľko by mala potom zahraničná politika akcentovať oblasť ľudských práv? Dajme tomu vo vzťahu k Číne, ktorá je dôležitým hospodárskym partnerom a na druhej strane sú tam k ich dodržiavaniu veľké výhrady.

Je to veľmi citlivá otázka. Som presvedčený, že základné ľudské práva treba dať vyššie ako je otázka ekonomických záujmov.

  • Vo vašom programe hovoríte, že podporujete pristúpenie nových členských krajín a spomínate konkrétne len Chorvátsko, Srbsko a Čiernu Horu. Čo ostatné krajiny, ako je Macedónsko, ktoré už má kandidátsky štatút, Albánsko a iné krajiny na Balkáne?

Pokiaľ ide o Albánsko, to je na podstatne dlhší proces, pretože rozširovanie Európskej únie nie je len o splnení istých kritérií, ale aj o zdieľaní spoločných hodnôt. Myslím, že Albánsko ešte nie je tak ďaleko. My sme tiež jasne formulovali aj postoj k Turecku, sme za privilegované partnerstvo, ale nie za to, aby sa Turecko stalo členom Európskej únie.

  • Na nedávnej diskusii, ktorú organizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu, sa na podobnú odpoveď prihlásil turecký veľvyslanec, ktorý hovoril o tom, že možno si to ľudia neuvedomujú, ale európske územie Turecka je väčšie, než päť iných členských krajín EÚ a žije tam viac obyvateľov, než v mnohých iných krajinách EÚ. Z čoho vyplýva to odmietanie členstva Turecka? V diskusiách sú dva dôvody – jeden je kultúrny a druhý je skôr ekonomicko-politický. Okrem toho je Turecko silným hráčom, čo sa týka počtu obyvateľov, čo by zásadne zvrátilo mocenské pomery v rozhodovacích procesoch. Takže, čo z toho je pre vás dôležitejšie?

Na to je z nášho pohľadu veľmi krátka odpoveď. Určite je to kultúrny dôvod. Myslíme si, že situácia v celom Turecku je iná – čo sa týka vzdelania a kultúrnych hodnôt, tradícií a do istej miery aj iné náboženstvo. Toto sú dôvody, kvôli ktorým si myslíme, že Turecko nie je dnes krajinou, ktorá by kultúrne a etické hodnoty zdieľala rovnako ako Európa.

  • Myslíte si, že tento problém kultúrnej odlišnosti sa potom týka aj mnohých migrantov – Kurdov a Turkov – ktorí žijú dnes v Európskej únii? Slovensko nie, ale západoeurópske krajiny majú veľké moslimské menšiny. Vidíte problém aj tu alebo je to o inom rozmere?

Myslím si, že je to predsa len trochu iný rozmer. Som presvedčený, že Európa musí prijímať aj migrantov, a to nielen z ekonomických dôvodov ako pracovnú silu. Proces zbližovania s Tureckom určite nie je možný v horizonte pár desiatok rokov, ten vývoj dlhodobý. Dnes sa nastoľuje otázka Turecka v EÚ v priebehu desiatich rokov, ale to naozaj nie je reálne.

  • KDH vníma súčasnú hospodársku krízu predovšetkým ako krízu morálky. Znamená to, že to situáciu vnímate ako individuálne morálne zlyhanie ľudí, ktorí narábali s kapitálom? A ak to takto vnímate, aká cesta nápravy je podľa Vás možná?

Nemyslím si, že to bolo len individuálne zlyhanie. Skôr išlo systémovo-skupinové zlyhanie vo finančnom a bankovom sektore. Ale aj v politickom, pretože  v Spojených štátoch rozbehli systém, v ktorom má každý svoj dom, banky dávali hypotéky, o ktorých sa dopredu vedelo, že ich nebudú ľudia schopní splácať. Recept na riešenie tejto krízy svet dnes nemá a ani KDH nemá univerzálny recept, to by bolo predsa len trochu trúfalé. Ale rozhodne si myslím, že sa treba vrátiť späť a dbať na to, aby sme zachovávali poriadok. Existuje latinské príslovie „Serva ordinem et ordo servabit te“ –  zachovaj poriadok a poriadok zachová teba. Myslím si, že ak bude snaha o dodržiavanie základných pravidiel morálky – myslím v zmysle fungovania obchodu a trhu – tak sa dá zabezpečiť aj to, že sa v budúcnosti takejto kríze vyhneme.

  • Máte skôr pocit, že súčasná regulácia finančných trhov je nekvalitná alebo boli finančné trhy regulované nedostatočne?

Vôbec si nemyslím, že regulácia by bola nedostatočná. Je to o tom, že pravidlá sa nedodržiavali. To, že poskytnete hypotéku bez záruk, na tom sa podieľal tak bankový sektor v Spojených štátoch, ako aj politická reprezentácia, keď to spustili ešte za vlády prezidenta Clintona. V tomto smere nie sú bez viny ani politické špičky.

  • Zdieľate obavu, ako niektorí tvrdia, že hospodárska kríza zastáva domnienku na posilňovanie úlohy štátu v ekonomike?

Musím povedať, že trošku áno. Ja by som bol nerád, keby sme prijali tézu, že štát je ten, ktorý dokáže všetko riešiť. Štát má v prvom rade dbať na to, aby nastavené pravidlá a právo fungovali, aby boli vymožiteľné. Toto sú omnoho väčšie problémy, ktoré vnímam. Nesúhlasím, že štát je schopný všetko regulovať a riadiť. To je myšlienka, ktorá prichádza zo strany ľavice.

  • Vo volebnom programe KDH stojí, že podporujete, aby európske univerzity vychovávali absolventov, ktorí by viac odpovedali na potreby trhu. Ako sa to dá zabezpečiť v celoeurópskom kontexte?

Vzdelanie je výsostná kompetencia členskej krajiny, takže celkom iste nie cez nariadenia a smernice. Európska únia disponuje pomerne veľkým objemom finančných prostriedkov, ktoré podľa nás nerozdeľuje dobre. Myslím si, že oveľa lepšia a schodnejšia cesta je cez motiváciu a cez spôsob investovania finančných prostriedkov do vysokého školstva. Takouto motiváciu podľa môjho presvedčenia dosiahnete viac a aj skôr sa bude dať naplniť cieľ, ak EÚ hovorí o vzdelanostnej ekonomike. Mnohokrát ide ale skôr o deklarovanie a oveľa menej o realizovanie. Dnes nevedia špičkové politiky EÚ riešiť otázku financovania práve preto, že mnohé finančné prostriedky dávajú neefektívne do podpory povedzme časti poľnohospodárskeho sektoru.

  • Čiže v Európskom parlamente budete presadzovať reštrukturalizáciu európskeho rozpočtu, keď sa bude rokovať o ďalšom sedemročnom finančnom rámci?

Celkom iste sa budeme o to usilovať.

REKLAMA

REKLAMA