Vladimír Palko: EÚ má byť klubom kresťanskej kultúry

"Neradi by sme do Európy importovali bludné kultúrne posuny", hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk líder kandidátky do EP KDS-OKS Vladimír Palko. Príspevok KDS-OKS k vyriešeniu demokratického deficitu EÚ vidí v presadzovaní referenda o každej zmene zmúv únie, posilňovanie právomocí Európskeho parlamentu však odmietajú.

Vladimír Palko
https://euractiv.sk
  • Vaše predvolebné plagáty hovoria dosť jasne, že leitmotívom vašej kampane je „suverenita Slovenska“. Vo volebnom programe zdôrazňujete ochranu suverenity v ekonomickej oblasti, najmä dane a odvody, a etickej, najmú ochrana života a rodiny. Prečo práve tie? Sú podľa vás mimoriadne ohrozené?

Dane sú základným ekonomickým nástrojom. Sú o chlebe, ako si naň budeme zarábať, a ako v tom budeme samostatní. Ekonómovia vedia, že sú dva základné nástroje ovplyvňovania ekonomiky. Menové nástroje už nemáme, rozhoduje Európska centrálna banka. Stále ale máme fiškálne nástroje – rozhodnutiami o daniach ovplyvňujeme zamestnanosť, výšku investícií, a tak ďalej. Doba národov podľa mňa ešte neprešla, a dlho asi neprejde, národ je jednotka, v ktorej sa ľudia cítia prirodzene. Národ by mal mať v rukách svoj chlieb – preto daňová a odvodová suverenita. Inak, je strašným paradoxom, že strany ktoré sa označujú za národne orientované, sú to ochotné úplne pustiť z rúk. Premiér Fico už pred dvoma rokmi povedal, že daňovej harmonizácii sa nevyhneme, jeho podpredseda vlády Čaplovič hovorí dokonca o harmonizácii odvodov. O SNS je škoda reči.

Ešte dôležitejšie je však rozhodovanie o kultúrno-etických otázkach, najmä ochrane rodiny a života. Kultúra má veľký význam – našou témou nie je len ekonomika. V zmýšľaní Európanov, poviem to rovno, odkresťančených Európanov, pozorujeme hlbšie kultúrne posuny. Ako keby sa viac klaňali všetkému, čo je cudzie, a čo je domáce, tradičné, majú tendenciu potláčať. Súvisí to aj so vzťahom k imigrácii a vedie to k príliš veľkému sebaobviňovaniu a istej bezvýchodiskovosti. Tá sa zas prejavuje napríklad v demografii – za jediné možné riešenie poklesu populácie sa považuje dovoz prisťahovalcov z mimoeurópskeho priestoru, nie zvýšenie pôrodnosti.

Sme ďaleko od toho, aby sme si mysleli, že tento hlbší posun môžeme riešiť politicky. Ale dá sa politicky ovplyvniť. Sme radi, že sme v Európskej únii. Šli sme tam s tým, že budeme môcť slobodne cestovať, kupovať tovar v zahraničí, podnikať, študovať… To všetko je fajn. Ale neradi by sme importovali bludné kultúrne posuny.

  • Vráťme sa k daniam. Táto oblasť už čiastočne harmonizovaná je. Považujete to za nesprávne a chcete navrhnúť zrušenie týchto opatrení?

Zatiaľ nie sú harmonizované priame dane, čiastočne sú nepriame, spotrebné. Ani to by nemuselo byť, ale museli sme súhlasiť, bola to cena za vstup do EÚ. Ale ďalej to ísť nemôže. Tlak na harmonizáciu z Európskej komisie bol veľký už v minulom a predminulom roku. Tlačia aj veľké členské krajiny – hovorila o tom kancelárka Merkelová, i prezident Sarkozy. Teraz to na chvíľu utíchlo, pretože hlavný európsky prúd má jeden veľký problém – Írsko, Lisabonská zmluva a opakované referendum. Íri neschválili Lisabonskú zmluvu aj kvôli daňovým otázkam. Teraz nastala fáza upokojovania Írov, že na ich dane im nik nesiahne, len aby zopakovali referendum a povedali áno. Ale ak sa podvolia a povedia áno, tlak na harmonizáciu sa opäť spustí a bude silný.

  • Vo volebnom programe sa hlásite k rešpektovaniu Maastrichtských kritérií. Tie však tiež svojím spôsobom obmedzujú slobodu štátov vo fiškálnej oblasti – stanovujú maximálny prijateľný deficit, a podobne. To nie je obmedzením suverenity? Nie sú Maastrichtské kritériá dobrým príkladom toho, že stanovenie spoločných pravidiel nie je popretím suverenity, ale vytvorením prostredia, v ktorom žiaden štát nemôže konať ako „čierny pasažier“, na úkor ostatných?

Dodržiavanie Maastrichtských kritérií nie je obmedzením suverenity, ale vecou základnej slušnosti. Nemôžete míňať viac, než na čo máte. Už aj umožnenie trojpercentného schodku je len ohraničením ekonomickej nemravnosti – správne by predsa bolo, ak by bol rozpočet vyrovnaný. Ani to však vždy neplatilo, bol dvojaký meter – silný mohli prekračovať 3% limit schodku, slabí nemohli. A keď sa na jeseň minulého roku začala prejavovať hospodárska kríza, prvou reakciou francúzskeho prezidenta Sarkozyho bolo, že Maastrichtské kritériá neplatia. Deficity veľkých krajín ohrozujú infláciou celú eurozónu, do ktorej už teraz patríme aj my.

  • Vnímate prijatie eura pozitívne, alebo negatívne?

Bola to podmienka nášho vstupu. Museli sme ju splniť, nemá zmysel diskutovať, či to bolo dobré, alebo zlé. My sme však presadzovali čo najneskorší termín. Kríza a skoré prijatie eura nám spôsobujú hospodárske problémy. Pozrite sa zlý výber daní – pri DPH to výrazne spôsobujú zahraničné nákupy občanov z prihraničných regiónov. Susedné krajiny nemajú euro, devalvovali menu a teraz je tam lacno. S čo najneskorším prijatím eura sme mali pravdu.

  • Minulý týždeň ste ohlásili podpis dohody s Libertas. Čo si od toho sľubujte?

Dohodli sme sa, že budeme spoločne podporovať zvrchovanosť členských štátov v daňových a kultúrno-etických otázkach, tretím spoločným bodom je, že o každej ďalšej zmene zmlúv v EÚ sa má hlasovať v referende. To je náš príspevok vyriešeniu demokratického deficitu Únie. Okrem toho je nám sympatická jeho snaha o prehľadnosť financovania EÚ, jej výdavkov a hovorí to isté ako my – menej smerníc. Tak isto máme ale aj odlišné názory.

  • Súhlasíte s tvrdeniami lídra Libertas, že nemá problém s prenosom suverenity na európsku úroveň, ak tí, čo rozhodujú, a tí, čo návrh predkladajú, sa budú zodpovedať občanom vo voľbách?

Tam už súhlasíme menej. Ale štyri menované body sú veľkým priestorom pre spoluprácu.

  • Ak sa dostanete do Európskeho parlamentu, pripojíte sa k prípadnej skupine Libertas?

Určite budeme v týchto veciach spolupracovať, je však priskoro hovoriť, či vznikne skupina Libertas, a či v nej budú zástupcovia OKS-KDS. Veci sú dosť v pohybe. Libertas má ambíciu byť významným prvkom, ale prebiehajú aj pohyby medzi tými stranami konzervatívneho tábora, ktoré zvyknú vidieť veci podobným spôsobom, ako my. To sú britskí konzervatívci, poľská Právo a spravodlivosť, česká ODS, teraz tam vznikla aj Strana svobody občanú podporovaná do istej miery prezidentom Klausom… to všetko sú strany, ktoré môžu spolupracovať aj v Libertas. Možno tu teda vznikne aj podstatne väčšia skupina.

  • V ktorých oblastiach dáva podľa vás EÚ pridanú hodnotu?

Myslíme si, že na tom bude výrazne lepšie, ak bude do niektorých vecí členských štátov menej zasahovať. Skôr by sa mali niektoré právomoci vrátiť členským štátom. V kultúrno-etických otázkach sa popáchalo už veľa škody, tým že EÚ šíri určitú ideológiu, a v daniach sa na to ešte len chystá. V čom by sa ale EÚ mohla angažovať? Máme isté tvrdé ponaučenia z plynovej krízy, preto si viem predstaviť, že, s našim súhlasom a podporou, môže riešiť otázky energetickej nezávislosti.

  • Ako sa staviate k snahám EÚ na poli klimatickej politiky?

Programovo sa tým nezaoberáme. Musím povedať, že v otázke, či klimatické zmeny naozaj spôsobuje človek, by som ešte čakal zásadnejšie dôkazy, jednoznačnejšie uznanie všetkými vedcami.

  • V programe hovoríte o potrebe ochrany, rešpektovania judeo-kresťanských koreňov Európy. Myslíte si, že sú dnes ohrozené? Myslíte že ich ohrozuje EÚ?

Či to je vplyv európsky, to by som nepovedal. My vôbec nie sme s Európou nepriatelia. Zásadný problém je niekde inde. Asi vám nebolo veľmi príjemné počúvať celé tie roky rozkrikovanie takzvaných národne orientovaných politikov, ktorí mali tendenciu hocikoho nálepkovať „správny Slovák“ a „zlý Slovák“. To isté sa teraz deje na európskej úrovni, akurát tam vznikol silný hlavný prúd, ktorý si osobuje právo rozhodovať, kto je dobrý Európan, kto euroskeptický, a tak ďalej. My sme tiež dobrí Európania. Tiež máme Európu radi – možno radšej, ako niektorí modernisti, pretože ju vnímame v jej historickej celistvosti.

Chceme zachovať európskeho ducha Európy. Ktorý kontinent dal celému svetu toľko , ako Európa? Dala zámorské objavy, ktorými prepojila svet, ubránila sa pred islamom, svetu dala modernú vedu, dala mu módu, latinčinu, angličtinu, monogamné manželstvo… a dala svetu aj isté vnímanie, že človek je bytosť neopakovateľnej hodnoty. To nikde inde nebolo, takéto vnímanie človeka nevniklo v žiadnych ázijských despociách. Kresťanstvo to ešte potvrdilo, keď povedalo, že každý človek je dieťa božie – to je úžasný pohľad na človeka. Je to európske vnímanie – človek má vymeraný čas, ktorý musí nejako využiť, a bude za to braný na zodpovednosť, ako konal pre seba, svojich blízkych, vlasť a tak ďalej. V európskom vnímaní je zároveň človek popri celej svojej úžasnosti bytosťou padlou, potrebuje korekciu zo strany druhých, obmedzenie moci. Takže popri slobode človeka dala vzniknúť aj demokracii. V Európe vzniklo, že vládcovia majú vládnuť zo súhlasom ovládaných – to hovoril ešte Tomáš Akvinský.

Lenže dnes mizne povedomie povinností, priestor vypĺňa len poznanie práv. Všetko, čo nás napadne, je právo. Výsledkom je úpadok. Prvým a veľmi vážnym signálom je demografia. Európska ideológia, ktorá na vás dýcha zo zmlúv a vyhlásení, vychádza v ústrety ľudským slabostiam, všelijakým bláznovstvám, neuznáva sa cena ľudského utrpenia, sebaobetovania… Z človeka robí bôžika. Výsledkom je demografický úpadok, kríza rodiny, ustupovanie pred islamom. Potom to ale paradoxne vedie k veciam, ktoré popierajú dokonca liberálnu ideológiu. Liberáli, ktorí bojujú za práva žien, nakoniec vytvoria situáciu, že nemecký súd odmietne odsúdiť moslima za týranie manželky, lebo „v tej civilizácii je tak trochu zvykom, že tam muž vládne tvrdou rukou“. Hovorím o konkrétnom rozhodnutí súdu v Nemecku. Vedie to k snahe o zavedenie islamského práva šaría – sám som v pozícii ministra vnútra videl liberálnych európskych politikov, napríklad ministra spravodlivosti Holandska, ktorí súhlasia. To by sme videli neradi. Nie preto, že by sme moslimov nenávideli – niekedy sa správajú dôstojnejšie, než my.

  • Nie raz ste hovorili o hrozbe, ktorú pre Európu predstavuje islam. Ako to majú riešiť krajiny, v ktorých už žijú početné moslimské menšiny? Milióny moslimov sú dnes občanmi, v niektorých prípadoch len obyvateľmi, Európskej únie…

Sú tam, sú občania, majú svoje práva. Štáty to musia riešiť – európsky, civilizovane. Stále však ich vlády môžu zaujať tvrdý postoj, že kto tu chce žiť, musí akceptovať naše štandardy, zvyklosti. Problém je v definovaní štandardov, v tejto liberálnej dobe už pomaly nič nemôžete označiť za normu.

Bolo by dobré poučiť sa zo situácie na západe, a brať problém prisťahovalectva ako skutočný problém. Skôr, než prepukne. To neznamená averziu voči moslimom či iným kultúram. Vidím to ako čisto praktickú, odpozorovanú vec. Bol som ministrom vnútra a dobre viem, že Trnavčan a Bratislavčan sa môžu pokojne kamarátiť, ísť spolu na pivo, ale keď je futbal, nie je dobré, aby boli veľké skupiny jedných aj druhých v spoločnom priestore.

Neznamená to neúctu k inej kultúre. Som hrdý na to, že som nesúhlasil s inváziou do Iraku. Hlavný dôvod bol, že tam budú umierať ľudia, moslimovia. Ich životy som rešpektoval viac, než mnohí liberáli.

  • V oblasti rozširovania EÚ ste podľa nášho dotazníka ochotní akceptovať všetky krajiny, „ktoré zdieľajú tisícročnú európsku kultúru“. Ktoré sú to?

O Rusku nemusíme hovoriť, pretože má ambíciou byť autonómnou kultúrou. A to treba akceptovať. Obávam sa, že podobne je na tom UkrajinaBielorusko, ale v tom nechcem dávať definitívne stanovisko. Hranicou, krajinou, ktorá by už v EÚ nemala byť, je Turecko. Preto, že je to moslimská krajina. Netvrdím, že EÚ má byť kresťanský klub, ale klub kresťanskej kultúry. Zďaleka už nie sme v Európe všetci kresťania, ale stále nás spájajú mnohé veci späté s kresťanstvom. Slávime Vianoce, Veľkú noc, spájajú nás dejiny. Veď Turci sa musia pozerať na posledných tisíc rokov z historického hľadiska úplne opačne, ako my…

  • To niekedy aj Slováci s Maďarmi…

Áno, ale problémy máme možno posledných 150 rokov, predtým nie. Zatiaľ čo Európa s islamom zápasí od vzniku islamu, 1500 rokov. A sú to iné kultúry. Nemáme spoločné zvyky, spoločné tance, nemáme spoločné jedlá či módu, spoločné historické víťazstvá… S moslimami je to proste inak a nebojme sa to pomenovať. To neznamená, že Turecko nemôžeme oceňovať ako spoľahlivého partnera v NATO, alebo že nemôže mať s EÚ tesnejší vzťah, než iné štáty, ale Európska únia by mala byť klubom kresťanskej kultúry.

Albánsko z hľadiska počtu obyvateľov nezohráva tak významnú úlohu, ako Turecko. Zásadný problém v ňom nevidím. Pozrite, prítomnosť „iných ľudí“ isté obohatenie prináša. Horšie je, keď je to masové, ako v západnej Európe. Vedie to k nepríjemným problémom.

  • Akým spôsobom sa chcete na pôde nadnárodnej inštitúcie, akou je Európsky parlament, zasadzovať za suverenitu štátov?

Európska únia by sa mala vzdať ambície zasahovať do kultúrno-etických otázok, a nemala by harmonizovať dane. Sú to tak veľké oblasti, že ak sa sústredíme s KDS-OKS na ne, a niečo dosiahneme, bude to stačiť.

  • Ste za posilnenie právomocí Európskeho parlamentu?

Skôr nie. Ak sa pozriem na ambície väčšiny, ktorá prijíma v europarlamente všetky rozhodnutia, bol by som nerád. Pretože oni by určite chceli zasahovať aj v dvoch oblastiach, kde sme za suverenitu členských krajín.

Prezident Gašparovič kedysi povedal, že Európsky parlament by mal byť kreovaný so zástupcov národných parlamentov, nie volený priamo. Súhlasíte s ním?

Nemôžem povedať, že by mi také názory boli nesympatické. Len sa pýtam, či to prezident myslel vážne, keď sa potom celé roky už takto nevyjadroval. Naša politika je realistická, žiadame len to, čo môžeme dosiahnuť. To o čom hovoríte, by bolo vlastne rozpustením Európskeho parlamentu. Tým sa nezaoberáme.

REKLAMA

REKLAMA