Poradca Montiho skupiny: Reforma európskeho rozpočtu ušetrí štátom peniaze

Brexit otvoril jedny dvere. Na reformu rozpočtu treba otvoriť aj ďalšie, vysvetľuje v rozhovore pre EurActiv.sk expert v oblasti rozpočtu EÚ Giacomo Benedetto.

Giacomo Benedetto

Giacomo Benedetto je držiteľ titulu Jeana Monneta v oblasti rozpočtu EÚ, prednáša na Royal Holloway, University of London a je spoluautorom štúdie Potenciálne obmedzenia pri reforme financovania rozpočtu EÚ pre Skupinu na vysokej úrovni pre vlastné zdroje. 


Montiho skupina predstavila niekoľko nových možností financovania rozpočtu EÚ. Nahradí súčasný systém príspevkov členských štátov jeden nový vlastný zdroj, alebo by malo ísť skôr o kombináciu viacerých zdrojov? 

V súčasnosti je rozpočet financovaný z vonkajších ciel a z podielu vyzbieranej DPH vo všetkých štátoch Únie. To predstavuje približne 25 % peňazí v rozpočte EÚ. Zvyšok tvoria príspevky členských štátov, teda rovnaký podiel z ich hrubého národného dôchodku (HND), mínus rabaty – vratky pre štáty, ktoré sú považované za nadmerných prispievateľov. Systém národných príspevkov na pokrytie rozpočtu tu zostane. Samotné príspevky by však po zavedení nových vlastných zdrojov mali byť nižšie.

Systém národných príspevkov na pokrytie rozpočtu tu zostane.

Čo sa týka nových vlastných zdrojov, neexistuje žiaden favorit. Na konci to bude záležať od politickej dohody, či získať financie zo zdanenia spotreby energie alebo CO2, príjmov firiem, finančných transakcií alebo z nového zdroja z DPH. Malo by to však byť v súlade s politikou EÚ v oblasti energetickej únie, ochrany klímy, vnútorného trhu, boja proti daňovým únikom či regulácií finančného sektora.

Hovorí sa, že brexit otvoril dvere reforme európskeho rozpočtu. Čo opozícia ostatných štátov? 

Brexit otvoril jedny dvere. Bude však treba otvoriť aj ďalšie. Správa Montiho skupiny ráta s tým, že reforma vlastných zdrojov bude viesť k dojmu, že sa navýši aj celý rozpočet – proti čomu sú mnohé členské štáty.

Zníženie príspevkov do rozpočtu EÚ umožní štátom zvýšiť domáce výdavky alebo znížiť dane.

Jasne preto tiež vysvetľuje, že zavedením nových vlastných zdrojov sa príspevky členských štátov (na základe ich HND) znížia. Zníženie týchto príspevkov umožní štátom zvýšiť domáce výdavky alebo znížiť dane.

Čítajte aj: Brexit otvára dvere reforme rozpočtu EÚ

Reforma systému zdrojov rozpočtu si vyžaduje jednomyseľnosť v Rade, ako aj ratifikáciu vo všetkých členských štátoch. Je preto logické predpokladať, že reforma bude súčasťou akéhosi balíčka. Čo môžu odporcovia reformy získať výmenou za ich súhlas? 

V súčasnosti sú pre Európsku úniu a členské štáty rokovania o rozpočte veľmi nákladné, ako ekonomicky, tak politicky. V hre je ich dobrá vôľa. Dobrá reforma, vrátane zmien vo výdavkoch v prospech všetkých (collective gains), najmä v oblastiach, kde je Európska únia efektívnejšia ako členské štáty – investície do výskumu a inovácií či satelitných systémov – môže ušetriť náklady všetkým.

Platí to hlavne v prípade, keď sa na výdavky nepozerá len ako na presun peňazí do členských štátov, ale ako na investície, z ktorých ťažia všetci, napríklad rýchlejšia satelitná technológia či energetická bezpečnosť.

Je možné, že niektoré nové vlastné zdroje neúmerne zaťažia konkrétne členské štáty. Napríklad v prípade dohody o vlastnom zdroji založenom na spotrebe CO2 by to boli štáty silne závislé od uhlíkovej energie. V takýchto prípadoch pripadajú do úvahy rôzne kompenzačné balíčky. Kompenzácia by mohla súvisieť napríklad s investovaním v prioritných oblastiach EÚ, ako politika súdržnosti či energetická bezpečnosť, skôr než s priamou náhradou v dotknutej oblasti.

Mario Monti niekoľko krát zdôraznil, že výber daní je vo výlučnej právomoci členských štátov, tým pádom nemôžeme hovoriť o „európskej dani“. Aký podiel by mala ale EÚ dostávať z prípadných nových daní, ak zoberieme do úvahy, že tieto dane sama navrhne? 

Horný limit neexistuje. V prípade, ak EÚ dostane z nových vlastných zdrojov viac, než je hodnota súčasného výdavkového stropu (0,95 % HND), prebytkové peniaze členským štátom vráti. Inak povedané, celková výška príjmov EÚ zostane rovnaká, ak sa všetky členské štáty nedohodnú inak.

S blížiacim sa odchodom Veľkej Británie dali politici z ostatných rozpočtovo-skeptických štátov jasne najavo, že debata o čistých príspevkoch (koľko z rozpočtu dostanú v porovnaní s tým, koľko prispejú) ich až tak nezaujíma. Zaujíma ich hlavne to, ako udržať rozpočet čo najmenší.

Výška príjmov EÚ zostane rovnaká, ak sa všetky členské štáty nedohodnú inak.

Nebolo by jednoduchšie presadiť „ozajstnú európsku daň“? Pravidlo jednomyseľnosti predsa platí v oboch prípadoch. 

Na to by bola potrebná reforma zmlúv EÚ. Je však možné navrhnúť nový vlastný zdroj, kde by členské štáty predali právomoc výberu Európskej komisii alebo inej inštitúcií EÚ. Funguje to už napríklad pri výbere pokút v oblasti hospodárskej súťaže.

Problematika vlastných zdrojov je úzko spätá s širšou otázkou budúcnosti rozpočtu Európskej únie. Čo budú, podľa vás, hlavné zmeny v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) po roku 2020? Dajú sa očakávať radikálne zmeny v súčasnom systéme výdavkov?  

To, ako sa zmení systém výdavkov, sa ešte len uvidí. Je však veľký dopyt zvýšiť investície v oblasti konkurencieschopnosti (výskum a inovácie, vzdelávanie, program Spájame Európu atď.) a bezpečnosti a spravodlivosti (napr. azylová a migračná politika). Dáva to zároveň ekonomický zmysel.

Mierne zníženie výdavkov na kohéznu politiku a poľnohospodárstvo sa dá očakávať.

Výdavky na kohéznu politiku a poľnohospodárstvo pravdepodobne zostanú relatívne chránené, no môžu sa ešte zreformovať tak, aby poskytovali väčšiu pridanú hodnotu. Je dôležité uvedomiť si, že výdavky na kohéziu a poľnohospodárstvo boli mierne znížené vo VFR 2007 – 2013 aj 2014 – 2020. Ďalšie mierne zníženie v prospech investícií do konkurencieschopnosti, bezpečnosti a spravodlivosť sa preto dá očakávať.

Čítajte aj: Ako zreformovať európsku pokladnicu?

A čo samostatný rozpočet pre eurozónu? Je súčasťou plánovanej reformy? 

Je to niečo, čo je na stole a o čo je záujem. Takýto rozpočet by bol obmedzený len na otázky eurozóny, ako napríklad riadenie bailoutov (záchranných balíčkov) či iných stabilizačných mechanizmov na makroekonomickej úrovni. Mohol by však tiež zahŕňať investície do politík na podporu rastu v rámci eurozóny.

Čo si myslíte o talianskom návrhu znížiť finančné prostriedky z EÚ pre krajiny, ktoré odmietajú prijať migrantov? 

To, či by to bolo legálne možné, nemôžem komentovať. Pružnejší rozpočet, financovaný z vylepšeného systému vlastných zdrojov, ktorý by nebol tak závislý od národných príspevkov, by však mohol lepšie reagovať na výzvy, akou je napríklad nerovnomerná záťaž pri staraní sa o utečencov.

Skôr než tresty pre štáty, ktoré utečencov odmietajú, by to mohol byť lepší systém kompenzácií pre tých, čo utečencov prijímajú.

Skôr než tresty pre členské štáty, ktoré odmietajú prijať utečencov, by tu mohol byť lepší systém kompenzácií pre tých, ktorí utečencov prijímajú a starajú sa o ich presídlenie. Ak by reforma vlastných zdrojov umožnila väčšiu flexibilitu rozpočtu, spoločné európske peniaze by sa rovnako dali lepšie využiť aj na správu vonkajších hraníc.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA