Ťažké opatrenia chceme robiť v partnerstve

Odporúčania Európskej komisie umožňujú naštartovať v členských krajinách veľmi ťažké politické debaty, pretože to nie sú požiadavky jednej strany alebo vlády, ale odporúčania európskych inštitúcií, s ktorými sa stotožnili aj ostatní partneri v eurozóne, hovorí podpredseda EK Maroš Šefčovič.

Maroš Šefčovič
https://euractiv.sk

Na konferencii ste privítali, že sa medzi Európskou komisiou a slovenskou vládou vytvoril „nový partnerský duch“. V čom konkrétne sa prejavuje?

Prebieha viacúrovňová komunikácia na úrovni predsedu vlády, ale aj na úrovni ministrov, ktorí sú si vedomí veľmi zložitých riešení, ktoré musia prijať. Som veľmi rád, že ich hľadáme v partnerskej konzultácii. To vnáša do vzťahu slovenskej vlády a Európskej komisie novú kvalitu, zároveň tak môžeme prijímať riešenia, ktoré sú najlepšie pre Slovenskú republiku aj Európsku úniu.

V rámci tzv. európskeho semestra Komisia pred pár dňami vydala špecifické odporúčania jednotlivým krajinám. Ak by sme to porovnali s minulým rokom – pozorujete pozitívny posun? Sú krajiny ochotné načúvať vašim odporúčaniam a implementovať ich?

Riešenia sa do veľkej miery realizujú. Ak sa pozrieme len na konsolidáciu verejných financií, tak sa z úrovne 6 % deficitu v celoeurópskom vyjadrení dostaneme tento rok na 3,5 %. Budúci rok by to malo byť 3 %. Európa tak bude z hľadiska deficitu rozpočtu na tom omnoho lepšie než Spojené štáty či Japonsko. V oblasti štrukturálnych reforiem je výsledok zmiešaný. Aj kvôli tomu, že odkladanie týchto reforiem naakumulovalo obrovské množstvo problémov a opatrenia sú často veľmi bolestivé – týkajú sa penzií, opatrení na trhu práce, reforiem daňových systémov… Znamená to, že je to politicky mimoriadne náročné, čo podčiarkuje aj fakt, že počas krízy došlo k výmene jedenástich vlád v členských krajinách Európskej únie.

Nemáte dojem, že niektoré z týchto „ťažkých, bolestivých, no nevyhnutných“ opatrení by krajiny prijímali ľahšie, ak by sme boli trochu ďalej v diskusii o prorastových opatreniach?

Barrosova druhá Komisia začínala s programom rastu. Našou vlajkovou loďou bola stratégia EÚ 2020, zameraná na inkluzívny, udržateľný rast, postavený na moderných technológiách. No hĺbka a ostrosť krízy spôsobili, že celá energia európskeho spoločenstva sa zamerala na neustály krízový manažment. Diskusia o raste sa akoby dostala na druhú koľaj a zhmotnila sa v podstate len do otázky eurobondov. Dnes je evidentné, že krízový manažment musíme doplniť znovu diskusiou o spoločnom raste. O opatreniach, ktoré môžeme urobiť na európskej úrovni, opatreniach, ktoré musíme robiť na úrovni národnej a v širšej perspektíve aj o potrebe dobudovania hospodárskej a menovej únie.

Ak sa vrátime k odporúčaniam, aká je situácia Slovenska? V čom sú najpálčivejšie problémy, nedostatky?

Zo siedmych opatrení sú dve nové, päť z nich boli v určitom variante prezentované už v minulom roku. Niektoré z nich boli čiastočne naplnené, niektoré nie, no ak ide o veľké štrukturálne zmeny, chápeme, že vyžadujú čas. Treba vidieť pozitívne, že Slovensko nie je medzi dvanástimi krajinami, kde vznikajú veľké ekonomické nerovnováhy, o ktorých bola veľká diskusia na včerajšom zasadnutí kolégia komisárov. Pre Slovensko sú najvýznamnejšími úlohami pokračovanie v konsolidácii, aby sme sa budúci rok dostali pod 3 %, a v nasledujúcich dvoch rokoch 2,3 % a 1,7 %. Akákoľvek vláda, ktorá by na Slovensku bola, by musela konsolidovať verejné financie a získať takmer 300 miliónov eur v tomto roku a 1,3 miliardy v roku 2013, aby sa naplnil záväzok Slovenska dostať deficit pod 3 %.

Preto potrebujeme hľadať udržateľné riešenie, ktoré nebude fungovať len tento a budúci rok. Z pohľadu EÚ sme už vyčerpali možnosti na jednoduché plošné škrty. Zároveň, pomer vybraných daní k HDP je na Slovensku jedným z najnižších, čo evidentne ukazuje, že je potrebné hľadať riešenia na strane príjmov. Dnes (31. mája, pozn. red.) som na zasadnutí vlády SR apeloval, aby sme hľadali riešenie pre skvalitnenie výberu daní, zabránenie daňovým únikom, pretože v tom patrí Slovensko k európskej špičke – v negatívnom zmysle. Ročne tak stráca dve miliardy eur, čo je obrovská suma.

Veľkým problémom Slovenska je nezamestnanosť. Patríme medzi krajiny s najvyššou dlhodobou nezamestnanosťou. Jedným z odporúčaní Európskej komisie je investovať viac úsilia a prostriedkov do celoživotného vzdelávania, ale aj do skvalitnenia fungovania úradov práce. Ak máte jedného pracovníka na nejakých 460 nezamestnaných, nie je možné, aby boli poskytnuté adekvátne služby.

Ďalšou kapitolou je rôzne zdaňovanie zamestnancov, takzvaných dohodárov a samostatne zárobkovo činných osôb. Stáli zamestnanci platia najvyššie dane, čo vedie k rôznym formám takzvaného umelého samozamestnávania. Pre štátny rozpočet to spôsobuje nižší daňový výber, pre týchto ľudí zas napríklad to, že si nie sú schopní našetriť na adekvátny dôchodok. Na penzii sa tak dostávajú do sociálnej siete, kde im znova musí pomáhať štát. Vytvárame si tak problémy do budúcnosti.

Tieto štrukturálne problémy sa samozrejme riešia ťažko, bolestivo. Ale po konzultáciách na vláde SR môžem konštatovať, že je ochota riešiť prvý penzijný pilier, systémovo riešiť otázku veku odchodu do dôchodku, ale aj situáciu v druhom pilieri.

Dostali sme sa priamo do oblasti daňových pravidiel, sociálneho systému či nastavenia trhu práce. To sú oblasti, ktoré spadali tradične do kompetencie národných štátov, a kde tieto štáty nevideli radi zasahovanie európskych inštitúcií. Ako dokážete zabezpečiť implementáciu odporúčaní?

Vnímame to ako absolútne imanentnú súčasť nového systému ekonomického riadenia. Odporúčania budú realizované pod trojnásobným tlakom. Jednak to bude tlak partnerov v eurozóne, pretože odporúčania sú známe, diskutujeme o nich na úrovni ministrov financií i lídrov. Nepochybný je aj tlak finančných trhov, ktorý nás núti k prehlbovaniu európskej integrácie. A samozrejme je tu možnosť uvalenia finančných sankcií, hoci len za nerešpektovanie rozpočtových deficitov. Tie sú však často finálnym výsledkom toho, že neboli zrealizované štrukturálne reformy. Okrem toho je treba povedať, že členské krajiny vnímajú fungovanie tohto systému pozitívne. Odporúčania veľakrát umožňujú naštartovať v členských krajinách veľmi ťažké politické debaty – pretože to nie sú požiadavky nejakej jednej strany, či vlády, ale odporúčania európskych inštitúcií, s ktorými sa stotožnili aj ostatní partneri v eurozóne. A to ministrom financií pomáha pri presadzovaní fiškálnych opatrení. Aj dnes (31. mája, pozn. red.) som mal na rokovaní vlády SR pocit, že na odporúčania Komisie nik nehľadel ako na niečo, čo zasahuje do suverenity, ako prejav európskej dominancie, ale ako na výsledok poctivej analytickej práce investovanej do hľadania najlepších riešení pre Slovenskú republiku. Úspechom jednej krajiny zakladáme úspech celej Únie.

Hoci zdôrazňujete pozitívne prijímanie odporúčaní, predsa len: neobávate sa, že aj tak skĺzneme do roviny, keď budú vlády ospravedlňovať nepopulárne kroky tým, že to „od nás chce Brusel“? Určite by to neprospelo popularite európskej integrácie, jej legitimite…

Úplne sa však tomu, čo hovoríte, nevyhneme. Veľakrát sa to prejavuje v negatívnom spôsobe, ktorým je prezentovaná Európska komisia a Európska únia ako taká. Stále hrávame hru na hľadanie vinníka. Myslím si však, že je to menej často než v minulosti. Prevláda stotožnenie sa s poznaním, že ak chceme spoločne fungovať, musíme dodržiavať pravidlá ekonomického riadenia. Komisia sa snaží o pozitívny tlak. No je vidieť, aký obrovský negatívny tlak vedia vyvinúť finančné trhy. Aj preto verím, že komunikácia medzi vládami a Komisiou sa bude viesť v partnerskom duchu. Podobne, ako to bolo dnes (31. mája, pozn. red.) na zasadnutí slovenskej vlády.

Pozadie

Rozhovor vznikol pri príležitosti konferencie "EÚ v roku 2012: fiškálna zmluva a budúcnosť integrácie", ktorú v priestoroch MZV SR 31. mája organizovali Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) a Zastúpením Európskej komisie na Slovensku s podporou nadácie Friedricha Eberta a EurActiv.sk. 

REKLAMA

REKLAMA