Beáta Brestenská: Odmietam kritiku, že ak mládež sedí za počítačom, stráca čas

S Beátou Brestenskou sme sa rozprávali o Iniciatíve za digitálne školy a curriculu Planéta vedomostí. Povedala, že predpokladom pre inovatívne spôsoby vyučovania je zmena pohľadu učiteľov, žiakov, rodičov, ale i politikov na vzdelávanie a otvorenie sa možnostiam, ktoré prinášajú informačné a komunikačné technológie. OPIS pokladá za príležitosť pre vybudovanie modernej infraštruktúry, ktorá je predpokladom pre interaktívnu formu vzdelávania. Víziou pani Brestenskej je ponúknuť mladým ľuďom kvalitiný digitálny obsah tak, aby v škole „bola zábava.“ Doc. RNDr. Beáta Brestenská, CSc., je od roku 2007 prodekankou Prírodovedeckej fakulty UK a od roku 2002 vedúcou Výskumného a vzdelávacieho centra IT Univerzity Komenského.

Beata Brestenska
https://euractiv.sk
  • Pani Brestenská, aká je história projektu „Planéta vedomostí“ a jej curricula? Ako sa projekt zrodil a čo sa od neho očakáva?

Keď sa zúčastňujeme na mnohých medzinárodných projektoch, trošku sledujeme aj trendy vo svete a v Európe, akým spôsobom sa školstvo reformuje. Sme členmi Európskej únie, takže aj na školách by sme sa mali snažiť dosiahnuť tomu primeranú úroveň. Keď som bola v januári v Anglicku na výstave BETT, ktorá je jednou z najväčších výstav didaktických noviniek a trendov, po návrate domov sme si povedali: Poďme skúsiť vyzvať spoločnosť v zmysle školskej reformy, ktorá začala a postupne sa presadzuje, aby sa na školy pozeralo iným spôsobom, než len klasickou formou. Inými slovami, škola nemusí predstavovať len tabuľu, kriedu a tradičný obsah učiva. Preto sme 14. februára tohto roku pripravili „Iniciatívu za digitálne školy“, ktorej vyzývateľom sa stala Prírodovedecká fakulta UK. Vyzvali sme do spolupráce tie pilotné školy, ktoré mali odvahu odskúšať si niektoré nové spôsoby vzdelávania pomocou techniky a digitálneho obsahu. Súčasne sme sa s Metodickým centrom na Tomášikovej dohodli, že sa pustíme do novej iniciatívy tak, aby sme ukázali, akým spôsobom by sme mohli kvalitne urobiť reformu vzdelávania.

  • Prečo sa iniciatíva zrodila práve na Prírodovedeckej fakulte UK?

Naša fakulta, ako i Univerzita Komenského ako celok, boli aktívne v projekte Infovek. Preto sme si povedali, že ďalšou výzvou pre nás, ďalšou úrovňou zmeny kvality vzdelávania bude komplexná modernizácia vyučovania cez obsah, metódy a technológie, ktoré školám dodáme.

  • Aký bol vôbec prvý krok, ktorý iniciatívu odštartoval?

Prvoradým predpokladom iniciatívy bolo vybrať inovatívnych učiteľov a požiadať ich,  aby skúsili pripraviť ukážky, ktoré budú motivovať učiteľov k zapojeniu sa do reformy vzdelávania.

  • Spomínali ste inovatívnosť učiteľov a procesu vyučovania. V čom tkvie hlavný rozdiel medzi modelom vyučovania, ktorý poznáme a víziou, ktorú sa usilujete presadiť?

Finálnu podobu zatiaľ ešte nemáme. Pilotné školy však ukázali jednu vec: Do modernej školy by mala prísť nielen klasická technika, teda počítače, ale dnes už hovoríme aj o interaktívnych tabuliach, ktoré sú základom motivácie učiteľov aj žiakov. Poznáme štatistiku z Anglicka, ktorá ukázala, že keď sa dali interaktívne tabule do škôl, padli posledné zábrany učiteľov, ktorí sa bránili novým technológiám. Tak motivujúca dokáže byť interaktívna tabuľa, ktorá doslova ožíva a hovorí.

My sme si povedali: Poďme odskúšať digitálne tabule. K tomu už nepotrebujeme kriedy, ale nejaký digitálny obsah, ktorým sa stala už spomenutá „Planéta vedomostí.“ Vnímame ju ako komplexný program, ktorý ide krížom cez všetky stupne vzdelávania a cez obsah jednotlivých predmetov. Obsahuje obrovské množstvo dát; približne 70 tisíc záznamov, desiatky hodín videí, stovky obrázkov, zvukov, ktoré môže učiteľ môže využiť. Avšak na čo sme navnadili učiteľov, je možnosť spolu so žiakom spoločne vytvárať proces vzdelávania. Inými slovami, hovoríme o personalizácii vzdelávania. „Planéta vedomostí“ je nástroj, pomocou ktorého si môžem vybrať z obsahu to, čo tam je, a poskladať si hodinu, ale aj dodať mnohé veci a informácie. Znamená to, že si môžem vyučovanie doslova ušiť na každého jednotlivého žiaka.

Hlavnu prednosťou digitálnej tabule je jej interaktivita. Inovatívny proces vyučovania bude inovatívnym a zaujímavým len vtedy, pokiaľ budú mať všetci žiaci a učitelia laptop, a v spolupráci s digitálnou tabuľou budú tvoriť kolaboratívne prostredie. Dôležité je, aby žiak videl na svojom laptope to, čo sa deje na tabuli, ale súčasne aby mohol triede cez tabuľu ukázať to, čo má vo svojom laptope.

Práve pre nedostatočnú vybavenosť prenosnými počítačmi zatiaľ nie sme v plnej prevádzke. Zatiaľ nie je na školách možné, aby mal každý žiak alebo aspoň dvojica svoj laptop. Národné projekty, ktoré sa dnes stavajú, smerujú k tomu, aby do školy prišli počítače. Na druhej strane, my dodávame, že skutočnou podmienkou úspechu reformy je, aby žiaci aktívne a samostatne pracovali na hodinách, kde sa učiteľ stáva len manažérom procesu vzdelávania. Generálnou zmenou bude, ak to nebude učiteľ, kto odovzdáva vedomosti, ale žiaci budú tými, ktorí budú vedomosti objavovať. Učiteľ im bude iba vytvárať podmienky prostredníctvom technológií a digitálneho obsahu tak, aby ich vedeli objaviť.

  • Ktoré z predmetov sa v súčasnosti vyučujú takouto formou? Je to len úzky okruh pilotných predmetov, alebo sa digitálne tabule na pilotných školách využívajú na všetkých hodinách?

Samozrejme, je to zatiaľ pilotný projekt, v ktorom sme začali prírodovednými predmetmi. Je tomu tak i preto, že vyzývateľom je Prírodovedecká fakulta. Na druhej strane, aj pilotné školy prejavili záujem stvárniť cez interaktívnu tabuľu mnohé deje, ktoré v prírodných vedách nemôžme vidieť vlastnými očami, či už ide o makro alebo mikro svet. Do tretice, povedali sme si, prírodné vedy dávajú šancu ukázať všetky možnosti nami využívaných technológií.

  • Spomenuli ste problém, že všetci žiaci nemajú svoje laptopy. Okrem toho, existujú aj nejaké ďalšie prekážky, ktoré bránia plnému rozvitiu Iniciatívy za digitálne školy? S akými problémami sa stretávate?

Základný problém je zmena postoja učiteľov, škôl samotných, ale aj politikov. Princípom nášho snaženia je pozdvihnutie celého školstva a jeho kvalít, nielen pilotov. Našim zámerom nie je realizovať malé a dopytové projekty, ale majú to byť národné projekty. Samozrejme, digitálny obsah, ktorý je profesionálne pripravený, stojí určité financie, ktoré sú väčšie, než aké si dokážu školy samy zabezpečiť. Sme malý štát, máme malý trh. My vyvíjame obsah pre prírodovedné predmety, ale rovnako tak treba vyvíjať obsah aj pre slovenčinu, pre dejepis, pre geografiu. Planéta vedomostí je univerzálne curriculum, ktoré by sa malo dostávať do škôl cez národné projekty. Každá škola by mala mať k nemu prístup, nielen vybraté piloty. Ako vidieť, je to teda aj problém finančných prostriedkov, ale hlavnou výzvou zostáva zmena postoja a myslenia učiteľov, žiakov, rodičov, politikov.

  • S akými reakciami ste sa na adresu Planéty vedomostí stretli na Ministerstve školstva, ktoré je zodpovedné za školskú reformu?

Napokon sme sa stretli s podporou. Povedala by som, že je to vec osvety. Aktuálnou otázkou zostáva, ako ponúknuť tieto veci do bežiacej reformy a ukázať možnosti, akým spôsobom smerovať zmenu vzdelávania a vôbec diskutovať o nej. Ja si myslím, že na Slovensku ani mnohé vysoké školy nemajú pripravené podmienky tak, aby pripravili budúcich učiteľov na moderné vzdelávanie. Zmeny vzdelávania je potrebné prijať aj na vysokých školách. Potrebujeme, aby univerzity nevychovávali takých učiteľov, ktorí sa budú musieť preškoľovať, ale takých, ktorí naozaj budú nositeľmi zmien.

Je to teda komplexná otázka. Je potrebné presvedčiť ministerstvo, aby začalo inovatívne riešenia zavádzať do školstva prostredníctvom národných projektov, ktoré sa spúšťajú. Sme radi, že pilotné testovanie  prinieslo efekt, ktorý sme očakávali.

  • Pred týždňom sa uskutočnila Národná konferencia „Operačný program Informatizácia spoločnosti 2007-2013“ a odštartoval sa proces informatizácie Slovenska. Vidíte v rámci OPIS-u priestor pre čerpanie podpory z európskych peňazí pre svoj projekt?

Určite sa cez OPIS pokúsime riešiť otázku infraštruktúry. Ak bude na Slovensku kvalitná infraštruktúra, školy môžu len získať. Jednoducho povedané, ak dotiahnem optický kábel aj do malých miest a na dediny, aj škola bude mať omnoho kvalitnejší prístup k informáciám. Väčšina základných a stredných škôl žije na sieťach, ktoré sa vybudovali v rámci projektu Infovek. Od OPIS-u očakávam, že sa infraštruktúra skvalitní. To je prvý veľmi dôležitý predpoklad pre to, aby sa dali využívať nové technológie.

Druhou prednosťou OPIS-u je, že aj samotné regióny si môžu pripraviť projekty. Tam vidím veľké možnosti, kde osvietený región, osvietený starosta alebo primátor otvorí možnosti pre digitalizáciu obce, urobí wifi v škole. Samozrejme, je potrebné investovať aj do opráv budov, ale netreba zabúdať aj na ich technologickú modernizáciu. To môžu byť veľmi zaujímavé projekty, ktoré možno podať v rámci OPIS-u.

  • Ak by sa chceli ďalšie školy pripojiť do Iniciatívy za digitálne školy, aké kritériá musia splniť? Je tu ešte priestor pre to, aby sa v súčasných pilotných fázach pridali?

Pilotná fáza projektu skončila. Myslím, že výsledky sú veľmi pozitívne. Urobili sme prieskum na začiatku a na konci projektu a pýtali sme sa učiteľov a žiakov na cih pohľad. Prieskum odhalil vysokú motiváciu žiakov, ktorí povedali, že o digitálnu formu vyučovania majú veľký záujem. Tieto výsledky sme už publikovali na webe.

Už dnes sa nám hlásia mnohé školy, že by mali záujem pokračovať a pridať sa. Hoci nás veľký záujem teší a sme otvorení projekt rozvíjať, zatiaľ to stojí na financiách. Je otázne, či sa nám podarí získať dostatok prostriedkov, na to, aby sme vedeli prinášať digitálne tabule vo väčšej miere. Som optimista v tom, že národné projekty otvoria možnosti pre čerpanie európskych peňazí.

Jediným relevantným výberovým kritériom aj naďalej zostáva nadšenie a motivácia pre inovovanie procesu vyučovania. Žiadne ďalšie kritériá nie sú.

  • Spolupracuje Iniciatíva za digitálne školy aj s ďalšími projektmi v oblasti  informatizácie školstva alebo ste len taký „osamelý bežec?“

Určite nie sme osamelí. Myslím si, že Slovensko je príliš malé na to, aby sme sa bránili spolupráci a nespájali svoje sily. Ak spolupracujeme, efekt môže byť veľmi zaujímavý. V súčasnosti sa spustili projekty na Štátnom pedagogickom ústave, prostredníctvom ktorých sa pripravujú informatici, jazykári a ďalší učitelia. Chceme podchytiť a zapojiť do spolupráce čo najviac ľudí a presvedčiť ich, že digitálna tabuľa a digitálny obsah sú použiteľné pre každého a vo všetkých predmetoch. Prepájanie projektov určite začína. Akokoľvek, na Slovensku je nás tak málo, že sa v tejto oblasti veľmi dobre poznáme a spolupráca sa stáva naozaj nevyhnutnosťou.

  • Podľa vás je najväčšou výzvou zmena pohľadu učiteľov na formu vyučovania. Ako sa na digitálny projekt pozerá päťdesiat alebo šesťdesiatročný učiteľ, ktorý má svoje zaužívané metódy a je presvedčený, že iba tie sú najsprávnejšie?

Naučili sme sa, že mnohé veci nesmieme hodnotiť podľa veku. Aj na konferencii Itapa sa hovorilo, že efektívna informatizácia nie je o veku alebo veľkosti regiónu, školy, či krajiny. Úspech sa dostaví vtedy, ak má človek víziu a chce ju realizovať. Samozrejme, pilot sme postavili na tom, že sme si vybrali ľudí, ktorí sú viac zžití s novými technológiami. Preto sme spolupracovali predovšetkým s mladými učiteľmi a pedagógmi v stredných rokoch. Na druhej strane, do projektu sa nám zapojili ale aj pani učiteľky päťdesiatničky. Príkladom môže byť multimediálna hodina, ktorá nesie názov „Čo sa stane, keď zjem kura.“ Práve na nej sa stretli kolegyne po päťdesiatke, ktoré vyučujú  biológiu, chémiu a environmentalistiku. Bola to veľmi zaujímavá vyučovacia hodina. Dôležitá je invencia. Nie je o tom, či učiteľ vie technológiu úžasne využívať, ale či ju chce použiť tak, aby naučil žiakov nové veci novým spôsobom. Pravda je taká, že zbor učiteľov je na Slovensku prestarnutý, čo je vo všeobecnosti dosť veľký problém. Na druhej strane, naša skúsenosť nám hovorí, že učitelia sú úžasne tvárnymi nástrojmi, ktorým keď sa vytvoria podmienky a pripraví sa naozaj kvalitné vzdelávanie, sú schopní a ochotní ísť do týchto zmien.

  • V júni 2008 ste pre EurActiv.sk po jednej z ukážkových hodín povedali: „Rada snívam a som vizionár“ (EurActiv 13/06/08). Aká je vaša vízia pre digitálne školstvo na Slovensku?

Veľmi sa teším, že si svoje sny postupne naozaj plním. Aj tento pilot ukázal, že sme nielen predstavili a pripravili užšiu stratégiu, pomohli sme učiteľom, vyškolili sme ich, pripravili sme im metodiky, ale dočkali sme sa aj toho, že samotní učitelia sa chopili digitálnej tabule a pripravili krásne hodiny. Musím povedať, že veľmi predčili naše pôvodné očakávania. Na snívaní sú krásne tie momenty, keď sa človek dostane ďalej, než len po svoj sen. Aby som bola konkrétna, samotní učitelia nielen že pripravili jednotlivé hodiny, ale pochopili, že im digitálny obsah dáva oveľa širšie možnosti, ktoré si mzu prispôsobiť pre svoje potreby. Pripravili interdisciplinárne hodiny, kde spojili viaceré predmety. Ako som už spomenula, krásnym príkladom bolo to kura, ale i ucho, kde sa spojila fyzika, hudba, chémia a biológia. Keď som sa na to pozerala, bolo to pre mňa niečo úžasné. Je veľmi príjemné sledovať učiteľa, ako si uvedomuje, že pojmy tomu dieťaťu sprístupnil z rôznych strán a žiak začal úplne inak vidieť veci, ktoré sme sa my učili mnohokrát izolovane.

Pre mňa je víziou povedať si, že práve takýto model potrebuje naše školstvo. Dnes máme digitálnu generáciu detí. Je to proces, ktorý môžeme ovplyvniť pozitívnym zmyslom. Odmietam kritiku, že ak mládež sedí za počítačom, stráca čas, deformuje ju to a podobne. Áno, ak im v internete neponúkneme nič kreatívne, bude to tak. Preto je mojou víziou ponúknuť im kvalitný digitálny obsah, aby sa mohli interaktívne vzdelávať, či už v škole alebo doma. Ak budú mať žiaci prístup k technológiám, budú viac mobilní, budú chodiť do prírody, budú robiť nádherné experimenty, budú si vymieňať skúsenosti s rôznymi krajinami. Ak sa to podarí, v školách bude možno aj zábava. Vtedy si splním aj ja svoje želanie a vrátim sa ako staršia osoba do detského veku a budem sa tešiť z takéhoto inovatívneho vzdelávania.


Rozhovor s p. Brestenskou sa uskutočnil počas kongresu ITAPA 2008 v Bratislave, ktorý sa zameriava na využívanie informačný a komunikačných technológií vo verejnej správe (EurActiv 20/11/08).

REKLAMA

REKLAMA