Digitálna agenda ľuďom uľahčí život

Digitálna agenda je kľúčovým dokumentom EÚ, ktorý rieši mnohé témy vplývajúce na každodenný život občanov Únie, vrátane elektronizácie zdravotníctva, či zníženia poplatkov za roaming tak, aby sa blížili k nule. Cieľom Komisie je preto odstrániť čo najviac bariér v oblasti informačných a komunikačných technológií, uviedol v rozhovore pre EurActiv Carl- Christian Buhr, člen kabinetu Neelie Kroes, eurokomisárky pre Digitálnu agendu.

Carl- Christian Buhr, zdroj: ITAPA
foto: Carl- Christian Buhr, zdroj: ITAPA

Carl- Christian Buhr pochádza z nemeckého mesta Hamburg. Má doktorát z ekonomiky a počítačových vied. V roku 2005 pracoval na Európskom dvore audítorov v Luxemburgu. Neskôr pôsobil v Komisii na generálnom riaditeľstve pre hospodársku súťaž, pričom sa venoval najmä zlučovaniu podnikov v IT sektore. V marci 2010 sa stal členom kabinetu podpredsedkyňe Komisie a eurokomisárky pre Digitálnu agendu Neelie Kroes.

S C.C. Buhrom sa rozprávala Zuzana Vašková

  • Súčasná eurokomisárka pre Digitálnu agendu Neelie Kroes mala v predošlej Komisii na starosť portfólio hospodárskej súťaže. Vy ste tiež pôsobili v oboch oblastiach. Ako sa Vám darí prepájať tieto skúsenosti?

Samozrejme, že je užitočné mať rozhľad v otázke hospodárskej súťaže. Napríklad v prípade odvetvia telekomunikácií. Prirodzene, hospodárska súťaž nie je cieľom ako takým, ale je nástrojom na to, aby veci fungovali efektívnejšie.

Ja osobne som pracoval v protimonopolnej oblasti a riešil som prípady zlučovania v sektore informačných a komunikačných technológií. Moje profesionálne skúsenosti sú čiastočne prepojené s počítačovou vedou, čo mi tiež pomohlo zorientovať sa v novej práci, a som preto veľmi rád, že som súčasťou Digitálnej agendy.

  • Takže aké sú hlavné priority Digitálnej agendy?

Jednoducho povedané, Digitálna agenda je zoznam vecí, ktoré môžu pomôcť pri odstraňovaní existujúcich prekážok a tým sa postarať o to, že existujúce programy a činnosti budú efektívnejšie a tým pádom sa dostanú aj informačné a komunikačné technológie a ich výhody bližšie ku všetkým: k priemyselnej sfére a ku každému občanovi.

Predmetom Digitálnej agendy je mnoho tém, ktoré sa ľudí dotýkajú, napríklad elektronizácia zdravotníctva (eHealth). Je preto zrejmé, že urýchlenie tohto vývoja v eHealth, telekomunikáciach, zelených informačných technológiách môže priniesť spoločnosti ako takej mnoho výhod. Takže to je to, o čo sa snažíme. Digitálna agenda nie je jedným riešením pre jeden problém. Naším cieľom je mať čo najväčší úžitok z informačných a komunikačných technológií a krok za krokom odstrániť bariéry.

  • Jedným z príkladov toho ako veľmi môžu občania dosiahnuť vďaka pokroku v oblasti Digitálnej agendy je roaming. V tejto oblasti je cieľom, aby do roku 2015 občan EÚ, nech telefonuje z akéhokoľvek členského štátu Únie, neplatil za hovor viac ako vo svojej krajine. Ako veľmi pravdepodobné je, že sa EÚ podarí včas dosiahnuť tento ambiciózny cieľ?

Áno, rok 2015 nie je ďaleko. Je však pravdou, že eurokomisárka povedala, že cieľom je, aby sa rozdiely medzi cenami blížili k nule. Samozrejme, môžu tam byť rozdiely v bežných nákladoch, ale tieto by sa mali prirodzene približovať k nule za predpokladu, že skutočne existuje jednotný digitálny trh a jednotný telekomunikačný trh.

Otázka ako to dosiahnuť je samozrejme veľmi dôležitá. Len priama regulácia cien by nemusela byť tým správnym prístupom, takže komisárka Kroesová v súčasnosti veľmi aktívne skúma všetky dodatočné možnosti a všetky rôzne spôsoby, ktoré by mohli k tomuto zníženiu cien prispieť.

A vidíme, že sa to deje. Sú tu niektoré spoločnosti- myslím, že Vodafone je jednou z nich- ktoré teraz ponúkli svojim klientom nulové poplatky za roaming, lebo majú v ostatných krajinách zastúpených svojich operátorov. A ako som aj dnes vo svojom príhovore spomenul, toto je len jeden z pokrokov, ktorý sa očakáva v prípade, že sa telekomunikačný trh pohne smerom k vytvoreniu jednotného trhu v rámci Európy.

Môžete to tiež vidieť medzi členskými štátmi. Myslím, že to boli Španieli a Portugalci, ktorí uzavreli dohodu za cieľom odstrániť roaming medzi oboma krajinami v snahe byť si bližšie. My vo veľkom oceňujeme takýto vývoj a hľadáme spôsoby, ako to dosiahnuť.

  • Zmeny, o ktorých hovoríte, sa zakladajú viac menej na báze dobrovoľnosti. Ale čo ak ostatné spoločnosti alebo štáty nebudú nasledovať?

Samozrejme, jedným z faktorov, ktoré by sme uvítali je konkurencia. Ak by existovali nejaké spoločnosti, ktoré by sa vybrali spomínaným smerom a zrušili zákazníkom roamingové poplatky, potom by bolo pre ostatné firmy náročné si tieto poplatky udržať, pretože by tým mohli stratiť klientov.

Ide jednoducho o cenovú konkurenciu a keď máte veľkého poskytovateľa, ktorý je prítomný v mnohých krajinách a vie ponúknuť cenové plány bez roamingových poplatkov tým ľuďom, pre ktorých je to dôležité, pretože prekračujú hranice z dôvodov profesionálneho a súkromného života, týchto ľudí to ovplyvní vo výbere, kam si pôjdu kúpiť svoje mobilné spojenie.

Táto udalosť bude mať veľký vplyv na zisky a marže týchto spoločností, lebo v súčasnosti predstavuje roaming len malé percento ich celkových tržieb, ale majú z neho veľkú maržu. Znamená to ale, že celkové číslo, celkový zisk z roamingu je v celkovej schéme pomerne nízko a nastane bod, kedy sa udržanie týchto marží stane menej dôležitým ako udržanie si zákazníkov. Takže v toto dúfame, že sa to bude zovšeobecňovať a presadzovať.

Potom tu samozrejme existujú všetky tieto možnosti pripojenia ako wifi a telefonovanie cez internet, ktoré prichádzajú na trh a postupne budú tak vyspelé, že pre používateľa nebudú znamenať žiaden rozdiel. Toto je samozrejme pre poskytovateľov telekomunikačných služieb veľký podnet zo strany konkurencie, pretože ak sa napríklad wifi alebo podobná technológia viac rozvinú, mohli by byť k dispozícii prístupnejšie nástroje, ktoré bude možné využívať na uskutočňovanie hovorov.

  • Čo vnímate ako hlavné problémy pri dosahovaní jednotného digitálneho trhu?

Jednou z veľkých tém je otázka autorských práv- takže spôsob, akým sú autorské práva spravované- veľmi sťažuje vytváranie a ponúkanie služieb. Je to teda otázka efektívnosti. Aj naša komisárka už niekoľkokrát podotkla: už dnes tu máme digitálny jednotný trh, ale produkty, ktoré sa na ňom ponúkajú, sú nelegálne.

Toto sa musí zmeniť, vzhľadom na celú generáciu mladých- a dokonca aj už ani nie tak mladých- ľudí, ktorí jednoducho nemôžu ďalej pracovať so starými pravidlami. Preto musíme nájsť nové cesty a domnievam sa, že toto bolo jasne zdôraznené v nedávnom príhovore eurokomisárky v Avignone.

Takže autorské práva sú jednou z veľkých prekážok. Potom je tu samozrejme otázka platenia. Jednotný digitálny trh nemôže znamenať to, že každá malá spoločnosť bude teraz prinútená ponúkať svoje produkty vo všetkých 27 krajinách. Nebolo by to možné z právnych dôvodov, pretože by si museli najať niekoľkých právnikov na zistenie toho, čo sa deje v ostatných štátoch. Ale o čom sa môžeme uistiť je to, že budú akceptovať zákazníkov z ostatných krajín ľahšie ako sa to deje teraz. V tomto ohľade je veľmi dôležitým aspektom Jednotná európska platobná oblasť.

Sú tu aj pridružené aspekty, ktoré by prispeli k harmonizácii právneho rámca- napríklad ochrana údajov, zadržiavanie údajov, smernica o elektronickom súkromí (e- privacy). Tieto tvoria minimálny základ harmonizácie, pri ktorom ale členské štáty urobili svoje vlastné opatrenia. To je samozrejme veľmi komplikované. Nie je to jednotný trh, aký by mohol byť, pretože potom by sme tu mali takpovediac silu masy – ak vedia dodávatelia ponúknuť za hranicami rovnaký produkt, mohli by ho možno ponúknuť lacnejšie a mali by sme tu viac konkurencie a nie roztrieštené trhy, ktoré sa končia na hraniciach ako je tomu dnes.

Je jasné, že tu ne je len jedna veľká prekážka a ak sa tú podarí odstrániť, všetko bude super. Nie, je ich viac, sú skutočne rôzne a odstránenie všetkých veci pomôže zlepšiť.

  • Čo sa týka napríklad širokopásmového internetu tak na jednej strane telekomunikačné spoločnosti tvrdia, že investujú veľa do infraštruktúry a preto ju nechcú sprístupniť veľkému počtu konkurentov, ale na druhej strane chce Komisia umožniť, aby mali na telekomunikačný trh prístup aj menší hráči. Ako je možné vyvážiť tieto protichodné záujmy?

O nájdenie rovnováhy sa snažia odporúčania ohľadom Prístupu ďalšej generácie. Domnievame sa, že je veľmi dôležité, že máme v telekomunikačnom sektore tento právny rámec, ktorý umožňuje konkurenciu na tomto trhu a hovorí súčasným majiteľom sietí, aby poskytli prístup na báze veľkoodberu poskytovateľom konkurenčných služieb a neskôr by sme tu mohli mať konkurenciu na úrovni maloobchodného predaja.

Samozrejme existujú flexibilnejšie a menej flexibilné riešenia, a to je dôvod, prečo sú tieto odporúčania do veľkej miery určené národným regulátorom, aby zobrali do úvahy potreby investovania a potreby veľkých spoločností mať zabezpečenú istotu svojich investícií. Takže podľa mňa ide o citlivú rovnováhu, iná možnosť neexistuje, pretože ak by sme upustili od týchto prístupových požiadaviek- ktoré mimochodom nie sú zadarmo, samozrejme si za ne účtujú, no chceli by viac- bol by to veľký krok späť.

Je to skutočne o tom ukázať každému jeho vlastné výhody a to je tiež dôvod, prečo je dôležité prízvukovať alternatívne spôsoby prístupu- napríklad bezdrôtový, wifi a nové prichádzajúce technológie. Sú tu tiež satelitná komunikácia a technický vývoj, ktoré by nám mohli pomôcť dostať sa z 93 na 100 percent (čo sa týka pokrytia). Toto, samozrejme paralelne k technickému vývoju, vedie k zvýšeniu rýchlosti tohto prístupu.

  • V tomto ohľade by mohol pomôcť aj projekt Galileo– ale kedy predpokladáte jeho spustenie?

Stanovenie dátumu spustenia Galilea (za ktorý je zodpovedný kolega eurokomisárky Neelie Kroesovej) je niečo, o čo sa v minulosti už pokúšalo veľa ľudí a ja sa o to neodvážim, lebo to nie je naša oblasť. 

Samozrejme, keď tu po spustení Galilea budú možnosti a zdroje vybudovať na základe toho novú službu, alternatívu k systému GPS, bude to nová platforma, na ktorej by sa mohli uskutočniť inovácie podobné tým, ktoré sa udiali pri GPS.

  • Všetky plány, ktoré sú vytýčené v Digitálnej agende, si vyžiadajú veľké investície. Kde očakávate, že tieto zdroje zoženiete? Budete hľadať podporu u súkromných spoločností alebo bude na túto snahu vyčlenená aj nejaká čiastka z nového rozpočtu EÚ? Situáciu komplikuje aj súčasná kríza…

Tento kontext nie je možné ignorovať, ale členské štáty sa k tejto agende zaviazali a povedali, že je dôležitá a že toto sú naše ciele. Nie je to tak, že Komisia povedala: Potrebujeme 100- percentné pokrytie (internetom). Celá EÚ, všetky členské štáty povedali, že sa to dodrží a spravia všetko potrebné pre to, aby sa tak stalo.

V Digitálnej agende je veľa rozličných vecí. Mnoho z nich je legislatívneho charakteru, takže to nie je skutočne otázka peňazí. Potom tu máte veci, kde je jasné, že väčšinu investícií musí uskutočnosť súkromný sektor- ako napríklad v oblasti širokopásmového internetu. Čo skúmame v tomto ohľade sú možnosti ako to zastrešiť, takže by tu mohli byť nové schémy, pôžičky alebo granty- možno so zapojením Európskej investičnej banky (EIB)- a o týchto veciach sa diskutuje. O ničom sa ešte nerozhodlo, bude to súčasť nového finančného rámca Európskej únie, ale toto je nástroj, ktorý špecificky skúmame s ohľadom na investície do sietí, pretože je to niečo, čo je dôležité aj pre regionálny rozvoj, súdržnosť časti Únie.

Na toto boli prostriedky vyčlenené už v minulosti a je škoda, že ich členské štáty naplno nevyužili, takže aj toto je faktor, ktorý musíme vziať do úvahy.

  • Takže Digitálna agenda bude podporená aj v novom rozpočte EÚ…

My sa o to všemožne usilujeme a očakával by som, že k niečomu takémuto dôjde. Ale v tomto okamihu nemá veľký význam rozprávať o presných číslach.

Rozhovor vznikol na Medzinárodnom kongrese ITAPA venovanom informačným technológiám a verejnej správe. Konferencia sa uskutočnila v novembri 2010.EurActiv bol mediálnym partnerom podujatia. 

REKLAMA

REKLAMA