Tomáš Mládek: Elektronická zdravotná knižka v ČR patrí medzi najlepšie na svete

S Tomášom Mládekom sme sa zhovárali o elektronickej zdravotnej knižke v Českej republike. Mládek pôsobí ako generálny riaditeľ spoločnosti IZIP, ktorá dodáva IT riešenia pre českú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.

Tomas Mladek
https://euractiv.sk
  • Elektronická zdravotná knižka je v rámci českého zdravotníctva ucelený projekt. Nadväzuje na širší balík informatizácie v zdravotníctve alebo je to len akási prvá lastovička? Inými slovami, čo bolo impulzom pre jeho vytvorenie a aká história sa za ním, v skratke, skrýva?

Celá záležitosť začala veľmi nevinne, z potreby konkrétneho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti mať prehľadne organizované informácie o pacientoch. Jednoducho povedná, nechcel byť detektívom, ktorý bude skúmať, či bol pacient na urológii alebo neurológii, či to bolo v roku 2001 alebo o rok neskôr, či vyšetrenie uskutočnila blonďavá lekárka, ktorá je v roku 2008 brunetou a preto je ju ťažšie identifikovať. Chcel mať prehľadne poskytnuté informácie tak, aby sa dozvedel, čo potrebuje, a následne na to  mohol efektívne liečiť konkrétneho pacienta. Ak by sme to povedali veľmi voľne, na začiatku stála lenivosť zdravotníckeho pracovníka a jeho túžba zjednodušiť si administratívnu stránku práce vo svojom privátnom zdravotníckom zariadení.

Mali sme skúsenosť, že zavádzanie informačných technológií do zdravotníckych zariadení sprevádzal veľký odpor pracovníkov. Na druhej strane, ak sa s tým naučili pracovať, začali sa sami seba pýtať, ako mohli kedysi pracovať bez informačných technológií. Použijem prirovnanie: Keď som bol mladší, mal som výhernú vkladnú knižku, s ktorou som vždy šiel do sporiteľne, tam mi pripísali peniaze, siahli do šuplíka, vytiahli, zapísali, prepísali… Základom bola papierová vkladná knižka, bez ktorej by som bol v banke stratený. Vkladná knižka mi súčasne „fungovala“ len v jednej banke. Žiaľ, myslím si, že podobným spôsobom stále nakladáme s hodnotami v zdravotníctve. Ak idem do zdravotníckeho zariadenia, kde ma identifikujú nejakým kusom papiera, potom siahnu do šuplíka a začnú sa prehrabávať v dokumentoch, nie príliš štruktúrovaných, existuje veľké riziko, že lekári niečo dôležité prehliadnu. Súčasne, ak nemajú informácie na jednom mieste, niekedy ani netušia, čo sa dialo v minulosti alebo na iných vyšetreniach. Preto je potrebné položiť si otázku, prečo by nemohlo to, čo funguje pri elektronických platobných transakciách, fungovať aj v zdravotníctve. Prečo by sa nemal dať obsluhovať elektronický zdravotný účet obdobne, ako obsluhujeme internetové bankovníctvo?

Očakávam, že nasledujúci rok bude zlomový a posunie nás ďalej. Dáta zo zdravotných knižiek sa budú sprístupňovať prostredníctvom checkpointov. Nepôjde o systém „check Czech – skontrolujte Čecha,“ ale budú to miesta pre asistovaný prístup k elektronickým informáciám poskytovaných verejnou správou. Obdobný projekt sa dnes implementuje na Českej pošte. Jeho hlavným cieľom je obmedziť byrokraciu a súčasne sprístupniť elektronické zdravotné služby aj tým spoluobčanom, ktorí nemajú doma prístup k internetu. Zdravotné knižky sa stanú prístupnými priamo v v zdravotníckych zariadeniach a v priestoroch verejnej správy. Súčasne nemáme ďaleko od dohody so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv na „interface“ pre pacientov k centrálnej databáze predpisov liekov tak, aby sme vedeli prezerať celkovú liekovú históriu pacienta. Myslím si, že sa veľmi rýchlo posúvame z roviny, kedy sme poskytovali službu jednému zariadeniu, na celospoločenskú úroveň.

  • Ak to teda zhrnieme, na začiatku stál jeden poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý si objednal prototyp elektronickej knižky, ktorá ešte nefungovala on-line. Na základe akého podnetu ste sa potom posunuli takpovediac z jednej ambulancie do celého systému zdravotníctva?

Začiatky v tej konkrétnej ambulancii boli náročné, najmä pre vtedajší legislatívny systém. Vytvárať niečo takéto, to šlo iba so súhlasom pacienta, inak by sa porušovala ochrana osobných údajov. Neskôr sme našli veľkého partnera, ktorý o koncept prejavil záujem – bola to Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá je v rámci Českej republiky najväčšia. Jej objednávka znela: Poďme to vyskúšať v niektorých regiónoch. Boli vybraté štyri pilotné regióny, štyri pilotné okresy a keď sa to tam osvedčilo, rozšírilo sa to do celej Českej republiky. Začal sa boj o to, čo má byť skôr, či vajce alebo sliepka – či sa majú najskôr vytvárať zdravotné účty a až potom zdravotné knižky so záznamami alebo naopak. Inými slovami, bojovalo sa o to, či treba najskôr plne zapojiť zdravotné zariadenia alebo ponúkať ľuďom možnosť vytvoriť si zdravotný účet. Hoci šlo o veľmi nedokonalé vyvažovanie sa ponuky a dopytu, dnes sa nám podarilo dosiahnuť rovnováhu. Súčasný stav je taký, že systém využíva 10% českej populácie, 25% odbornej verejnosti v zdravotníctve. Ide o veľmi dobrý základ pre rozvoj a ponúkanie ďalších služieb e-health.

  • Kto financoval projekt? Bola to len samotná Všeobecná zdravotná poisťovňa v Čechách, alebo sa do vývoja zapojili aj iné súkromné subjekty z oblasti posyktovania zdravotných služieb?

Systém sa vyvíja zo súkromných zdrojov a VZP iba nakupuje služby. Ide o poisťovňu, v ktorej je poistených 70% populácie krajiny a aktivity našej spoločnosti IZIP sú z 90% viazané na VZP. Dá sa povedať, že je to náš najväčší partner. Na druhej strane spolupracujeme aj s Českou národnou zdravotnou poisťovňou a chystáme sa poskytovať služby ostatným zdravotným poisťovniam, predovšetkým Poisťovni Ministerstva vnútra ČR.

Znamená to, že elektronický zdravotný účet si môžu vytvoriť len poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne? Čo riešenia pre klientov iných poisťovní?

V súčasnosti si môžu zriadiť účet len poistenci VZP. Na poistnom trhu v oblasti zdravotníctva existovalo v minulosti obdobie exkluzivity, ktoré sa skončilo. Dnes, keď sa zdravotníctvo stáva viac súťaživým, v Českej republike sa objavujú nové poisťovne, napríklad poisťovňa Agel alebo poisťovňa PPF. Samozrejme, aj ony chcú ponúkať svojim poistencom elektronické služby. Elektronická zdravotná knižka je však po dohode s VZP jej exkluzívny produkt. Takže ak chcete využívať zdravotnú knižku v plnom rozsahu, musíte byť poistený vo VZP.

  • Je možné využiť služby elektronickej zdravotnej knižky v každom zdravotníckom zariadení? Je každý lekár, ktorý má zmluvu s VZP, vybavený po technickej stránke pacientom službu sprostredkovať?

Bohužial to tak rozhodne nie je. Vychádzame zo súčsného stupňa rozvoja infraštruktúry. Je žiaľ málo tých lekárov, ktorí komunikujú on-line všetky klinické dáta. Spravidla ide o desiatky percent, v niektorých regiónoch aj menej. Väčšina zdravotníckych pracovníkov komunikuje off-line, tzn. jedenkrát denne alebo jedenkrát týždenne. Veľká časť   zdravotníckych pracovníkov nekomunikuje klinické dáta, ale informuje len o uskutočnených výkonoch. Naviac, ide o komunikáciu akýmsi oblúkom, pretože informácie sa do databázy centrálnym spôsobom zadávajú vo VZP na základe vystavených faktúr za jednotlivé výkony. Ak to mám zhrnúť, iba malá časť zdravotníckych pracovníkov funguje 100% on-line, väčšia časť funguje off-line v dennom alebo týždennom režime a zvyšok posiela informácie vo forme faktúr.

  • Čo so situáciami, kedy treba poskytnúť rýchlu zdravotnú pomoc a nie je čas detailnejšie skúmať elektronické záznamy daného pacienta?

IZIP má riešenie aj pre službu rýchlej zdravotnej pomoci. Samozrejme, ako spomínate, pri urgentných prípadoch nie je žiadúce, aby lekárov čokoľvek zdržovalo pri práci. Zistili sme, že najjednoduchšie je napojiť sa na centrálny systém, ktorý je nahrávaný. Volajúci sa identifikuje a na základe rozhovoru s ním je uskutočnený konkrétny záznam. Systém sám vyhodnotí, či má pacient, ktorý potrebuje rýchlu pomoc, založenú elektronickú  zdravotnú knižku a ak áno, či sa v nej nachádzajú nejaké relevantné záznamy. Medzi tým prebieha zásah záchranárov – okamžite sa k pacientovi posiela sanitka. Záchranárov nik nezdržuje. Keď je sanitka na výjazne a systém vyhodnotí, že pacient má záznamy, ktoré sú pre tú opateru potrebné, vyzve dispečera záchrannej služby, aby sa odtlačkom prsta prihlásil do systému. Potrebné informácie následne dispečer tlmočí posádke sanitky, ktorá sa medzi časom blíži k miestu zásahu alebo už zasahuje. Ako vidíte, elektronický systém nie je prekážkou pre rýchle poskytnutie prvej pomoci.

  • Je projekt súčasťou základného balíka VZP, čo znamená, že poistenci si ho môžu zriadiť bezplatne, alebo ide o doplnkovú službu, za ktorú sa pripláca?

Zdravotná poisťovňa túto službu nakupuje hromadne. Viedli sme diskusie, či sa budú služby nakupovať individuálne. Predstavme si však situáciu, kedy by musela poisťovňa riešiť faktúry pre milión poistencov, pričom by boli vystavené na pomerne malé sumy, tzn. menej ako 100 českých korún. Ani z finančného, ani z administratívneho hľadiska sa to neoplatí. S poisťovňou sme sa preto dohodli, že bude služby nakupovať centralizovane. Zriadiť elektronický zdravotný účet si preto môže ktokoľvek zo 7 miliónov jej poistencov. Zatiaľ sa táto služba ponúka v rámci základného poistného balíka.

V budúcnosti plánujeme vyvíjať moduly na podporu rozhodovaní, ktoré zatiaľ nie sú súčasťou kontraktu s VZP. Pre ilustráciu uvediem príklad: ako poistenec máte istú liekovú históriu, užívate konkrétne liečivá, rozbolí vás chrbát, rozhodnete si kúpiť ďalší liek… Takýto krok budete môcť pred kúpou konzultovať elektronickou formou a súčasne vás systém upozorní na možné interakcie alebo kontraindikácie vzhľadom na to, čo ste užívali alebo čo stále užívate. Modul je zatiaľ pripravený v testovacej verzii, za ktorú si musia poistenci platiť. Myslím si však, že v dohľadnej dobe bude mať poisťovňa záujem, aby šlo o súčasť verejnej služby, pretože to má pre ňu v konečnom dôsledku priaznivý ekonomický efekt. Pokiaľ je pacient lepšie liečený a nemá žiadne komplikácie, jeho liečba sa stáva pre poisťovňu menej finančne náročnou.

  • Je váš produkt v rámci Českej republiky exkluzívnym alebo máte nejaké informácie, že sa aj menšie poisťovne snažia vyvíjať niečo podobné?

Máme informácie. Prakticky každá poisťovňa sa snaží vyvinúť niečo, čo skvalitní starostlivosť o pacienta, či už so zapojením pacienta alebo nie. Myslím si, že zatiaľ sa stretávajú s najväčším problémom, ktorým je informovaný súhlas pacienta tak, aby bol vývoj elektronickej aplikácie v súlade s legislatívou a nedochádzalo k porušovaniu ochrany osobných údajov poistencov. Myslím si, že legislatíva je v Čechách stále asi najzložitejšou kapitolou, od ktorej sa odvíja vznik alternatívnych riešení.

  • Čo sa týka ďalšej pridanej hodnoty elektronickej knižky, čo všetko systém prináša okrem toho, že je súhrnom informácií o pacientovi? Vo svojej prezentácii na kongrese Itapa ste spomenuli napríklad mapovanie regiónov. Aké ďalšie funkcie váš produkt ponúka?

Veľmi správne ste sa dotkli toho, že systém nie je len o zbere informácií a v konečnom dôsledku nie je ani len o ich zdieľaní. Počas prezentácie, ako i v tomto rozhovore, som použil prirovnanie s bankovým účtom. Môžete mať konto, na ňom veľa peňazí, ale keď ich nevyužívate, ste stále chudobný. Alebo povedané inak, ste bohatý, ale žijete chudobný život. Vy tie peniaze musíte točiť, tzn. že ich musíte čerpať a získavať. Vravím si: To je to využívanie dát, ktoré musí fungovať. Keď mi na účet príde mesačne 50 tisíc a ja  som schopný ich minúť a potom mi tam opäť prídu, tak žijem relatívne bohatý život vyčíslený na 50 tis. v materiálnej hodnote. Pokiaľ sa mi peniaze budú kumulovať a nikto ich nebude využívať, je to k ničomu.

Na začiatku procesu sme mali účty, ktoré boli prázdne; účty, na ktoré prichádzali informácie práve z jedného zdroja, takže nebolo čo zdieľať. Preto sme potrebovali systém posunúť ďalej, čo sa nám okolo roku 2005 podarilo. Začali sa nám v ňom „krížiť“ záznamy. V jednej zdravotnej knižke boli záznamy od viacerých zdravotníckych zariadení a viacerých zdravotníckych profesionálov. V takomto štádiu už má zmysel vytvárať inovatívne služby – rôzne formy „alarmov“, upozornení, avíz, pripomienok a podobne. Náš systém sa dnes stáva akýmsi malým „bonzáčikom,“ ktorý vás môže upozorniť, že sa deje niečo neželané – v zmysle kumulovania súvisiacich diagnóz alebo neopodstatneného indukovania zdravotnej starostlivosti, či už ide o výkony alebo predpísanú terapiu. Iným príkladom je upozornenie na skončenie ochrannej doby očkovaní, udporúčanie absolvovať zdravotnú prehliadku a podobne. Elektronický účet môže upozorniť aj autorizované tretie osoby – napríklad ak sa staráte o babičku a počas vašej dovolenky je nečakane hospitalizovaná. Sú to veľmi užitočné funkcie.

Žiadny systém nie je dokonalý, ako ani žiadny človek nie je perfektný. Na druhej strane, informačné technológie dokážu pracovať veľmi efektívne a aplikácie, ako je tá naša, môžu pacientom zachrániť život. Vezmite si napríklad menšinovú skupinu pacientov, ktorá užíva súčasne viacero liekov, ktoré predpísali rôzni lekári. Bez jednotnej knižky nemajú ako vedieť, čo všetko pacient užíva a to nehovorím o tom, že žiaden lekár nepozná účinky a možné interakcie každého jedného liečiva. Potom sa môže stať, že predpísané lieky sú v absolútnych interakciách, ktoré v podstate môžu pacienta v najhoršom prípade aj zabiť. Hoci sa jedná o malé percentá prípadov, v praxi ide o stovky alebo tisíce konkrétnych ľudí. Hoci nie je systém dokonalý, ale na druhej strane dokáže eliminovať ohrozenie napríklad 20 tis. životov, pre pacienta predstavuje veľkú pridanú hodnotu. Veľkou výhodou systému je, že ako prvý je varovaný lekár, teda medzi pacientami nevzniká zbytočná panika.

  • Predpokladám, že všetky informácie v systéme sú archivované a indexovné. Uvažuje sa o tom, že by sa celá databáza využila v oblasti výskumu? Samozrejme, ak by boli dáta anonymizované…

Nedá sa povedať, že by databáza bola centralizovaná na 100 percent. Dnes je to geografická jednotka, ktorá je charakteristikou záberu jednotlivých databáz. Okrem toho sa využívajú aj externé zdroje pre databázy, ktoré sú špecializované a uložené v  určitých univerzitných a zdravotníckych centrách. Databáza má takúto štruktúru preto, aby sme neduplikovali veci, ktoré sú už zabehané a fungujú podľa očakávaní.

Vráťme sa ale k vašej otázke o využívaní dát. Systém IZIP má riadiaci orgán „Rada projektu IZIP,“ ktorý sa riadi presnými stanovami. Sú v ňom zastúpení predstavitelia  ministerstiev, poisťovní, odbornej a laickej verejnosti, ako i dodávatelia informačných technológií. Všetky lukratívne a citlivé otázky sa riešia v rámci tohto orgánu, teda aj otázka, ako možno nakladať s anonymizovanými dátami v súlade s legislatívou. Na druhej strane, citlivou otázkou je aj to, kedy sú dáta dostatočne anonymizované a ako je potrebné nastaviť hranice, aby nedošlo k odtajneniu. Pre ilustráciu, predstavte si štatistiku detských kardiologických ochorení v okrese Prievidza. Ak tam zhodou okolností pôsobí len jeden špecializovaný lekár, na základe štatistiky možno identifikovať veľa, hoci je anonymizovaná. Preto treba stanoviť kritéria, aby nemohlo dochádzať k ohrozeniu ochrany osobných údajov.

  • Máte vaša firma záujem presadzovať svoj produkt aj na Slovensku a uchádzať sa o zákazky u nás?

Záujem určite máme, dokonca na Slovensku máme entitu, ktorá sa volá IZIP Slovakia. Vo vašej krajine sme v roku 2005 objavili tím šikovných ľudí, ktorí ale nechceli pracovať pre českú entitu, tak sme im založili dcérsku spoločnosť. Máme tu už určité zázemie a priznám to, snažíme sa rokovať s Ministerstvom zdravotníctva. Stretávame sa aj na úrovni medzinárodných projektov, napr. pri projekte EPSOS, ktorý má zabezpečiť zdieľanie zatiaľ nedefinovaného objemu dát a následne umožniť elektronický predpis liekov, ktorý by fungoval cezhranične, podľa európskych smerníc.

Jednáme aj so slovenskou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Možno máme šťastie v tom, že slovenský a český trh sú stále z veľkej časti spoločné a podobné, čo znamená, že aj dodávatelia informačných technológií sú tu pomerne spoloční. Firmy, ktoré dodávajú príslušenstvo do nemocníc v Čechách, dodávajú ho aj na Slovensku. Preto aj integrovanie českého systému do slovenského prostredia by malo z tohto pohľadu výhody a dokázali by sme to vzhľadom na kompatibilitu prístrojov urobiť pomerne rýchlo.

  • Povedali ste, že od roku 2005 máte slovenskú cérsku spoločnosť. Aké sú však reálne výsledky jej podnikania? Nepočul som, že by sme v slovenskom zdravotníctve mali nejakú aplikáciu od IZIP…

Zatiaľ tu nemáme žiadne elektronické riešenie, ktoré by sme implementovali do ambulancií. Musím priznať, že sme takpovediac „zneužívali“ slovenskú mozgovú kapacitu na služby pre český IZIP.

  • Má projekt elektronickej knižky aj európsky dosah, alebo je to len niečo, čo sa vyvíja v českom kontexte?

Máme na podobnej úrovni riešenie v Rumunsku, kde  sa zúčastňujeme expertných skupín, ktoré majú záujem implementovať riešenie pre rumunský CNAS a pomerne intenzívne sme v jednom období komunikovali so skupinou, ktorá chcela implementovať podobné riešenie v Nemecku.

Čo sa týka európskeho kontextu, dostali sme viacero ocenení. Sme najlepším projektom, ktorý bol ocenený na Svetovom summite pre informačnú spoločnosť. Boli sme vybraní zo 750 projektov zo 168 krajín. Sme na to náležité hrdí. V roku 2006 sme prechádzali evaluačným procesom Európskej komisie, ktorá vybrala 10 projektov na svete a posudzovala ich ekonomický dopad. Získali sme veľmi dobré hodnotenie. Dnes sme jedným z referenčných projektov a vedľa dánskeho MEDCOM-u je to IZIP, ktorý je vždy na prvých miestach v rámci európskych porovnaní.

  • Na kongrese Itapa ste spomenuli, že ste sa prišli podeliť so svojimi skúsenosťami, ale aj chybami. Skúsenosti ste predstavili, ale chyby akoby v prezentácii chýbali…

Tiež som si uvedomil, žiaľ až na konci prezentácie, že som sa veľmi chválil a nehovoril o tom, čo sa nepodarilo. Určite to bola akási neštandardizovanosť postupov. Chýb, resp. nedostatkov, sa vyskytlo hneď niekoľko.

Napríklad v roku 2002 sme spúšťali systém bez toho, aby bol kompatibilný s akýmkoľvek medzinárodným štandardom. V roku 2003 sme ho museli rýchlo prebudovať tak, aby boli dáta vysoko štruktúrované a využiteľné.

Boli tiež obdobia, kedy sme sa nechali príliš zatlačiť do požiadaviek manažérov a málo sme počúvali užívateľov, čo vlastne od produktu očakávajú. Viete, zadanie väčšinou znie: „Pripravte nám nejaký zoznam pre pediatrov.“ Zákazník spravidla nemá predstavu, čo presne chce a my to musíme začať skúmať a spätne sa ho pýtať, čo od produktu očakáva. Tieto technické otázky potom rieši spravidla špeciálne zriadená pracovná skupina.

REKLAMA

REKLAMA