Cena za prístup do optických sietí by sa nemala regulovať

V rámci 3. ročníka konferencie iDEME sme sa zhovárali s predsedom Českej asociácie elektronických komunikácií Zdeňkom Vaníčkom o miere realizovateľnosti cieľov slovenskej vlády v oblasti informatizácie verejnej správy ako aj o budúcnosti tzv. sietí ďalšej generácie - sietí z optického vlákna.

Zdenek Vanicek
https://euractiv.sk
  • Komisárka Viviane Redingová deklaruje vôľu budovať tzv. siete ďalšej generácie – siete z optického vlákna. Je v Európe reálny dopyt po vysokokapacitných a vysokorýchlostných optických sieťach? Dokážu si na seba zarobiť?

V tomto prípade je jedna základná otázka – kto to zaplatí, kto do toho bude investovať. Optické siete znamenajú obrovské investície. Samozrejme, že sú perspektívne. Bez preháňania, ide o revolučný prístup k infraštruktúram, to znamená zospodu prechádzať do nových prístupových sietí, ktoré potom poskytujú isté služby. To všetko, čo má na mysli pani komisárka, to je viac-menej už cieľ. Medzitým musí uplynúť istá doba – myslím tým doba výstavby a investovania.

To, o čo Európska únia rozhodla v rámci troch balíčkov, je len malá kvapka v mori, pokiaľ ide o optické siete. Musíme hľadať nové cesty – pravdepodobne v spojení štátneho záujmu, štátneho zisku, súkromno-právnych subjektov a iniciatívy vlastných ľudí.

Je to veľmi zložitý problém. Je veľmi dobré, že si to Európska únia uvedomuje a zaradila to medzi svoje základné ciele. Bez modernej komunikačnej infraštruktúry a moderných komunikačných systémov sa nebudú rozvíjať ani ďalšie priemyselné odvetvia. Opäť je to vzájomne prepojené. Áno, myslím si, že je po nich reálny dopyt, ale všetko záleží na naplnení službami a obsahom. Ale či si na seba dokážu zarobiť, to je už skôr otázka pre ekonóma. Ja si myslím, že áno.

  • V súvislosti s optickými sieťami sa veľa diskutuje o finančnom riziku a
    návrate investícií. Mali by byť ceny za prístup konkurencie do optickej siete prísne regulované, alebo by malo byť výsostne v kompetencii firmy, ktorá optickú sieť vybudovala, aby sama stanovila výšku poplatkov pre konkurenciu? Prečo?

Ako som spomenul, otázka, kto bude investovať, je na počiatku. Optické siete sú cesta k budúcemu rozvoju, ale k tomu vedie ešte nejaký-ten vývoj. Prudko sa rozvíjajú aj technológie. V roku 2015 má platiť revidovaný regulačný rámec a my nemôžeme vedieť, aké bude zloženie priemyselného sektora, či napríklad nebudú tento priemysel ovládať podniky, ktoré ešte ani nevznikli. Vývoj môže preskočiť etapu, v ktorej sme v súčasnosti. Takže znova zdôrazňujem, je dôležitá nejaká rozumná štátna politika, koncepcia, projekt alebo zameranie. Nemôžeme to ponechať živelnému vývoju. Potom by boli tieto investície rizikové.

Ceny by nemali byť prísne regulované. Cenová regulácia je vždy až to posledné. Pretože keď sa začne cena regulovať, je vidieť, že trh je nejakým spôsobom vychýlený a aby nebol, k tomu slúži celý rad nástrojov, ktoré sú dnes v podstate vymenované v platnom predpisovom rámci. Cenová regulácia a oddelenie infraštruktúry od služieb – to sú podľa mňa dva najrizikovejšie faktory akéhokoľvek štátneho či verejného zásahu do súkromnoprávneho podnikania. A to je zlé.

A čo sa týka firiem, to sa dá riešiť aj formou univerzálneho prístupu. Ak niekto vybuduje infraštruktúru, tak za určitých podmienok musí povoliť svojim konkurentom, aby do týchto sietí vstupovali. Ale to je citlivá otázka. Len čisto hypoteticky – vzniká tu filozofická otázka, či nebolo lepšie, dokiaľ trvali monopolné podniky Slovenský a Český telekom ponechať im v úvodzovkách monopol po určitú dobu, ale za prísnej podmienky, že vybudujú dostatočnú optickú infraštruktúru pre masívny rozvoj prístupu k rýchlemu internetu. Myslím si, že veľa vecí by bolo dnes už tým pádom vyriešených. Ale viem, že je to myšlienka, ktorú hneď napadnú alternatívni operátori.

  • Slovensko je na poslednom mieste v štatistikách EÚ v počte broadband
    prípojok na obyvateľa. Do akej miery môže mať tento fakt vplyv na ambíciu poskytovať služby verejnej a štátnej správy v elektronickej podobe?

Má to skutočne súvisiaci dôsledok. Elektronizácia verejnej správy je len vtedy úspešná, keď je dostatok infraštruktúry. Elektronické služby nemožno poskytovať inak, než prostredníctvom širokopásmového prístupu k internetu. Všetko ostatné je neefektívne. To znamená, že ruka v ruke s rozvojom elektronizácie verejnej správy, čo je základná požiadavka EÚ voči svojim členom, kráča tiež rozvoj všetkých možností prístupu k infraštruktúre rýchleho internetu. Je to prepojené jedno s druhým.

  • Slovenská vláda chce v blízkom období pripojiť do širokopásmového internetu ďalších 200 tis. domácností. Sú takéto ciele realizovateľné? Nevyžaduje si šírenie internetu niečo viac ako len prístup zhora-dolu – napríklad osvetu a sústredenie sa na zmenu postojov verejnosti k internetu ako takému?

Tieto ciele rozhodne sú realizovateľné. Existuje už veľa skúseností z krajín, kde tento rozvoj išiel omnoho rýchlejšie a dynamickejšie – či už ide o Dánsko, Švédsko, Holandsko a v podstate môžeme hovoriť aj o okolitých krajinách ako Rakúsko či Nemecko. Myslím si teda, že je to reálne. Ale to, čo je v tomto prípade dôležité, a to nielen pre Slovensko, ale aj pre ostatné krajiny, je, aby každý štát mal svoju koncepciu, jasný program, ako to chce docieliť.

Rozširovanie internetu si určite vyžaduje aj niečo viac. Pokiaľ nebude obyvateľstvo dostatočne a kvalitne informované o všetkých možných výhodách, ktoré pripojenie poskytuje, v našom prípade to sú od budúceho týždňa tzv. "datové schránky" – bolo by to úplne zbytočné. To isté sa týka inštalovania prípojok.

Ja osobne som trochu skeptický, čo sa týka úlohy obcí. Ide tu skôr o kombináciu súkromných subjektov, tieto sa však musia pohybovať v rámci nejakého jasne určeného rámca. A ten musí formulovať a definovať štát.

REKLAMA

REKLAMA