Slovák ocenený Komisiou: Vodiči sanitky nepočujú, náš systém ich upozorní (+video)

Vedec zo Žilinskej univerzity TIBOR PETROV zvíťazil v Bruseli s nápadom prepojenia dopravných a núdzových databáz.

Tibor Petrov je doktorandom na katedre multimédií a informačno-komunikačných technológií na Elektrotechnickej fakulte Žilinskej univerzity. Za svoj projekt „Koordinácia núdzových vozidiel s využitím komunikácie V2X“ (Emergency Vehicles Coordination Using V2X Communication) získal ocenenie od Európskej komisie. Vyhodnotila ho ako jeden z 12 najlepších v rámci súťaže nápadov Európske inovácie v doprave (European Transport Innovation Challenge). Portálu EurActiv.sk dal rozhovor cez telefón.

Dostali ste cenu za koordináciu núdzových vozidiel. O čo ide?

Naším prvotným zámerom bolo riešiť problém, ktorý nastáva, keď je vyslané záchranné vozidlo, či už k nehode na ceste alebo inej udalosti. Týka sa to zásahov pohotovosti, hasičov či polície.

Jediný spôsob, akým sa vozidlá na ceste dozvedia napríklad o blížiacej sa sanitke, je podľa sirény a majákov. To často nestačí, keďže väčšina šoférov dnes v autách počúva rádio. Sanitku nemusia počuť. Aj mne osobne sa stalo, že som prišiel na križovatku, svietila zelená, vošiel som do križovatky a naraz sa zľava vyrútila sanitka. Vznikla veľmi nebezpečná situácia.

Navrhli ste nový spôsob, akým sa o tom môžu vodiči dozvedieť?

Nedá sa povedať, že by som vynašiel niečo úplne nové. Vo svete sa na tom už pracuje.

Ja vo svojej dizertačnej práci riešim kooperatívne technológie v inteligentných dopravných systémoch. Sú založené na komunikácii medzi vozidlami navzájom a vozidlami a cestnou infraštruktúrou. Vozidlá sú vybavené komunikačnými modulmi pre vzájomnú výmenu informácií. Ak bude týmto modulom vybavená väčšina vozidiel – čo sa v súčasnosti plánuje – núdzové vozidlá by mohli informovať vozidlá nachádzajúce sa na ich trase nielen pomocou sirény a majáku, ale aj pomocou rádiovej komunikácie, ktorej výhodou je oveľa dlhší dosah.

Rádiová komunikácia nie je závislá na tom, či vodič počúva rádio alebo sa pozerá okolo seba.

Rádiová komunikácia (bezdrôtový širokopásmový prenos dát – pozn. red.) nie je závislá na tom, či vodič počúva rádio alebo sa pozerá okolo seba. Informácia je zachytená jeho vozidlom pomocou rádiového komunikačného modulu a potom sprostredkovaná napríklad na displeji alebo akusticky. Ak budú v budúcnosti existovať autonómne vozidlá, vozidlo môže reagovať automaticky bez nutnosti zásahu vodiča.

V súčasnosti už existujú dopravné databázy, kde sú údaje z dopravného servisu, z navigácie Waze alebo Google Traffic. Naša inovácia spočíva v tom, že tieto informácie budú použité na vytvorenie čo najoptimálnejšej trasy pre núdzové vozidlo.

Takže dnes sa núdzové vozidlá opierajú len o informácie z dispečingu a vy navrhujete inteligentnejší systém?

Presne tak. Z toho systému vyplýva, že vozidlá vybavené komunikačnými modulmi môžu dostať informácie vopred. Keď bude naplánovaná optimálna trasa núdzového vozidla, ostatným vozidlám na jeho trase je dopredu vyslaná informácie, že tadiaľ pôjde – možno aj s predpokladaným časom prejazdu – a vodiči majú dosť času na prípravu, uvoľnenie cesty, prípadne nájdenie vhodného miesta na zastavenie.

Tibor Petrov

Museli by núdzové vozidlá na jednej strane a ostatní vodiči na druhej strane mať špeciálne zariadenia nad rámec dnešnej výbavy?

Áno. Aby bol systém efektívny, bude musieť byť väčšina vozidiel vybavená rádiovými komunikačnými modulmi. Európska komisia už predložila návrh, podľa ktorého plánuje nasadiť prvé aplikácie pre vozidlá (súčasť Kódexu EÚ pre elektronické komunikácie, ktorý Komisia predložila v septembri 2016 – pozn. red.). Vozidlá budú vybavené aspoň základnými komunikačnými modulmi od roku 2020. S núdzovými aplikáciami sa ešte nepočíta, ale to by sa malo v dohľadnej dobe zmeniť. Bude to beh na dlhú trať.

Hovoríme teda o technológii, ktorá môže byť využívaná až po roku 2020?

Áno, myslím, že to nebude skôr. Aj keď technológie dnes už existujú, treba štandardy a potom následne, predpokladám, že príde k ich širokému nasadeniu.

Viete si predstaviť, že by núdzové vozidlá komunikovali aj so semaformi? Tento systém už funguje minimálne vo fínskom Oulu.

Bolo by dobré, keby do komunikácie, ktorú vyvíjame, bola zapojená aj svetelná signalizácia. V projekte, ktorý sme predstavili, sme navrhli, aby núdzové databázy (emergency databases) – súbory dát, ktorými disponuje záchranný dispečing – boli prepojené s dopravnými databázami. Aby spolu mohli komunikovať. Podľa toho, čo sme zistili, to na Slovensku v súčasnosti tak nefunguje. Na plánovanie trasy núdzových vozidiel sa používa klasická GPS. Niektoré mapy sú dokonca zastaralé.

Starostka smart city: Ak používate mobil, používate inteligentné riešenie z Oulu

Pomohla by vám politika otvorených dát (open data)?

Áno. Na konferencii, ktorú zorganizovala pre výhercov ceny Európska komisia, som sa rozprával s holandským kolegom, ktorý sa venuje plánovaniu dopravy. Rieši veľmi podobný problém – s policajnými vozidlami. Je veľmi problematické naplánovať trasu. Stalo sa im už, že išli podľa navigácie, ktorá ich zaviedla na uzavretú cestu. Mali zastaralé mapy. Holanďania navrhovali polícii otvorený systém, zatiaľ však neuspeli, pretože je tam riziko úniku dát. Ďalej na tom intenzívne pracujú

V akej fáze sa váš projekt nachádza? Pracujete od stola alebo ste ho už aj testovali v teréne?

Robil som ho od stola. Je veľkým problémom či už zohnať komunikačné moduly alebo testovať niečo také v reálnej premávke. Bolo by potrebné zapojiť do projektu veľa vozidiel, čo nie je dnes možné finančne ani technicky. Sú tam tiež obavy o bezpečnosť.

Hľadáme spôsob ako sa dostať k technológiám a dátam, aby sme naše riešenia čo najskôr uplatnili v praxi.

Veľa sme však konzultovali, a to aj s Ústavom súdneho inžinierstva na Žilinskej univerzite, ktorý má pomerne detailné informácie o fungovaní, možnostiach a dátach záchranných zložiek. Hľadáme spôsob ako sa dostať k technológiám a dátam, aby sme naše riešenia čo najskôr uplatnili v praxi.

Úspech vášho projektu si bude vyžadovať ešte veľa času a peňazí. Ako vám vie pomôcť štát?

Radi by sme sa zúčastnili projektov, ktoré budú na Slovensku v tejto oblasti podporované, napríklad cestou projektov zo štrukturálnych fondov, prípadne iných zdrojov na podporu výskumu a vývoja na Slovensku. V našom kolektíve pracujeme tiež na príprave ďalších európskych projektov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA