Štátny tajomník Chovanec: Ak si v roku 2025 kúpim auto, bude elektrické

Úpadku slovenského automobilového priemyslu sa neobávam, hovorí pre EurActiv.sk štátny tajomník na ministerstve hospodárstva RASTISLAV CHOVANEC (Smer-SD).

Rastislav Chovanec je štátnym tajomníkom na Ministerstve hospodárstva SR od roku 2014. V rokoch 2012 – 2014 pôsobil ako poradca premiéra Roberta Fica (Smer-SD) pre investície. Rozhovor pokrýva len oblasti jeho agendy.

Vláda schválila vlani Koncepciu inteligentného priemyslu pre Slovensko, avšak bez krytia zo štátneho rozpočtu. Nie je to problém?

Súčasťou schválenej koncepcie bola aj úloha rozpracovať do konca tohto roku akčný plán na podporu zavedenia inteligentného priemyslu. Pripravujeme ho v spolupráci so zamestnávateľskými zväzmi, univerzitami, Slovenskou akadémiou vied, jednoducho so všetkými relevantnými aktérmi. Pôjde o súbor konkrétnych opatrení týkajúcich sa pracovnej sily, rekvalifikácie, vzdelávania, ale napríklad aj kybernetickej bezpečnosti ako špecifickej činnosti, ktorá musí byť pokrytá.

V rámci jednotlivých opatrení by malo byť nastavené aj finančné krytie. Niečo sa dá realizovať z existujúcich nástrojov, napríklad vzdelávanie. Na niečo sa zase dajú použiť eurofondy. Na niečo bude musieť byť vyčlenená špeciálna kapitola v rozpočte.

Ministerstvo financií odmietlo vyčleniť špeciálne prostriedky na túto koncepciu.

Finančné prostriedky nemajú byť vyčlenené na koncepciu ako takú. Budeme sa rozprávať o súbore 20 – 25 konkrétnych opatrení, ktoré pôjdu cez medzirezortné pripomienkové konanie až na schválenie vláde. Budú obsahovať informáciu, kto bude robiť čo a z čoho budú aktivity kryté. Bude záležať od rokovaní s ministerstvom financií, či budú niektoré opatrenia pre nich tak zaujímavé, že budeme hovoriť o vytvorení špeciálnej kapitoly.

Budú sa opatrenia týkať konkrétnych sektorov alebo celej ekonomiky?

Na inteligentný priemysel by mala v budúcnosti nabehnúť celá ekonomika. Prioritné sú tie sektory, ktoré máme rozpracované v Stratégii výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (schválenej vládou v roku 2013), čiže tie odvetvia, v ktorých chce Slovensko dominovať.

Najpotrebnejšie sú inovácie v automobilovom a elektrotechnickom sektore. 

Koniec koncov celý koncept priemyslu 4.0 vznikol v Nemecku v rámci automobilového priemyslu. Pre nás je výhodou, že máme veľmi dobre etablované automobilky aj výrobcov, mnoho z nich zahraničných. Oni aj ich subdodávatelia budú „nútení“ uplatňovať koncept inteligentného priemyslu aj vďaka „príkazu“ materskej spoločnosti. Najpotrebnejšie sú inovácie v automobilovom a elektrotechnickom sektore. A ďalší sektor – informačné technológie dáva vstupy do inteligentného priemyslu.

Čo konkrétne si predstavujete pod prechodom automobilového sektoru na inteligentný priemysel?

Zoberme si automobilku, ktorá dnes funguje v režime just in time. Vyrába síce v obrovských objemoch, napríklad 300 tisíc automobilov ročne, ale systém logistiky je tak prepracovaný, že má veľmi nízke vlastné skladové zásoby. Všetko sa dováža v momente, keď sa auto montuje. A toto je princíp inteligentného priemyslu. Vďaka digitalizácii v riadení výroby dokážete vyrábať aj individualizované produkty veľmi efektívne a v masovo.

Aká je úloha štátu? Nemôžu sa firmy k tomu prepracovať samé?

Firmy to musia dokázať samé, musia však mať vytvorené podmienky. Vezmime si oblasť kybernetickej bezpečnosti. Dnes sa stretávame s rôznymi hackerskými útokmi. Na úrovni štátu je krízový štáb, ktorý na ne dokáže reagovať. Niečo také by malo fungovať aj na úrovni jednotlivých firiem, najmä tých najdôležitejších. Napríklad na základe protokolu z Národného bezpečnostného úradu by dostávali výrobcovia aktuálne informácie o rizikách a varovania.

Štát musí tiež urobiť viac v príprave zamestnancov na nový typ výroby. 

Štát musí tiež urobiť viac v príprave zamestnancov na nový typ výroby. Ľudia budú potrebovať viac schopností ako riadiť počítače, nastavovať roboty, vedieť rýchlo zareagovať na zmenu, teda zručnosti, ktoré dnešní bežní „modrogolieroví“ operátori nevyužívajú. To je úloha štátu pri vzdelávaní, ale aj pri rekvalifikácii.

Súčasťou koncepcie inteligentného priemyslu je aj podpora vedy a výskumu. V automobilovom priemysle máme asi 250 tisíc priamych a nepriamych pracovných miest, avšak len asi dvetisíc výskumných pracovníkov, aj to iba u subdodávateľov. Nemôže byť pre Slovensko v budúcnosti problém, že sa tu nerobí výskum vo veľkom meradle v automobilovom priemysle, ktorý je pre nás tak dôležitý?

Výskum si dnes robia automobilky väčšinou v materskej krajine, kde na to majú vytvorené dlhoročné zázemie a celú infraštruktúru. Mňa osobne teší, že pri nových investíciách alebo rozširovaní tých existujúcich sa u subdodávateľov presúva na Slovensko aj časť výskumu. Nemyslím si, že v blízkej dobe sa na Slovensku bude robiť výskum pre celý koncern typu Volkswagen.

Pre Slovensko je zaujímavé, že keď subdodávatelia vrátane slovenských firiem vymyslia inovatívny produkt, rovno ho môžu automobilkám ponúkať. 

Možno by to nemusel byť celý výskum, stačili by elektromobily. Sme jedinou krajinou, kde Volkswagen vyrába e-Up!.

To je rozhodnutie investora. Pre Slovensko je zaujímavé, že keď subdodávatelia vrátane slovenských firiem vymyslia inovatívny produkt, rovno ho môžu automobilkám ponúkať. Vidíme, že veľa slovenských firiem sa stalo dodávateľmi tak, že prišli s novou technológiou, ktorú si najskôr osvojila jedna automobilka a následne mali dvere otvorené aj do ďalšej.

Ako by mal slovenský automobilový priemysel vyzerať podľa štátu o 10, 20 rokov?

To si netrúfnem predpovedať. Automobilový priemysel sa za posledných 10, 15 rokov zmenil asi najviac zo všetkých odvetví. Určite uvidíme výrazne viac elektromobilov. Keď elektromobilita dokáže prekonať problém dojazdu a kapacity batérií, veľmi rýchlo zvýši svoj trhový podiel. Som tiež presvedčený, že prídu connected cars a následne autonómne autá, možno v horizonte 15 rokov.

Vďaka sieti asi 400 subdodávateľov sa neobávam úpadku automobilového priemyslu.

Slovensko má veľmi dobre diverzifikované typy výrobcov, ktorí dodávajú rôzne modely na rôzne trhy. Vďaka sieti asi 400 subdodávateľov sa neobávam úpadku automobilového priemyslu. Naopak, môže sa stať centrom pre celý región strednej a východnej Európy, kde sa budú automobily vyrábať tak či tak vo veľkom meradle.

Nemal by mať štát plán, ako sa prispôsobiť novým trendom? Napríklad Poliaci chcú v rámci plánu reindustrializácie vyrábať elektrobusy, ich nákupu motivujú aj mestá. Francúzi sa zase zaviazali, že v roku 2040 úplne zakážu predaj spaľovacích motorov. Nemalo by aj Slovensko vyslať takýto signál trhu?

To predsa robí Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu, ktorú práve rozpracúvame do jednotlivých komponentov.

Takisto pripravujeme veľkú stratégiu hospodárskej politiky, ktorá by mala poskytnúť komplexný pohľad na celé hospodárstvo, nielen na automobilový priemysel. Máme tu aj veľmi rýchlo rastúci sektor podnikových služieb, ktorý môže byť druhým pilierom na vyváženie automobilového priemyslu a ktorý má veľký potenciál rastu.

S akým časovým horizontom hospodárska stratégia pracuje?

Do roku 2030. Keď bude stratégia hotová, prejde cez riadne medzirezortné pripomienkové konanie.

Dávať si cieľ pre rok 2040 je trochu ďaleko. 

Schváli ju vláda ešte tento rok?

Stratégiu plánujeme predložiť na rokovanie vlády na jar 2018. Ale nové priemyselné trendy zachytáva aj akčný plán pre inteligentný priemysel. Dávať si cieľ pre rok 2040 je trochu ďaleko. Nemci už museli revidovať odhad pre rok 2020, že budú mať milión elektromobilov. Nové technológie si vyžadujú čas na vychytanie problémov a etablovanie, po ktorom príde veľmi rýchly nástup.

Čo sa týka podpory elektromobilov, zaviedli sme podpornú schému, ktorá dokáže za rok a pol zdvojnásobiť počet elektromobilov na Slovensku.

Do vyčerpania prostriedkov zostáva pol roka. Ako schému hodnotíte?

Keď sme schému spúšťali, bolo na Slovensku asi 170 elektromobilov. Schéma podporila do dnešného dňa 180 nových elektromobilov a ďalších 72 plug-in hybridov. To je úspech. Na druhej strane bola kapacita schémy výrazne vyššia, asi pre tisíc áut. Ak sa prostriedky nevyčerpajú, bude to svedčiť o nepripravenosti trhu na elektromobily napriek 5-tisícovým stimulom.

Nevnímam to však negatívne. Zdvojnásobili sme počet elektromobilov na Slovensku, veľa ľudí začalo o elektromobile uvažovať. Vďaka tejto podpore vznikla napríklad v Bratislave nová taxislužba, ktorá využíva len elektromobily.

Ľudia by mali mať možnosť kúpiť si elektromobil. Nemôže to však byť na úkor trhu, nemôžeme dotáciu zdvojnásobiť.

Ľudia by mali mať možnosť kúpiť si elektromobil. Nemôže to však byť na úkor trhu, nemôžeme dotáciu zdvojnásobiť.

Hoci cena elektromobilov je stále príliš vysoká, asi nie je dobré zvyšovať dotácie. Neuvažuje však štát nad inou formou podpory alebo o vytvorení lepších podmienok?

Podmienky nie sú zlé. Napríklad máme asi sto nabíjacích staníc, čo by malo stačiť pre tisíc elektromobilov. Európska komisia nedávno podporila projekt, v rámci ktorého vznikne ďalších 25 nabíjačiek. Počet alebo hustota nabíjacích staníc nie je najurčujúcejšia. Stále máme problém s dojazdom. Zlom môže nastať o tri, štyri roky, keď sa zvýši kapacita batérií. Som presvedčený, že auto, ktoré si kúpim v roku 2025, bude už elektrické. Ak dovtedy nebudú zdieľané autá…

Elektromobily zažijú veľký boom, keď sa dokážu zapojiť do nového systému trhu s elektrinou.

Možno by stačilo, keby vaše služobné auto bolo elektromobil.

To by sme dnes asi ďaleko nezašli. Ministerstvo však má dva elektromobily, ktoré využívajú zamestnanci. Z môjho pohľadu zažijú elektromobily veľký boom, keď sa dokážu zapojiť do nového systému trhu s elektrinou a keď budú odoberateľmi aj dodávateľmi.

Aký je plán štátu? Je možné, že keď schéma o pol roka skončí, nič ju nenahradí?

Podpora je rozložená do troch rokov. Počkajme si na konečné zhodnotenie schémy. Môže sa napríklad stať, že medzitým sa elektromobily stanú viac konkurencieschopnými.

Vrátim sa k centrám podnikových služieb ako k pilieru diverzifikácie slovenskej ekonomiky. Ide naozaj o sektor s vysokou pridanou hodnotou?

Ide o „export služieb“. V centrách podnikových služieb sa spracovávajú údaje – či už finančné, analytické, kontrolingové, o verejných obstarávaniach alebo o personalistike – pre pobočky v zahraničí. Ak má firma 20 pobočiek po celom svete, rozhodne sa do jedného miesta centralizovať celé účtovníctvo, a to miesto je našťastie Slovensko.

Pre mladých ľudí sú centrá podnikových služieb príležitosťou uplatniť sa na Slovensku a mať veľmi zaujímavú kariéru v zahraničnej firme.

Koľko ľudí v tomto sektore na Slovensku pracuje?

Vyše 30 tisíc. Podľa posledných odhadov by sme sa mali tento rok dostať k 40 tisícom. Vlani pribudlo 11 percent nových pozícií. Už dnes je tento sektor v ekonomike štvrtý najvýznamnejší po automobilovom, elektrotechnickom a strojárenskom. Sektor podnikových služieb zamestnáva ľudí s priemerným vekom 30 rokov. Je rodovo veľmi vyvážený, muži a ženy majú rovnaké uplatnenie. Ľudia sú nadpriemerne ohodnocovaní, priemerný plat je 1 700 eur. Pre mladých ľudí sú centrá podnikových služieb príležitosťou uplatniť sa na Slovensku a mať veľmi zaujímavú kariéru v zahraničnej firme, kde môžu manažérsky rýchlo rásť.

Nie je to aktivita, ktorú dokážu nadnárodné firmy veľmi rýchlo preniesť do inej krajiny, keď sa zmenia podmienky?

Nedokážu ju veľmi rýchlo preniesť, pretože tieto zručnosti sú veľmi špecifické. Aby bolo centrum efektívne, potrebuje 100, 200, a v niektorých prípadoch na Slovensku aj 4 000 zamestnancov. Toľko úzko zameraných zamestnancov nedokážete nájsť v inej krajine len tak. Veľkou výhodou slovenských zamestnancov je, že sa dokážu rýchlo učiť. Preto na Slovensku veľmi rýchlo rastie náročnosť procesov. Kedysi to boli call centrá, ktoré niečo predávali. To už dávno neplatí.

Na Slovensku sa napríklad robí každodenný finančný reporting pre Michaela Della, majiteľa firmy Dell. Ďalšia spoločnosť tu robí prediktívne modely o vývoji ich trhu. Iná spoločnosť robí správy, ktoré smerujú priamo na newyorskú burzu.

Aj keď dnes niekto vyštudoval politológiu, po piatich rokoch môže robiť veľmi kvalifikované účtovné operácie.

Ľudia, ktorí tam pracujú, sú však v mnohých prípadoch absolventi humanitných vied a firma ich preškolila. Nejde o top špecialistov v danej oblasti.

Aj keď napríklad neštudovali finančný kontroling, vďaka dobre zvládnutému systému vzdelávania tam môžu pracovať aj ľudia z iných sektorov a postupne sa stať odborníkmi. Aj keď dnes niekto vyštudoval politológiu, po piatich rokoch môže robiť veľmi kvalifikované účtovné operácie.

Takže stále ste presvedčený o tom, že firmy nedokážu centrá služieb preniesť rýchlo inam, hoci dokážu zamestnancov rýchlo zaškoliť.

Zaškoliť ich dokážu za tri až päť mesiacov. Ale žiadna firma si nedovolí centrum presunúť len tak. Skôr naopak, máme informácie, že na Slovensku firmy spúšťajú nové produkty, pretože tu majú najväčší potenciál rastu. Pokusy budovať tieto centrá na Tchaj-wane alebo v Indii sa ukázali ako neúspešné. Dôvodom bolo jednak časové pásmo, jednak jazyková bariéra.

A podľa vás by malo v centrách podnikových služieb pracovať oveľa viac ľudí?

Môj odhad je, že do roku 2020 by v nich malo pracovať 50 – 60 tisíc ľudí, teda dvojnásobok dnešného počtu. Potenciál pracovnej sily máme. Pri tomto počte by to bol druhý najvýznamnejší sektor ekonomiky. Ale hlavne vytvára obrovskú pridanú hodnotu.

Centrá podnikových služieb zažijú boom aj vďaka inteligentnému priemyslu. Všetky tie dáta bude musieť niekto vyhodnocovať.

Centrá podnikových služieb zažijú boom aj vďaka inteligentnému priemyslu. Všetky tie dáta bude musieť niekto vyhodnocovať.

Kto je pánom agendy inteligentných miest na úrovni vlády?

Agenda inteligentných miest je veľmi široká. Podpredseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD) vedie pracovnú skupinu, kde sa koordinujú ministerstvo hospodárstva, ministerstvo dopravy s mestským rozvojom, ministerstvo pôdohospodárstva s regionálnym rozvojom a splnomocnenec vlády pre najmenej rozvinuté okresy. Bol do nej prizvaný aj podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.

Dokument, ktorý predstavíme v auguste, popisuje, čo sú inteligentné mestá, v akých oblastiach by sa mali rozvíjať, úspešné príklady zo Slovenska, prípadne zo sveta, zoznam firiem s inteligentnými riešeniami. 

Pre ministerstvo hospodárstva sú dôležité firmy, ktoré sú schopné poskytovať inovatívne riešenia pre mestá. Dokument, ktorý predstavíme v auguste, popisuje, čo sú inteligentné mestá, v akých oblastiach by sa mali rozvíjať, úspešné príklady zo Slovenska, prípadne zo sveta, zoznam firiem s inteligentnými riešeniami. Takisto bude obsahovať kapitolu o možnostiach financovania.

Plánujete ho dať na schválenie vlády?

V tomto momente nie. Je to skôr materiál, ktorý má diskusiu posunúť ďalej, aby sme prepojili firmy a primátorov. Vieme, že podpredseda Pellegrini pripravuje podpornú schému…

….tá už bola schválená na úrovni vlády pred mesiacom.

Výzva na predkladanie projektov však ešte nie je vyhlásená. Aj my budeme robiť výzvu na pilotné projekty.

Súvisí vaša výzva s výzvou podpredsedu vlády Pellegriniho?

Nie, bude samostatná.

Nie je to zbytočné trieštenie síl?

Práve naopak. Naša výzva bude smerovaná na pilotné projekty, overenie konceptov. Veľké výzvy môžu slúžiť na následné veľké riešenia.

Obchodná dohoda EÚ-Japonsko bude pre Slovensko výhodná.

Európska únia a Japonsko finalizujú rokovania o novej obchodnej dohode. Aké sú priority Slovenska?

V dohode je zakotvená homologizácia štandardov, čo je výhodné pre vývoz európskych automobilov do Japonska. Takisto sa odbúravajú posledné zvyšky ciel v priemyselnej výrobe a netarifné prekážky obchodu. Dohoda bude pre Slovensko výhodná. Môže vytvoriť priestor aj pre vývoz vybraných slovenských potravinárskych produktov do Japonska. Počkajme si na finálne znenie, ktoré schváli Európsky parlament.

Je Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) mŕtve?

Z dlhodobého hľadiska si neviem predstaviť, že by obchodná dohoda medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi bola mŕtva. Áno, v tomto momente sú rokovania pozastavené. Keď bude vôľa na oboch stranách, začneme sa posúvať ďalej. Tvrdé výroky sa budú musieť revidovať. Partneri začnú rokovať o oblastiach spoločného záujmu.

Spojené štáty uvažujú o zvýšení ciel aj na európsku oceľ. Francúzi sa už vyhrážali, že budú tlačiť na odvetné opatrenia. Neobávate, že utrpí Slovensko, ktoré oceľ vyváža vo veľkom?

Európski výrobcovia ocele sú v tomto momente veľmi ťažko skúšaní. Ešte stále sme v ťažkej situácii z dôvodu nadmernej produkcie čínskej ocele dovážanej do Európskej únie. Navrhovaný krok americkej administratívy robí európskym oceliarom dodatočné starosti. Pri tak potenciálne veľkom probléme je veľmi ľahké špekulovať, čo sa stane. Mne osobne sa vždy oplatilo počkať si na konečný výsledok. Colná vojna by dnes nikomu neprospela.

Podľa informácií od slovenských výrobcov by sa ich zavedenie ciel na oceľ zo strany USA nemalo dotknúť.

Podľa informácií od slovenských výrobcov by sa ich však zavedenie ciel zo strany USA nemalo dotknúť, keďže tam exportujú malé množstvá, prípadne iné typy produktov, ako sú predmetom prešetrovania.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA