Hudák: Musíme ľuďom lepšie vysvetliť, čo vlastne EFSI je

Projekty sa snažíme podporovať rovnomerne. Väčší dopyt je však v starých členských štátoch, priznáva nový viceprezident Európskej investičnej banky VAZIL HUDÁK v rozhovore pre EurActiv.pl.

Európska investičná banka (EIB) dnes podpísala zmluvu na spolufinancovanie modernizácie nemocnice v poľskom meste Toruň prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). Ide vôbec o prvú zmluvu  medzi EIB a verejným sektorom v Poľsku. Je podľa vás EFSI viac prispôsobený na podporu súkromných spoločností?

Je pravda,  že 60 % zo všetkých schválených projektov cez EFSI pochádza zo súkromného sektora.

Nemyslím si však, že by súkromný sektor mal lepšie predpoklady získať financie z EFSI než verejný sektor.

Trvalo istý čas, kým sa v rámci EFSI začali rozvíjať verejné projekty, pretože ide o nový nástroj, na ktorý si ľudia ešte musia zvyknúť. Verím ale, že počet verejných projektov sa ešte zvýši.

Ako vyvažuje Európska investičná banka (EIB) záujmy členských štátov pri riadení EFSI? Snaží sa EIB prerozdeľovať finančnú podporu medzi jednotlivé členské štáty proporčne podľa ich príspevkov?  

Pokiaľ ide o financovanie, takéto pravidlo neexistuje. EFSI sa skladá zo záruky z európskeho rozpočtu vo výške 16 miliárd eur. Ďalších 5 miliárd pridáva EIB z vlastných zdrojov. Tieto záruky nám umožňujú financovať rizikovejšie projekty, než za normálnych okolností. EIB má AAA rating, preto musíme byť pri bilancovaní rizika veľmi opatrní.

Projekty v rôznych štátoch sa snažíme podporovať rovnomerne. Za prvý rok fungovania EFSI, sme najvyšší dopyt po financovaní zaznamenali v krajinách zo silnou trhovou ekonomikou. Vidíme tu teda nepomer v prospech tzv. „starých“ členských štátov, čo podčiarkli aj nedávne štúdie o fungovaní EFSI od EY a Európskeho dvora audítorov.

Uvedomujeme si to a snažíme sa túto situáciu napraviť – napríklad aj našou prácou v Poľsku, o čom svedčí dnešná dohoda. Stále si to však vyžaduje väčšie úsilie, ako od nás v EIB, tak aj od miestnych poradenských služieb. Pripravujeme preto plán na prebudovanie Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH), aby sme poradcov priblížili ešte bližšie k našim klientom.

Chystáte sa po skúsenostiach z prvého roka nejakým spôsobom zmeniť spôsob ako EFSI funguje?

Zdá sa, že z hľadiska štruktúry je fond v poriadku. Musíme však zapracovať na tom, ako vysvetliť klientom, čo EFSI vlastne je, aké sú jeho požiadavky a štruktúra, keďže ide o nový nástroj.

Sme napríklad svedkami mnohých nedorozumení ohľadom doplnkovosti.

Doplnkovosť neznamená, že budeme financovať projekty, ktoré nikto iný podporovať nechce. Znamená to, že podporíme projekty, ktoré vypĺňajú medzery na trhu, no je s nimi zároveň spojená vyššia úroveň rizika, čo odrádza ostatné finančné inštitúcie.

Sú tiež oblasti, v ktorých EIB, ako európska inštitúcia, musí prevziať vedenie. Ide napríklad o podporu projektov v infraštruktúre, cezhraničných projektov a tiež projektov v oblasti výskumu a vývoja

To znamená, že projekty, ktoré EFSI podporuje, sú vcelku rozmanité: od veterných fariem, cez podporu malých a stredných podnikov, až po verejné služby v oblasti zdravia. Považujete takúto širokú podporu za optimálne využívanie zdrojov Fondu? Nefungoval by lepšie, ak by sa zameral a iba na jednu alebo dve oblasti?

EFSI svojím nastavením nepreferuje nijaké špecifické odvetvie ekonomiky. Funguje na základe dopytu a potrieb hospodárstva, teda takzvaných „nedostatkov trhu“. Hlavným cieľom fondu je podpora investícií, hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti v Európe. To nemôžme dosiahnuť, ak sa zameriame  len na jednu alebo dve oblasti.

Navyše, rozdiely medzi členskými štátmi vytvárajú rozličné nedostatky trhu. Ak by sme sa zamerali len na jeden sektor, narušili by sme ich hospodársku rovnováhu, čo by členským štátom iba ublížilo.

EFSI predstavuje len jednu z mnohých možností financovania. K dispozícií je napríklad Európsky investičný fond, ktorý spoločne s ďalšími tradičnými nástrojmi na financovanie vytvára vyváženú mozaiku možností financovania.

REKLAMA

REKLAMA