Hudák: Naučme sa narábať s peniazmi, ktoré treba splácať

Sťažnosti na projekt bratislavského obchvatu citlivo vnímame a prešetrujeme ich, povedal v rozhovore pre EurActiv.sk viceprezident Európskej investičnej banky VAZIL HUDÁK.

Európska investičná banka má za sebou úspešný rok, k čomu výrazne prispela aktivita v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). Čo očakávate od EFSI 2.0?

Využitie Junckerovho plánu je zatiaľ veľmi úspešné. Z hľadiska schvaľovania projektov a využívania zdrojov z EFSI ideme rýchlejšie než sa pôvodne predpokladalo. Už teraz, keď sme v polovici obdobia fungovania tzv. EFSI 1 sme na úrovni viac ako 60 % využitia zdrojov. Znamená to, že dopyt je väčší než sa čakalo.

Druhý aspekt je, že hlavne v kohéznych krajinách je zatiaľ trochu problém s generovaním projektov, ktoré by zapadli do konceptu EFSI.  Je to hlavne kvôli tomu, že je v týchto krajinách zatiaľ málo skúseností s fungovaním finančných nástrojov, teda s využitím európskych peňazí v podobe návratných zdrojov.

EFSI učí prijímateľov narábať s peniazmi ako so zdrojmi, ktoré treba aj splácať.

Štátne, miestne aj súkromné inštitúcie sú viac zvyknuté na využívanie európskych grantov. EFSI predstavuje určitý posun, ktorý je pozitívny hlavne z toho hľadiska, že učí prijímateľov narábať s peniazmi ako so zdrojmi, ktoré treba aj splácať a ktoré rotujú v ekonomike.

Na Slovensku sa snažíme identifikovať takéto projekty cez Slovenský investičný holding (SIH), ktorý centrálne spravuje investičné nástroje. Podobné inštitúcie zakladajú aj v Poľsku a Maďarsku, pretože finančné nástroje budú zohrávať väčšiu úlohu v kohéznej politike po roku 2020.

Myšlienka rozšíriť EFSI vznikla jednak kvôli tomu, že investičná medzera v Európe stále je, a jednak preto, že EFSI ako aj celý Junkerov balík naštartoval pro-investičnú mentalitu v EÚ, ktorú by bolo zlé teraz stopnúť.

Európska komisia tento mesiac predstavila nový nástroj, ktorý ma pomôcť vyplniť investičnú medzeru v doprave. EFSI spája s Nástrojom pre prepájanie Európy. Dá sa teda takýto blending očakávať aj v ďalšich oblastiach? 

Určite áno, myslím si, že práve blending má veľký potenciál a spĺňa niekoľko vecí. Po prvé, viac využíva existujúce grantové schémy – typické eurofondy – tým, že vytvára pákovací efekt a na granty nadväzuje návratné peniaze z pôžičiek. Po druhé učí prijímateľov lepšie narábať so zdrojmi, ktoré sú návratné. Ide o iný prístup s väčšou mierou zodpovednosti. V tom chce EIB žiadateľom určite pomáhať.

Takzvané investičné platformy vidíme vo viacerých oblastiach. Čo sa v súčasnosti deje v oblasti dopravy s Connecting Europe Facility  (CEF) je niečo, čo podporujeme a EIB je aj partnerom tohto programu.

Finančné nástroje budú zohrávať väčšiu úlohu v kohéznej politike po roku 2020.

Veľký potenciál vidíme aj v novej iniciatíve inteligentných miest (smart cities), kde chceme spolupracovať s Európskou komisiou ako aj s vládami jednotlivých štátov a potom samozrejme s mestami.

Čo sa týka kohézneho regiónu strednej Európy, ktorý je súčasťou mojej zodpovednosti v rámci EIB, tam má koncept smart cities veľký potenciál na to, aby zlepšil inovačné prostredie a aby ho ekonomicky posunul ešte ďalej.

Čítajte aj: Inteligentné mestá a regióny ako príklad pre „inteligentnú Európu“

V rámci V4 plánujeme spolupracovať pri vytvorení pilotných projektov v jednotlivých mestách. Na národnej úrovni ide práve o vytvorenie blendingových investičných platforiem, kam by šli zdroje jednak z existujúcich operačných programov a kde by EIB mohla prispieť práve poskytnutím návratných zdrojov cez EFSI a z ďalších nástrojov.

Zatiaľ jediný podpísaný projekt na Slovensku v rámci EFSI je projekt bratislavského obchvatu. Riaditeľ EFSI Wilhelm Molterer ho v rozhovore pre EurActiv označil za „príkladný“. Existuje však niekoľko štúdii ktoré poukazujú na problematickosť tohto projektu. Na pochybenia upozornil aj Najvyšší kontrolný úrad SR. Čo si o tom myslíte? 

My vnímame tento projekt ako kvalitný, ktorý bol schvaľovaný na základe tých informácií a parametrov, ktoré sme mali k dispozícii. EIB bola zapojená do poslednej fázy jeho rozpracovania.

Bratislavský obchvat: Príklad alebo problém?

 

Zapojenie EIB a našich expertov do značnej miery pomohlo k tomu, že projekt bol výrazne modifikovaný z hľadiska zníženia jeho nákladovosti a zlepšenia celkového parametru hodnoty za peniaze. EIB teda bola súčasťou finalizácie tohto projektu a preto sme sa aj zapojili ako hlavný finančný partner v hodnote viac než 400 miliónov eur.

Sťažnosti na projekt bratislavského obchvatu citlivo vnímame a v súčasnosti ich analyzujeme.

Na druhej strane samozrejme citlivo vnímame niektoré podnety ktoré k nám prišli. V rámci EIB máme inštitucionálne zastrešený odbor a mechanizmus na spracovávanie sťažností (tzv. complaints mechanism), ktorý je oddelený od biznisovo-finančnej časti banky a funguje autonómne.

Sťažnosti, ktoré prišli na tento projekt sú v súčasnosti analyzované týmto mechanizmom. Uvidíme aké z toho vyjdú výsledky, teda či sa nájdu nejaké pochybenia v rámci projektu, ktoré nám neboli známe, alebo fakty, ktoré môžu potenciálne zmeniť náš názor na tento projekt. Je to však zatiaľ všetko len v teoretickej rovine.

Kedy môžeme očakávať výsledky tohto preskúmania a aký dopad to môže mať na samotný projekt, pokiaľ by tieto výsledky boli negatívne?

Výsledky môžeme očakávať v horizonte dvoch až troch mesiacov, kedy inštitúcie ktoré sa obrátili na EIB so sťažnosťami dostanú odpoveď, čiže určite tam bude komunikácia priamo s týmito inštitúciami.

Aký to môže mať dopad záleží od samotného výsledku preskúmania. Nechcem ísť do nejakých špekulácii. Záležať to potom bude od konkrétnej analýzy toho ak boli nejaké pochybenia, akého druhu boli tieto pochybenia, či to znamená, že má banka niečo meniť z hľadiska svojej účasti v projekte alebo sa projekt dá zmeniť tak, aby tieto pochybenia boli odstránené. To je ale niečo, čo je teraz veľmi ťažké povedať.

Ešte pred spustením EFSI štáty zostavili akési zásobníky projektov. Aké projekty sú ešte v slovenskom zásobníku? Dopĺňajú sa priebežne?

Na ministerstve financií som viedol tím, ktorý tento zásobník vypracoval. Išli doňho rôzne projekty z rôznych inštitúcii, boli tam infraštruktúrne projekty ale aj projekty vytvárania technologických centier na Slovensku. Bola tam napríklad aj PPP nemocnica v Bratislave, ktorá však bola zmrazená, či projekt nemocnice v Martine. Rozsah tých projektov bol veľmi široký.

Zásobník stále existuje a v súčasnosti sa pod vedením podpredsedu vlády Petra Pellegriniho vypracováva analýza tzv. investičnej stratégie pre Slovensko, ktorá by mala jednak zobrať do úvahy projekty z tohto zásobníka a jednak vykonať analýzu investičných potrieb na Slovensku a prísť tiež s plánom a stratégiou konkrétnych projektov a z akých zdrojov by sa dali podporiť.

EIB bude tento proces monitorovať, sme v kontakte s úradom podpredsedu vlády, so Slovenským investičným holdingom, s ministerstvom hospodárstva a tie projekty ktoré by sa hodili pod financovanie EIB radi podporíme.

Dá sa očakávať, že EIB tento rok na Slovensku podporí jeden z takýchto väčších projektov?  

Ťažko povedať, tie projekty majú svoj cyklus. Či sa to podarí už tento rok, to neviem. Tento rok sa zameriavame jednak na podporu inovácií cez spolufinancovanie operačného programu veda a výskum, máme tiež podporu využívania európskych fondov v rámci spolufinancovania bratislavského kraja, kde je tiež podpora pre malé a stredné podniky cez sprostredkovateľské banky.

Tento rok sa na Slovensku zameriame na podporu inovácií, malých a stredných podnikov.

Je tu teda viacero iniciatív. Veríme tiež, že sa nám do konca roka podarí rozbehnúť a možno už aj nastaviť financovanie pre prvé projekty v rámci iniciatívy smart cities.

To, aká bude dynamika schvaľovania jednotlivých projektov je teraz ale ťažké povedať. V EIB však samozrejme máme záujem podporiť aj väčšie infraštruktúrne projekty

EIB práve preveruje projekt Trans Adriatic Pipeline, ktorý má priviesť azerbajdžanský plyn do Európy a diverzifikovať dodávky plynu. Gazprom aj niektorí európski akcionári však nedávno prejavili záujem cez plynovod prepravovať aj ruský plyn. Financovala by EIB tento projekt, keby sa odvrátil od svojho pôvodného zámeru diverzifikovať dodávky plynu do Európy?

Odpoveď na túto otázku si vyžaduje komplexné posúdenie tohto projektu našimi expertmi v Banke, kedy je nevyhnutné zvážiť, do akej miery by takéto využitie plynovodu cez ruský Gazprom zodpovedalo potrebám Európy, hlavne z hľadiska diverzifikácie dodávok plynu.

Nechcem teraz predbiehať udalosti, zatiaľ je to jedna z tých teoreticko-špekulatívnych vecí, ale určite by sme museli zvážiť dopady takéhoto nastavenia na celkový význam plynovody a či by do toho EIB išla. Je to ale zatiaľ predčasné.

Pozrieme sa na financovanie Slovensko-Maďarského prepojenia v oblasti elekrického prúdu.

Teraz sa skôr sústredíme na reálne veci, podporili sme napríklad plynové prepojenie z Rumunska cez Maďarsko do Rakúska, pozrieme sa na financovanie Slovensko-Maďarského prepojenia v oblasti elekrického prúdu.

V týchto cezhraničných energetických projektoch je dôležité vyjadrenie Európskej komisie, či tieto projekty zapadajú do zoznamu PCI – Projects of Common Insterest – ktoré sú schvaľované na úrovni Komisie v spolupráci s národnými štátmi EÚ a okolitých krajín.

Ak tieto projekty zapadajú do PCI, tak máme potom aj väčšiu ochotu a snahu nachádzať spôsoby financovania.

Čo hovoríte na správu Montiho skupiny o reforme rozpočtu? Čo budú podľa Vás hlavné zmeny v budúcom viacročnom finančnom rámci po roku 2020?

S európskym rozpočtom som mal dosť čo dočinenia počas slovenského predsedníctva, ako tzv. Mr. Budget. Myslím si, že európsky rozpočet potrebuje zmeny z hľadiska jeho celkového nastavenia.

Súčasná podoba úplne nezodpovedá potrebám Európy a takzvanej „adicionality“ – doplnkovosti. Musíme si uvedomiť, že európsky rozpočet z hľadiska príjmov predstavuje len asi jedno percento európskeho hrubého národného dôchodku (HND), takže je to relatívne veľmi malý balík peňazí v rámci celkových finančných tokov v EÚ. Má ale možnosť prispievať do strategických oblastí, ktoré sú dôležité pre Európu ako takú. To je práve tá otázka doplnkovosti európskeho rozpočtu.

Súčasná podoba rozpočtu úplne nezodpovedá potrebám Európy.

Väčšinou, keď sa odosobníme od súčasného rozpočtu a od jeho zloženia a nastavenia a pozrieme sa na to, čo je dôležité pre Európu a kde môže európsky rozpočet pomôcť, tak hovoríme o podpore inovácií, konkurencieschopnosti, o podpore paneurópskych projektov, vzdelávania, mobility študentov a pracovnej sily – proste niekde kde tá Európa môže byť naozaj viditeľná. Je to samozrejme aj otázka bezpečnosti, migrácie a tak ďalej.

Ide teda o to, či budú mať európski lídri dostatočnú guráž ísť do radikálnej zmeny európskeho rozpočtu z hľadiska príjmov aj výdavkov. To však bude ovplyvnené aj výsledkami volieb vo Francúzsku, Nemecku, Holandsku a tak ďalej, ktoré nás tento rok čakajú.

Na strane výdavkov je to o tom, ako nastaviť rozpočet na tie oblasti, ktoré sú naozaj dôležité pre Európu z hľadiska doplnkovosti európskych peňazí.

A čo na strane príjmov?

Na tej príjmovej strane je to práve Montiho skupina, ktorá hľadá vlastné zdroje do rozpočtu tak, aby ho čo najmenej pokrivili nezhody medzi členskými štátmi.

Čítajte aj: Brexit otvára dvere reforme rozpočtu

Myslím si, že je tu obrovský potenciál v oblasti VAT – daň z pridanej hodnoty. Komisár Moscovici nedávno prišiel s analýzou, ktorá ukazuje, že úniky na DPH v rámci EÚ predstavujú približne 160 miliárd eur ročne, čo je približne rozsah celého rozpočtu EÚ. Takže keby sa nám podarilo z toho uchrániť len jednu desatinu a priviesť ju do európskeho rozpočtu, tak nemusíme zavádzať žiadne nové dane. Stačí len lepšie pracovať s DPH. Existujú aj konkrétne návrhy od českého ministra financií Babiša, nášho ako aj rakúskeho ministra.

Je tu obrovský potenciál v oblasti v oblasti DPH. Nemuseli by sme tak zavádzať žiadne nové dane.

Ak tu bude politická vôľa, sú tu podľa mňa celkom jednoduché riešenia aj bez zavádzania ďalších daní, čo je stále veľmi citlivé. Riešenia, ktoré by sa dali využiť veľmi rýchlo a môžu efektívne pomôcť.

Tu by som tiež pripomenul, že EIB je veľmi dobrým multiplikátorom európskych zdrojov, pretože prostriedky ktoré sú vyčlenené v rámci rozpočtu EÚ pre EIB dokážeme pákovať až štyridsaťnásobne. Takže ak z európskeho rozpočtu dostaneme 100 miliónov eur v podobe garancie, vieme z toho vytvoriť investičný balík v hodnote štyroch miliárd. Myslím, že to je práve jeden z tých modelov ako čo najlepšie využívať európske peniaze.

Čítajte aj: Poradca Montiho skupiny: Reforma európskeho rozpočtu ušetrí štátom peniaze

REKLAMA

REKLAMA