Šéf EFSI: Z Luxemburgu sa všetko spraviť nedá

Finančné nástroje granty nenahradia. Hlavnou výzvou je ich kombinácia, myslí si výkonný riaditeľ Európskeho fondu pre strategické investície WILHELM MOLTERER.

Európsky fond pre strategické investície (EFSI) už funguje viac než rok. Čo za túto dobu dosiahol a akým prekážkam stále čelí?

Od júna 2015, kedy sme EFSI spustili, sa nám podarilo dosiahnuť 44 % z celkového cieľa 315 miliárd €. V polovici funkčného obdobia, čo bude na konci tohto roka, teda dosiahneme aj polovicu plánovaných investícií. Postupujeme podľa plánu.

Stále však existuje priestor na zlepšenie. Jedna z vecí, na ktorých by sa dalo zapracovať, je poradenstvo pri príprave projektov. Zlepšiť by sa dala kvalita aj rýchlosť ich vypracovávania, najmä v oblasti infraštruktúry.

Potrebné je tiež pritiahnuť viac súkromného kapitálu. Ak chceme podporiť viac investícií do infraštruktúry bez toho aby sme zvyšovali verejný dlh, musíme prejsť na financovanie v rámci verejno-súkromného partnerstva (PPP).

Tretia oblasť, ktorá by sa dala zlepšiť, je spájanie finančných nástrojov EFSI s grantami z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Je tu obrovský potenciál, najmä čo sa týka dosiahnutia cieľa politiky súdržnosti. Kvôli rozdielnym právnym predpisom pre EŠIF je to však zložité.

EFSI zatiaľ nepodporil žiaden cezhraničný projekt. Prečo je to tak a ako sa to dá zmeniť?  

Cezhraničné projekty sú nesmierne náročné na vypracovanie hlavne kvôli rozdielom v regulačných a právnych rámcoch členských štátov.

Existujú však zaujímavé makro-regionálne stratégie, ako napríklad Stratégia pre Podunajsko, kde krajiny spolupracujú na vytvorení spoločných oblastí pre investície.

Myslím si tiež, že časť zo štrukturálnych fondov by mala byť vyhradená čisto pre cezhraničné investície.

Pomoc Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH) teda pri príprave projektov nestačí?

V prvom rade, bol som prekvapený, pretože sme očakávali že veľká väčšina žiadostí príde z verejného sektora. To sa však zatiaľ nedeje. Najväčšia časť žiadostí prichádza zo súkromného sektora, čo je dobré, ale potrebujeme vidieť viac projektov z verejnej strany.

Poradenstvo sa skladá z troch častí. Prvá je technická pomoc pri príprave projektov a pri ich implementácii. Druhá časť je podpora pre správne nastavenie regulačného prostredia. Tretia, a čím ďalej tým dôležitejšia, je podpora rôznych spôsobov financovania.

Všetky tri prvky sú dôležité. Myslím si, že ďalší nevyhnutný krok je vytvoriť poradné orgány, ktoré by využívali regionálne skúsenosti. Potrebujeme aby národné podporné banky vytvorili akúsi európsku poradenskú sieť.

EIAH je dôležité, ale nie je odpoveďou na všetko.

Európska komisia navrhla predĺžiť fungovanie EFSI do roku 2020. Hlavný nástroj Junckerovho investičného plánu však často kritizujú za to, že neposkytuje doplnkové financovanie a že zanedbáva slabšie regióny. Ako budete riešiť tieto pripomienky?

Myslím si, že je dobré, že EFSI dostane dva dodatočné roky. Chceme aby fond fungoval až do konca súčasného rozpočtového obdobia.

Samozrejme, je nevyhnutné zapojiť všetkých 28 členských štátov, čo sa zatiaľ nepodarilo. Potrebujeme preto zlepšiť poradenstvo, viac spájať EFSI s EŠIF a pritiahnuť súkromný kapitál do PPP projektov. Musíme tiež do EFSI zapojiť viac sektorov, ako napríklad rozvoj vidieka, poľnohospodárstvo či kohéznu politiku.

Doplnkovosť EFSI je nesporná. Tri štvrtiny klientov zo súkromného sektoru sú noví klienti, ktorí nikdy predtým neboli v kontakte s Európskou investičnou bankou (EIB). To dokazuje, že ide o niečo doplnkové.

Môžem tiež povedať, že všetky projekty, ktoré sme doteraz prostredníctvom EFSI podporili, majú rizikový profil. Je pravda, že EIB podporovala projekty s rizikovým profilom aj predtým, no po spustení EFSI táto podpora značne vzrástla.  Zlepšovať sa však stále dá, o tom niet pochýb.

Hovoríte, že EFSI a štrukturálne fondy treba spájať. Ako ale môže byť EFSI doplnkový pri projektoch, ktoré dostanú peniaze aj z EŠIF?

Dám vám príklad, kde to naozaj funguje. Vo Francúzsku máme veľký projekt sociálneho ubytovania, ktorý dostal príspevok z EIB cez EFSI, z národnej podpornej banky, zo súkromného sektora aj zo štrukturálnych fondov.

Príspevok EFSI je v tomto prípade samozrejme menší, keďže projekt podporuje viacero zdrojov. Celá investícia však bola možná práve vďaka kombinácii nástrojov. Bez podpory z EFSI by sa vôbec neuskutočnila.

Nejde tu o dvojité financovanie. Je to jednoducho o tom, ako čo najlepšie využiť dostupné nástroje.

EFSI je nástroj založený na dopyte trhu. Akú úlohu potom hrajú národné príspevky? Neočakávajú členské štáty, ktoré prispeli, že sa im to vráti v investíciách do ich regiónov?

Je dôležité uvedomiť si, že EFSI nie je fond ale záručný nástroj podporený z rezerv EIB a rozpočtu EÚ. Národné príspevky teda nejdú do EFSI ale priamo do projektov, ktoré EFSI podporuje.

Výborným príkladom je projekt diaľničného obchvatu Bratislavy. Je to PPP projekt, ktorý podporila EIB prostredníctvom EFSI, slovenská vláda aj súkromný kapitál.

Je nesmierne dôležité, aby si EFSI osvojili politici v členských štátoch. Kľúčové v tom môžu byť napríklad národné podporné banky a iné podporné inštitúcie.

Niekoľko členských štátov už vytvorilo alebo vytvára takéto inštitúcie, pretože sú veľmi užitočné. Prinášajú investície do reálnej ekonomiky a nekonkurujú pritom komerčným bankám.

Z Luxemburgu môžeme urobiť veľa, ale potrebujeme mať profesionálnych a silných partnerov v členských štátoch.

Ako to funguje s príspevkami z tretích krajín? Čína už dávnejšie oznámila, že chce prispieť až 10 miliardami €.

Čína si uvedomila potenciál EFSI a spolu s Európskou komisiou teraz vyberá projekty, kam by chcela investovať.

Uvažuje sa napríklad o vytvorení fondu pre rizikový kapitál, ktorý by dostal podporu z EFSI a dal by príležitosť investorom zo zahraničia podporiť projekty v Európe.

EFSI tiež podporuje vytvorenie podobného fondu na podporu infraštruktúry.

Dostane EFSI viac peňazí z rozpočtu EÚ, alebo sa skôr ráta s ďalšími príspevkami od členských štátov?

Súčasný príspevok 16 miliárd € z rozpočtu EÚ a 5 miliárd € z rezerv EIB sa určite zvýši. Ak chceme podnietiť viac ako 315 miliárd € v investíciách a dosiahnuť cieľ 500 miliárd €, budeme potrebovať viac.

Peniaze z iných zdrojov ako z rozpočtu EÚ a EIB však neočakávame.

O akej sume sa teda rozprávame?

O detailoch sa ešte diskutuje, ale cieľ je jasný. Potrebujeme jednoducho viac ako 21 miliárd ak chceme zmobilizovať viac ako 315 miliárd.

EFSI bude teda pravdepodobne fungovať až do roku 2020. Vtedy tiež končí súčasný viacročný finančný rámec (VFR) Únie. Akú úlohu bude EFSI zohrávať v ďalšom rozpočte EÚ?  

V prvom rade, koncept EFSI, teda nástroja, ktorý využíva peniaze daňových poplatníkov z rozpočtu EÚ a spája ich s finančnými nástrojmi pre dosiahnutie vyššieho pákového efektu s väčším hospodárskym dopadom, je overený. Bol testovaný a výsledky sú presvedčivé.

Myslím si teda, že budúci rozpočet EÚ bude vyzerať inak. Finančné nástroje v ňom budú ešte dôležitejšie, najmä pri dopĺňaní grantov zo štrukturálnych fondov.

Zatiaľ však nie je jasné, ako to bude fungovať. V súčasnosti EFSI využíva iba centralizované peniaze, teda peniaze pod správou Európskej komisie. EŠIF využívajú decentralizované peniaze, za ktoré zodpovedajú členské štáty EÚ spolu s riadiacimi orgánmi. Kľúčová otázka teda znie: Ako nastavíme nástroj, ktorý by pracoval s centralizovanými aj decentralizovanými peniazmi?

Druhý problém je rozdielnosť regulačných rámcov EFSI a EŠIF. To z dlhodobého hľadiska nemôže fungovať, pretože investori nechcú pracovať s dvoma rozdielnymi sadami pravidiel.

Som si však istý, že EFSI bude zohrávať dôležitú rolu v ďalšom VFR ako nástroj, ktorý bude fungovať na všetkých úrovniach.

Ak majú mať v budúcom rozpočte väčšie slovo nástroje ako EFSI, znamená to, že bude vyčlenených menej peňazí pre granty a štrukturálne fondy?

Domnievať sa, že finančné nástroje nahradia granty, je úplné nedorozumenie. Granty potrebujeme a budeme ich potrebovať aj naďalej v oblasti výskumu či sociálnej infraštruktúry.

Hlavnou výzvou je kombinácia týchto dvoch nástrojov tak, aby sa dopĺňali. Určite bude trvať nejaký čas, kým si na to zvykneme. Nezabúdajme, že štrukturálne fondy tu máme už desaťročia, zatiaľ čo EFSI funguje len niečo vyše roka.

REKLAMA

REKLAMA