Zora Jaurová: Košice sa môžu stať mestom ako Londýn, či Barcelona

Zora Jaurová v rozhovore pre EurActiv.sk hovorí o projekte INTERFACE 2013, s ktorým mesto Košice vyhralo boj o titul Európske hlavné mesto kultúry 2013. Celkový zámer transformovať mesto je postavený na decentralizácii kultúry v rámci mesta. Do projektu sa zapojí aj problematické sídlisko Luník IX. Z. Jaurová je riaditeľkou národnej kancelárie európskeho grantového programu Kultúra (2007-2013) - Kultúrny kontaktný bod. Na víťaznom projekte Košíc spolupracovala ako hlavná konzultantka.

Zora Jaurová
https://euractiv.sk
  • Kedy sa asi rozhodlo o tom, že to budú Slovensko a Francúzsko, ktoré budú nominovať dve hlavné mestá kultúry pre rok 2013?

Posledná najvýznamnejšia a najväčšia zmena konceptu súťaže Európske hlavné mesto kultúry sa uskutočnila s novou finančnou perspektívou EÚ. Program vtedy dostal nový legislatívny základ, ktorý okrem iného zmenil aj výberový proces. Rozhodlo sa, že od roku 2009 bude každý rok nominovať svoje mesto jedna krajina zo súboru tzv. starých členských krajín, teda EÚ-15, a jedna krajina spomedzi nových členských. Inými slovami, od budúceho roka to bude počas nasledujúcich rokov vždy jedna stará a jedna nová členská krajina. Naša krajina ako prvá prešla celým novým výberovým procesom, sme vlastne prví, čiže aj Európska komisia si tak troška na nás skúša, ako to bude celé fungovať.

  • V súvislosti s EHMK sa hovorí ako o najväčšom kultúrnom projekte, aký sme na Slovensku doteraz mali. Z čoho takáto iniciatíva pozostáva, čo všetko so sebou prináša do budúcnosti mestu?

Vezmite si, že iba výberový proces začína 6 rokov pred tým, než bude mesto niesť daný titul. Na Slovensku preto začal výberový proces v januári 2007 vyhlásením prvého tendra. Dnes je pomaly koniec roka 2008. Len prípravné obdobie, od prvej výzvy po výber projektu, trvá skoro 2 roky. Po nich nasledujú ďalšie štyri, počas ktorých sa víťazné mesto pripravuje na to, čo bude samo realizovať. Teda už len z časových intervalov je zrejmé, že to nie je každodenný projekt.

Mnohí ľudia si stále myslia, že podstatou projektu je urobiť nejaký kultúrny program v danom meste na daný rok. V skutočnosti však ide o viac, ako len o to. Kultúrny program v danom roku je len špička ľadovca, ktorá by mala ukázať, že sa niečo deje. V skutočnosti však ide o dlhodobej transformácie mesta prostredníctvom kultúry. Takýto model sa osvedčil aj v minulosti. Kultúra slúži ako transformačný faktor, ktorý si vyžaduje rozvoj v mnohých oblastiach; buduje sa nová kultúrna infraštruktúra, veľakrát aj dopravná infraštruktúra, vytvárajú sa nové pracovné miesta, a vôbec, mení sa postoj verejnosti, ktorá je pozvaná podieľať sa na tvorbe kultúry. Takto komplexný proces, v ktorého centre je kultúra, ma seba nabaľuje rozvoj v mnohých ďalších oblastiach života mesta. Vytvára priestor pre pôsobenie všetkých sociálnych a komunálnych faktorov, ktoré sú pre danú jednotku charakteristické.

  • Poznáme viaceré príklady z minulosti, keď sa EHMK stalo impulzom pre prerod industriálneho mesta. Košice možno vďaka prítomnosti US Steel tiež zaradiť do takejto kategórie. Akým spôsobom sa východoslovenská metropola chce uberať a aká vízia dominuje tamojšiemu projektu?

Áno, Košice sú tiež do veľkej miery industriálnym mestom a ľudia sa do nich po niekoľko desaťročí sťahovali práve kvôli ťažkému priemyslu a takto vytvoreným pracovným miestam. Podobne ako mnohé postsocialistické mestá, aj ono je poznačené vnútorným členením na nejaké centrum a sídliská, ktoré slúžili doslova len na to, aby tam ľudia prespávali.

Hlavnou víziou je komplexná premena industriálneho mesta na mesto, ktoré sofistikovaným spôsobom zapája kultúru a kreatívny priemysel do života svojich občanov. Podľa mňa je takáto agenda rozhodujúcou z hľadiska rozvoja mesta v budúcnosti.

Jednou z hlavných programových línií je napríklad decentralizácia kultúry v geografickom zmysle slova. Ako som spomenula, vo väčšine slovenským miest, a nielen slovenských, ak nejaká kultúra existuje, sústredí sa spravidla v centre mesta. Jadro je oblasťou, kam ľudia idú, ak si niečo pozrieť alebo sa kultúrne vyžiť. V okrajových častiach prakticky nič takéto neexistuje.

Jedným z pilotných projektov, ktoré Košice už realizujú, je projekt premeny výmenníkových staníc tepla, ktoré sa nachádzajú na všetkých slovenských sídliskách. Dnešná technológia distribúcie tepla sa zmenšila natoľko, že 95% plochy budovy zostáva nevyužitej. Preto chceme uvoľnené priestory pretvoriť na malé komunitné kultúrne centrá, nachádzajúce sa priamo na sídliskách. Existuje mnoho spôsobov, ako sa dajú priestory staníc využiť; dá sa tam spraviť malé divadielko, galéria, skrátka čokoľvek, čo môže spravovať nejaká komunitná iniciatíva. Cieľom je, aby sa bývalé výmenníkové stanice stali satelitnými centrami kultúry, aby sa kultúra dostala aj na sídliská a aby sa ich obyvatelia mohli na nej priamo podieľať.

  • Keď ste spomínali sídliská, je do projektu EHMK nejakým spôsobom zahrnutý aj Luník IX, ktorý je na Slovensku, ale i v zahraničí známy ako problematické rómske sídlisko?

Problematika menšín ako takých je v Košiciach veľmi silná, preto sa stala jedným z pilierov projektu EHMK 2013. Nielen rómska menšina, ale aj iné menšiny, ktoré v Košiciach existujú, sa budú podieľať na projekte, resp. budú do neho istým spôsobom zahrnuté.

Luník IX je sídlisko, ktoré je podľa mňa pre Košice signifikantné. Je niečím, s čím sa určite musí pracovať. Preto je preň pripravený veľký dlhodobý projekt, ktorý sa volá „Sputnik Luník.“ Okrem Košíc by sa na ňom malo podieľať aj partnerské mesto Lyon a iní partneri z Francúzska. Pripomínam, že Lyon je jedným z francúzskych uchádzačom o titul EHMK pre rok 2013. Sputnik Luník je projekt sociálneho umenia; dlhodobej sociálnej práce prostredníctvom umenia s ľuďmi na sídlisku. Bude vytvorený v spolupráci s francúzskymi partnermi, ktorí majú dlhoročné skúsenosti s prácou s akýmisi problematickými sociálnymi skupinami. Napríklad, v minulosti pracovali s ľuďmi v  utečeneckých táboroch a rôznymi imigrantmi. Osobne navštívili Luník IX a hoci to bude znieť zvláštne, boli veľmi nadšení. Musím povedať, sa sídlisko označili za dobré pole pre ich pôsobenie.

Samozrejme, kultúra okamžite vonkajší vzhľad Luníka IX nezmení, to je fakt. Na druhej strane sa ale môže stať niečím, čo bude na seba nabaľovať ďalšie faktory transformácie. Má potenciál stať sa transformačným prvkom aj pre problematické sídlisko.

  • Kandidatúru o titul EHMK 2013 vyhrali Košice. Čo rozhodlo, že práve toto mesto bolo úspešné? Ak sa pozrieme na ostatné projekty, o titul sa uchádzalo viacero silných kandidátov…

Ja sa programu EHMK venujem na európskej úrovni profesionálne už dlhšiu dobu, neskôr som spolupracovala na príprave víťazného košického projektu. Musím však uznať, že aj ostatné projekty boli silnými kandidátmi. Myslím si, že bez ohľadu na to, aké je Slovensko malé a povedzme, že v mnohých oblastiach ešte nie celkom rozvinuté, úroveň projektov EHMK bola vo všeobecnosti vysoká. Veľmi pozitívne ich hodnotila aj samotná výberová komisia.

Myslím si, že Košiciam pomohli aj objektívne činitele a jeho prirodzená charakteristika. Je to druhé mesto najväčšie mesto v krajine, tamojšia infraštruktúra, či už dopravná alebo aj kultúrna, je pomerne rozvinutá, z hľadiska geografickej polohy je významné, že sa nachádzajú  v blízkosti šengenskej hranice  a podobne. Majú akoby prirodzené vlastnosti na realizáciu veľkého projektu, akým EHMK je.

Avšak viac ako objektívne danosti zavážil samotný návrh projektu. V tejto súťaži rozhoduje najmä kvalita a myšlienka dlhodobej udržateľnosti projektu. Podrobnosti o hodnotení poroty zatiaľ nie sú známe, ale na základe toho, čo viem a akej spätnej väzby sa nám  od jej členov dostalo, si myslím, že najviac zavážila originalita základného konceptu. Projekt sa volá Košice INTERFACE 2013. Mesto by sa malo stať akousi styčnou plochou, miestom, „interfacom“ pre občanov, ktorý im sprostredkuje prístup ku kultúre. Projektu dominuje myšlienka stretávania sa vecí, ktoré za iných, normálnych okolností spolu nekomunikujú. Ako je možné tušiť, ide o veľmi progresívny a moderný koncept. Košice dokázali presvedčiť aj o svojej dostatočnej finančnej a manažérskej kapacite realizačného tímu a spolupracujúcich subjektov. Čo je však najdôležitejšie, dokázali sme projekt postaviť tak, aby sledoval dlhodobú transformáciu mesta prostredníctvom kultúry a kreatívneho priemyslu. Podľa mňa toto bolo to, čo rozhodlo, že Košice vyhrali.

  • Spomenuli ste dlhodobú transformáciu mesta. Slovensko v súčasnosti prechádza obdobím, v ktorom sa definujú rôzne vízie pre rozvoj do budúcnosti. Ako vidíte Košice vy, napríklad v roku 2020, sedem rokov po EHMK?

Košický projekt pre EHMK 2013 počíta s dlhodobou víziou a stanovuje pomerne ambiciózne ciele, ktoré na Slovensku nikto nikdy neodskúšal. V širšom kontexte je projekt významným pre celé Slovensko.

V roku 2020 budeme vidieť, do akej miery bol INTERFACE 2013 úspešným. Verím, že dovtedy sa podarí posilniť infraštruktúru mesta, zapojiť občanov a nastaviť komunálne politiky tak, aby sa kultúra stala kľúčom k úspešnosti. Dominovať by mala najmä kreativita, niečo, čo je človeku prirodzené, a čo má súčasne v dnešnej dobe vysokú ekonomickú hodnotu.

V centre akýchkoľvek takýchto diskusií musia stáť otázky: Prečo by ľudia mali chodiť do Košíc? Kto v Európe pozná Košice? Odpoveď možno nájsť vtedy, ak mesto prinesie niečo progresívne, čo prepája kultúru, ekonomiku a spoločnosť. Verím, že Košice budú v budúcnosti mestom, kam budú ľudia radi prichádzať za zaujímavými príležitosťami  tak, ako dnes chodia napríklad do Londýna alebo do Barcelony.


Zora Jaurová rozhovor autorizovala.

REKLAMA

REKLAMA