V navrhovanej legislatíve ostáva príliš veľa nedostatkov

Predložené návrhy energetických zákonov by si podľa Henricha Krejčího zaslúžili dôkladnejšie zapojenie dodávateľov i odberateľov do diskusie. V rozhovore vysvetlil viacero nejasností, ktoré sa týkajú postupného odstránenia cenovej regulácie, použitia modelu unbundlingu, či vymedzenia ohrozených skupín odberateľov.

Henrich Krejčí, SPP
https://euractiv.sk

Ako sa uvádza v predkladacej správe k zákonu o energetike a zákonu o regulácii v sieťových odvetviach, oficiálny legislatívny proces bol spustený v auguste 2011, čo bolo predsa len po termíne vyžadovanej transpozície smerníc tretieho energetického balíka. Sú nadchádzajúce zmeny na energetickom trhu naozaj tak rozsiahle, že sa Slovensko do tohto procesu pustilo tak neskoro?

Implementácia tzv. tretieho balíka predstavuje zrejme najväčšiu zmenu v našej národnej legislatíve v oblasti energetiky od vstupu Slovenska do EÚ. Napriek tomu, že tento cieľ si stanovili už predchádzajúce dve vlády, v transpozičnom procese došlo k sklzu spôsobenému viacerými faktormi.

Slovensko je v súčasnosti v omeškaní s transpozíciou predmetných európskych smerníc, vzhľadom na ich význam je ale dôležité, aby sa návrhom predmetných zákonov napriek tomu venovala náležitá odborná pozornosť. Zároveň je dôležité povedať, že SPP už v rámci svojich možností urobil všetky potrebné kroky spojené s novou legislatívou ako napr. prevod podporných činností do spoločnosti Eustream (financie, IT , ľudské zdroje, atď.). SPP sa tiež opakovane pokúšal o zabezpečenie prechodu prepravných aktív, ktorý je nevyhnutnou podmienkou vyplývajúcou z európskej smernice, a to bez ohľadu na zvolený model oddelenia prepravných činností. Túto účtovnú operáciu však v období od roku 2009 nebolo možné zrealizovať, nakoľko s tým ako jeden z akcionárov nesúhlasil štát.

Aktuálne návrhy zákonov navyše neprešli riadnym pripomienkovým konaním, ale Ministerstvo hospodárstva SR sa odvoláva na predchádzajúce diskusie. Stačí to podľa Vás v prípade tak dôležitej legislatívy? Alebo sa má Slovensko pripraviť na neustále novelizácie spomínaných zákonov?

Kým návrh zákona o energetike vychádza zo znenia predloženého na rokovanie parlamentu v novembri minulého roka, v prípade zákona o regulácii ide o úplne nový návrh, ktorý by si vyžadoval omnoho dôkladnejšiu diskusiu všetkých dotknutých subjektov – to znamená dodávateľov a tiež odberateľov. Dotknuté subjekty, vrátane SPP, mali z časového hľadiska iba veľmi obmedzenú možnosť vyjadriť sa k týmto dôležitým návrhom zákonov, ktoré budú mať zásadný vplyv na naše podnikanie. Toto nepovažujeme za šťastné, keďže navrhovaná legislatíva obsahuje z nášho pohľadu niekoľko nejasných ustanovení. Ide napríklad o nedostatočne a vágne zadefinované pojmy ako energetická chudoba, príliš široké vymedzenie kategórie zraniteľných odberateľov, či  inštitút mimoriadnej regulácie. Všetky tieto nedostatky zvyšujú právnu neistotu pre všetkých hráčov na trhu.

Ďalším príkladom je ustanovenie v návrhu zákona o regulácii, ktoré predpokladá, že rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) o regulovaných cenách bude platiť niekoľko rokov. Na rozdiel od súčasnosti by tak úrad viac nebol povinný pristúpiť k prehodnoteniu situácie na trhu každý rok. Reálna skúsenosť ukazuje, že tento prístup môže viesť k silnej deformácii cenotvorby, keďže regulačný rámec nebude schopný reagovať dostatočne pružne na výrazné zmeny cien energií na trhu. Všetky tieto príklady naznačujú, že v navrhovanej legislatíve ostáva príliš veľa nedostatkov. Prax ukáže, že ich bude treba v dohľadnej dobe novelizovať.

Môžete jednoduchým spôsobom vysvetliť aké hlavné zmeny bude zákon o energetike v súvislosti s novými pravidlami unbundlingu znamenať pre fungovanie spoločnosti SPP?

Len pre spresnenie, prvá fáza unbundlingu, teda odčlenenia  jednotlivých aktivít spojených s dodávkou plynu, prebehla v súlade s európskym a slovenským energetickým právom už v roku 2006. Výsledkom bolo odčlenenie činností prepravy a distribúcie plynu do samostatných a nezávislých spoločností. SPP sa na transpozíciu tzv. tretej smernice pripravuje dlhodobo, už od roku 2010 tak, aby sme z pohľadu interných procesov, organizačnej štruktúry  a ostatných náležitostí boli pripravení na nové povinnosti v súlade s národnou legislatívou. Aktuálne znenie noviel však prináša niektoré zmeny, s ktorými doteraz ani jeden z návrhov predchádzajúcich vlád neuvažoval.

Konkrétne, návrh novely zákona o energetike zavádza úplné oddelenie vlastníctva dodávateľských a prepravných činností (tzv. ownership unbundling) ako východiskový model pre splnenie podmienok tzv. tretieho energetického balíčka. Návrhy zákonov pripravované predchádzajúcimi dvoma vládami počítali s tým, rovnako ako pozícia Slovenska počas schvaľovania tretieho energetického balíčka na úrovni EÚ, že modelom, ktorý bude na Slovensku implementovaný, bude tzv. model ITO (zriadenie nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete).

V praxi to znamená, že na základe stanovených termínov musel SPP neodkladne začať s prípravami na odpredaj minimálne nadpolovičnej väčšiny svojho podielu v dcérskej spoločnosti Eustream ako prevádzkovateľovi prepravnej siete. Odčlenenie prepravnej infraštruktúry by malo za následok oslabenie Slovenska na energetickej mape Európy, súčasnej pozície SPP ako dôležitého energetického hráča v stredoeurópskom priestore a v neposlednom rade by neprispelo k zvýšeniu energetickej bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok plynu. .

Po odčlenení Eustreamu, ktorý významnou mierou prispieva k stabilite SPP, môže byť pre SPP zložité plniť si svoje povinnosti vo verejnom záujme vyplývajúce z postavenia kľúčového dodávateľa plynu na Slovensku, napríklad v rovine dodávateľa poslednej inštancie. K samotnej transakcii, ktorá bude mať značný dopad na SPP, ako aj na celý slovenský trh so zemným plynom, sa momentálne nebudem z pochopiteľných príčin bližšie vyjadrovať.  Za zmienku možno stojí fakt, že návrh zákona stanovuje ako termín pre splnenie požiadaviek modelu vlastníckeho odčlenenia (ownership unbundling) 1. január 2013. Je zrejmé, že tento termín, je vzhľadom na čas potrebný na realizáciu predaja takej významnej spoločnosti akou je Eustream prakticky nesplniteľný. Návrh zákona okrem toho umožňuje vláde rozhodnúť sa v termíne do 1. októbra 2012 pre model ITO, čo vytvára právnu neistotu a potenciálne ešte viac skracuje čas na implementáciu zvoleného modelu. Je nereálne očakávať, že predaj spoločnosti takej veľkosti a významu, ako je Eustream, je možné pripraviť v priebehu troch mesiacov tak, aby išlo o transparentnú transakciu so štandardným priebehom.

EÚ pri liberalizácii trhu so zemným plynom a elektrinou neustále vyzdvihuje predovšetkým posilnenie práv a ochrany spotrebiteľov, najmä domácností. Na aké zmeny k dobru sa teda môžu občania v praxi tešiť pri odbere plynu (elektriny)?

Do tejto oblasti patrí napríklad zjednodušenie procesu zmeny dodávateľa, právo na univerzálnu službu, t. j. na dodávku plynu a elektrickej energie v stanovenej kvalite a za porovnateľné, transparentné a nediskriminačné ceny, ako aj celkové posilnenie práv spotrebiteľa napr. pri ukončení zmluvného vzťahu. Tieto zmeny budú klásť zvýšené nároky na dodávateľov, ktorí budú musieť preklopiť nové požiadavky do svojich procesov a systémov. Z pohľadu SPP sme na splnenie týchto povinností, samozrejme, pripravení. Na druhej strane je ale dôležité, aby tieto zmeny neboli spojené s neúmerným zvyšovaním administratívnej záťaže.

To, čo však podľa nášho názoru zákonu chýba, je komplexný pohľad na to, ako riešiť reguláciu resp. ďalšie otváranie trhu pre nových hráčov z dlhodobého hľadiska. Jedným z príkladov v tomto zmysle by mohlo byť stanovenie podmienok resp. indikatívneho časového rámca na postupné upustenie od cenovej regulácie. ERGEG (Európske združenie regulátorov pre plyn a elektrinu) už v roku 2008 odporúčal členský štátom, kde ešte cenová regulácia existuje, aby stanovili časový harmonogram jej ukončenia. Podobný názor vyjadril v niektorých rozhodnutiach aj Súdny dvor Európskej únie. Už druhá Smernica predpokladala zrušenie cenovej regulácie k 1. júlu 2007, odkedy majú zákazníci aj v segmente domácností právo zvoliť si svojho dodávateľa plynu.

Nielen v Únii sa čoraz viac hovorí o ohrození obyvateľstva energetickou chudobou. Na Slovensku je to stále pomerne neznámy inštitút a zdá sa, že nový zákon tento termín interpretuje pomerne voľne a tiež nesystematicky, vzhľadom napríklad na koncepciu zraniteľných spotrebiteľov…

Tieto definície nie sú v navrhovanom znení jednoznačné a umožňujú pomerne široký výklad, čo spôsobuje značnú právnu neistotu na strane dodávateľov. Napríklad novela zákona o regulácii pod zraniteľnými odberateľmi rozumie všetky domácnosti a tiež malé podniky. Štát má potrebné nástroje na to, aby  presne identifikoval „zraniteľných odberateľov“ – potenciálnych prijímateľov podpory a tiež na to, aby politiku podpory nastavil adresne, komplexne a zmysluplne v rámci svojej sociálnej politiky. Zahrnúť všetky domácnosti a dokonca obchodné spoločnosti, bez ohľadu na ich príjmy a spotrebu energie, do skupiny „zraniteľných odberateľov“ nie je pravdepodobne v súlade s cieľmi európskej smernice. Podobne, návrh zákona o regulácii rozumie pod  energetickou chudobou „stav, kedy priemerné mesačné výdavky domácnosti na spotrebu elektriny, plynu, tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody, tvoria významný podiel na priemerných mesačných príjmoch domácnosti“. Je pravda, že v EU neexistuje jednotná definícia energetickej, resp. palivovej chudoby, ale termín „významný podiel na príjmoch“ túto skupinu nijako nevymedzuje.

Veríme, že naša spoločnosť bude spolu s ďalšími energetickými podnikmi prizvaná k tvorbe koncepcie na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby, ktorá má byť v zmysle návrhu zákona o regulácii predložená vláde. Vzhľadom na nejednoznačnosť definícií však navrhované znenie zákonov nie je vhodným štartovacím bodom na prípravu cielených opatrení chrániacich ohrozené skupiny obyvateľov.

Hoci hlavným cieľom transponovaných smerníc je liberalizácia a zvýšenie konkurencie na trhu s energiami, pozícia Úradu pre reguláciu smeruje sa posilní. Taktiež cenovej regulácii by opätovne mali podliehať aj malí podnikatelia. Nie je to krok späť alebo majú tieto návrhy dostatočné opodstatnenie?

Bezpochyby ide o krok nesprávnym smerom. Hospodárska súťaž na trhu dodávok plynu sa v r. 2011 naďalej zintenzívňovala. Dnes platí, že trh s plynom na Slovensku je vo všetkých segmentoch, vrátane regulovaného segmentu domácností, skutočne otvorený, neexistujú na ňom žiadne bariéry a umožňuje prístup každému dodávateľovi. Priamym dôkazom je neustály rast konkurencie – kým v roku 2010 bolo na trhu so zemným plynom 10 spoločností, v roku 2011 už reálne dodávalo plyn 19 hráčov, z toho 8 aj v segmente domácností. Spoločností zamýšľajúcich uskutočňovať dodávku plynu je však nepochybne viac, k dnešnému dňu Úrad pre reguláciu vydal povolenie na podnikanie v oblasti dodávky plynu viac ako 100 subjektom. Aktuálny celkový trhový podiel SPP je približne na úrovni 70 %, zákazníci bežne menia svojich dodávateľov, majú možnosť vybrať si z rôznych produktov.

Je preto ťažké pochopiť, čo viedlo predkladateľa k tomu, aby navrhol opätovné zavedenie regulácie v segmente, v ktorom prebieha hospodárska súťaž štandardným spôsobom. SPP je presvedčený, že dôvody na cenovú reguláciu otvorením trhu a intenzívnym nástupom konkurencie vo všetkých segmentoch trhu, vrátane domácností, pominuli. Naopak, rozširovanie rozsahu cenovej regulácie ide priamo proti základnému cieľu európskej legislatívy známej ako tretí energetický balíček, keďže trh a hospodársku súťaž priamo zväzuje a obmedzuje. Pritom práve súťaž na trhu s energiami môže priniesť odberateľom tak lepšie ceny, kvalitnejšie služby, ako aj prispievať k opatreniam na zvyšovanie energetickej bezpečnosti a efektívnemu využívaniu energií.

Pozadie

Absolvent Právnickej fakulty UK v Bratislave, Henrich Krejčí, vedie útvar energetického práva, regulácie a verejných záležitostí SPP. Od začiatku svojho pôsobenia v energosektore (2005) sa venuje najmä oblasti energetického práva, hospodárskej súťaže a participuje na významných projektoch spoločnosti. Okrem poskytovania právneho poradenstva z oblasti európskeho a národného práva má na starosti aj inštitucionálne vzťahy. Je členom Rady Slovenského plynárenského a naftového zväzu a členom komisie pre energetiku výboru NR SR pre hospodárske záležitosti. SPP zastupuje tiež v legislatívnom výbore EUROGAS (organizácie združujúcej plynárenské spoločnosti pôsobiace na trhu v rámci EÚ).

REKLAMA

REKLAMA