Milan Kováč: Poznaním inakosti spoznávame sami seba

Odborník na mayskú kultúru hovorí o objavoch v guatemalskej džungli aj o tom, prečo je pre dôležité skúmať vzdialené kultúry.

mayská kultúra, Noc výskumníkov, Guatemala
Mayológ Milan Kováč, (zdroj: EurActiv.sk)

Rozhovor vznikol počas Európskej noci výskumníkov 2016.

Čo pre vás spopularizovalo vedu a prečo práve mayská kultúra?

Každý hĺbavý človek, ktorý niekedy v živote urobí rozhodnutie stať sa vedcom, obyčajne túži rozlúsknuť záhady, dôvody našej existencie alebo pochopiť pôsobenie rôznych prírodných síl.

Ja osobne som vždy tiahol k histórii. Zaujímal ma pôvod kultúr a prečo sa niektoré veci objavujú v rôznych kútoch sveta paralelne. Fascinovali ma civilizácie, ktoré nie sú z nášho kultúrneho okruhu.

Porozumieť paralelným svetom znamená porozumieť podstate ľudstva.

Poskytujú nám isté zrkadlo, že sa Starý svet vyvinul na základe rovnakých alebo veľmi podobných kritérií, z rovnakých impulzov; či už to bol Predný východ, Egypt alebo antika.

Všetko to postupne viedlo k vzniku našich vlastných kultúr. Vyspelé civilizácie Nového sveta však  vytvorili paralelné svety. Porozumieť týmto paralelným svetom znamená porozumieť podstate ľudstva. To z čoho vychádzajú, je skutočným koreňom. Nezávisle od seba dospeli k takým fenoménom, akými sú poľnohospodárstvo, astronómia, architektúra, umenie, písmo….

Dá sa porovnať spoločnosť, ktorú ste objavili vo Uaxactune, s tou, ktorá bola v tom čase v Európe?

Myslím si, že veľmi dobre. Starovek Mayov v Novom svete je podobný staroveku v Európe. Prirovnal by som ho k starovekému Grécku, predovšetkým k systému mestských štátov.

Základnou politickou jednotkou bol mestský štát. Gréci mali bazileov ako kráľov týchto mestských štátov, lokálnych kráľov mali aj Mayovia. Umenie, architektúra, stavba ciest, kamenné mestá; množstvo vecí sa podobá a vyvíjalo sa nezávisle v duchu starovekých civilizácií. To je na tom to fascinujúce.

Existuje teda zákonitosť toho, ako sa vyvíjajú civilizácie?

Myslím, že áno. Je to obrovská výzva, s ktorou v súčasnosti zápasí kognitívna veda a ďalšie smery, ktoré sa snažia vysvetliť akúsi vnútornú jednotu ľudstva.

Náboženstvo bolo súčasťou každodenného myslenia.

Nebude náhoda, že tam sa kultivovala kukurica, tu sa kultivovalo obilie. Postupne tu aj tam vznikli pyramídy, v Starom svete vznikli ako prvé kultové stavby, tam rovnako, tiež mestský štát ako politická jednotka a ďalšie fenomény, ktoré na podobnom základe vznikali nezávisle od seba.

Čo bolo úlohou náboženstva vo vzťahu k bežným ľuďom? Malo ľudí zastrašiť alebo im povedať, že panovník je nespochybniteľný?

Ak chceme porovnať úlohu mayského kráľa, tak najbližšia mu bude pozícia egyptského faraóna. Bol de facto božská postava. Nazývali ho „Svätý pán“ (k´uhul ahau). Kráľ bol v úzkom spojení s nadprirodzeným svetom a tento kontakt ho kvalifikoval k moci nad prostým ľudom. „Božskosť“ bola rozhodujúca.

Náboženstvo bolo súčasťou každodenného myslenia a nebolo oddelené od svetských záležitostí.

Je pre Európana ťažké vysvetľovať, prečo je u nás potrebné študovať mayskú kultúru?

Ťažké to je. Nie všetci sú zvyknutí na to, že pre Európu by mohlo byť dôležité pracovať v Amerike. Na jednej strane je to otázka určitej prestíže, že slovenská veda dokáže robiť veľké medzinárodné projekty. Dokáže pracovať na histórii svetových civilizácií, nie len vo vlastnej záhradke si stále kopať a utvrdzovať si vlastnú identitu.

Nie sme žiadnym izolovaným ostrovom v mori. Sme súčasťou sveta, ktorý je čoraz globalizovanejší. Okrem toho, a to je podstatné, poznaním inakosti oveľa lepšie spoznávame sami seba.

Darí sa vám na vaše expedície zaistiť financie?

Celkom áno. Spočiatku sme štartovali s privátnymi zdrojmi. V súčasnosti už disponujeme tiež zdrojmi z financovania slovenskej vedy, akými sú Agentúra pre vedu a výskum (APVV) a Vedecká grantová agentúra (VEGA).

Obe tieto agentúry nás podporujú dlhodobo a podarilo sa nám aktivovať aj obdobné mechanizmy v USA a Guatemale.

Čo z toho, čo ste našli vo Uaxactune, považujete za najzásadnejšie? Čo je vôbec najväčším objavom archeológie v mayskom svete?

Záleží na kritériách, ktoré si postavíte. Pre niekoho sú najväčším objavom nástenné maľby z mesta San Bartolo. Mimochodom, nachádza sa len 35km od Uaxactunu. Sú to jedny z najnádhernejších ukážok mayského výtvarného umenia; dokonca z toho istého (predklasického) obdobia, ktorým sa zaoberáme aj my (zhruba sto rokov pred n.l.).

Pre niekoho iného to môžu byť chronologické sekvencie, ktoré minulý rok objavil Takeshi Inomata. Dal do poriadku chronológiu predklasického obdobia na základe množstva analýz uhlíkov C14. Pre niekoho je to len tabuľka plná čísel, pre vedcov je to fantastický objav.

Pre nás je najväčším objavom asi minuloročný nález jadeitového kráľovského žezla, pokrytého 20 hieroglyfmi. Toto hieroglyfické písmo patrí k úplným začiatkom písma v mayskej oblasti. Jeho rozlúštením sme potvrdili nájdenie jedného z najfascinujúcejších predmetov, ktorý nám tu Mayovia zanechali.

Na to, aby ste sa dostali k miestu, kde Mayovia pochovávali ľudí, potrebujete špeciálny oblek. Nachádzajú sa tam spóry, ktoré môžu človeka zabiť. Neboli tam aj v časoch, keď zosnulých pochovávali?

Pravdepodobne nie. Tieto jaskyne boli kultovými priestormi a boli permanentne navštevované. Mali štukové časti a na nich maľby. Boli to priestory, kde sa permanentne odohrávali rituály.

Dnes ich obývajú kolónie netopierov, ktoré tam zanechávajú trus. Na tomto truse rastú tie huby, ktorých výtrusy sú pre nás smrteľné. V mayských časoch to tak určite nebolo.

Majú mladí a študenti záujem podieľať sa na tomto výskume?

Našim hlavným nástrojom je stretnutie Bratislava Maya Meeting (BMM). Usporadúvame ho každý rok. Tento rok bude 1.- 4. decembra.

Robíme kurzy pre laickú verejnosť, pre študentov Filozofickej fakulty UK, ale aj študentov z iných univerzít, kde majú možnosť zoznámiť sa s mayskou kultúrou. Sú to série prednášok svetových expertov a kurzy hieroglyfického písma, pre úplných začiatočníkov aj pokročilých, každý sa môže prihlásiť.

Keďže sa Bratislava stáva takýmto centrom, vždy sa nájdu minimálne niekoľkí študenti, ktorých to baví viac než ostatných a chcú sa postupne pridať k profesionálom. Študujú čoraz intenzívnejšie a nakoniec  s nami skončia niekde v pralesoch Guatemaly.

Máme tiež Centrum mezoamerických štúdií na Filozofickej fakulte UK, ktoré zastrešuje výskumy a robí množstvo analýz. Potom v rámci religionistiky sa venujeme mayskej kultúre a náboženstvu, čo vždy nájde svoj ohlas, takže z viacerých študentov na religionistike snáď vyrastajú mayológovia.

 

Pozadie

Prof. Mgr. Milan Kováč, PhD. je vedúcim Katedry porovnávacej religionistiky na Filozofickej fakulte UK. Študoval vo Švédsku a Mexiku a prednášal na viacerých univerzitách po celom svete. Od roku 2009 je na čele archeologického výskumu v mayskom meste Uaxactun v Guatemale.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA