Štefan Húšťava: Jadrovú energiu nateraz potrebujeme

Prechod na obnoviteľné zdroje je dobré rozhodnutie, hovorí fyzik Štefan Húšťava. Otázne je, ako pokryť dopyt po elektrickej energii.

Stefan Hustava II
Štefan Húštava prednáša počas Európskej noci výskumníkov, (zdroj: SOVVA)

Rozhovor vznikol počas Európskej noci výskumníkov 2016.

Pomôžem si názvom vašej prednášky na Noci výskumníkov, jadrové elektrárne áno alebo nie?

Je to dilema, na ktorú sa nedá jednoznačne odpovedať áno alebo nie. Zatiaľ je to najmenšie zlo, ktoré existuje. Vzhľadom na to, že potrebujeme energiu a ľudia sa nechcú vzdať svojej pohodlnosti a zabehnutého konzumného spôsobu života. Ak chceme naďalej udržiavať konzumný, energeticky náročný spôsob života, tak do určitej miery áno, jadrové elektrárne zatiaľ sú potrebné, aspoň tie , ktoré sú v prevádzke.

Niektoré krajiny od jadrovej energie úplne upúšťajú. Ide o čisto politické rozhodnutie alebo to má aj nejaké racionálne príčiny?

Netrúfnem si hodnotiť politickú časť tohto rozhodnutia. Myslím si ale, že je to dobré rozhodnutie.

Ide o bezpečnostné obavy. Nech je jadrová elektráreň akokoľvek nová, dokonalá a najmodernejšia, nikto nemôže haváriu úplne vylúčiť.

Zatiaľ je to najmenšie zlo, ktoré existuje.

Napriek tomu, kebyže dnes dôjde k havárii, jej následky budú omnoho menšie ako tie v Černobyle či vo Fukušime. Najmä, ak si uvážime veľmi spoľahlivé a perspektívne jadrové elektrárne IV. generácie, ktoré by mali byť prevádzke medzi rokmi 2020 až 2030.

Je neschopnosť úplne vylúčiť riziká dostatočným základom na to, aby sa uvažovalo o úplnom vypustení jadrovej energie?

V Nemecku a niektorých ďalších krajinách je snaha úplne ju odstaviť a prejsť na obnoviteľné zdroje energie. Považujem to za veľmi rozumné. Otázne je, či to bude postačujúce; či naozaj pokryjú dopyt po energii, keď úplne odstavia všetky jadrové elektrárne. Na toto odpovie až prax. Budú iste snahy znižovať spotreby energie vo všetkých spotrebičoch, ale či to bude stačiť?

Môže to viesť k pozitívnemu vývoju. Budú sa snažiť šetriť a všade minimalizovať spotrebu a zároveň čo najviac vyrábať prostredníctvom obnoviteľných zdrojov.

Posunula sa bezpečnosť jadrových elektrární výrazne od černobyľských čias?

Posunula sa veľmi výrazne. Černobyľský, grafitom moderovaný reaktor bol skutočne starej konštrukcie v porovnaní s dnešnými. Ak by sa dodržali všetky prevádzkové predpisy, problém nemusel nastať. Dá sa povedať, že havária bola spôsobená nezodpovednosťou personálu, teda dominantne prispel ľudský faktor.

Vyriešiť fúziu by bolo ideálne, no stále tam nie sme.

Mení sa výrobný proces, čo sa týka efektivity, spotreby vody a spotreby štiepneho materiálu?

Áno, všetko sa zdokonaľuje. Uvádzajú do chodu elektrárne 3. generácie. Po roku 2020-2030 je v pláne spúšťať elektrárne ďalšej generácie. Tie budú už  naozaj efektívne, s minimálnym množstvom odpadu a takmer nulovým rizikom havárie.

Stefan Hustava

Čo v tejto oblasti riešia výskumníci? Zaujíma ich efektivita alebo už aspoň v teoretickej rovine existuje predstava, čo príde po 4. generácii jadrových elektrární, prípadne ako to bude s jadrovou fúziou?

Istotne, výskumníci paralelne riešia problém s odpadom, efektivitou a vysokou účinnosťou. Vyriešiť fúziu by bolo ideálne. Už v 70. rokoch minulého storočia plánovali, že ju dokončia do konca tisícročia teda,  do roku 2000, no stále tam nie sme.

Čo je pri fúzii hlavným problémom?

Je ním vysoká teplota potrebná pre fúznu reakciu. Teplotu šesť tisíc stupňov je problém udržať. Zatiaľ sa o to snažia pomocou silných magnetických polí. Pre malé výkony experimentálne sa to darí, ale pre výkonné energetické reaktory problém nie je úplne doriešený

Dá sa táto reakcia udržať aspoň zopár minút?

Dá sa to v závislosti od výkonu skôr na pár milisekúnd až minút, áno.

V čom sa líšia jadrové elektrárne, ktoré máme u nás, a tie v západnej Európe?

V podstate v ničom. Všetky elektrárne, ktoré prevádzkujeme u nás, sú porovnateľné aj z hľadiska kvality aj použitej technológie. Významný rozdiel sa dá nájsť len ťažko.

Aj ruské reaktory prevádzkované u nás  sú z hľadiska bezpečnosti veľmi spoľahlivé a rovnako spoľahlivé ako tie v západnej Európe.

Slovensko teda v budúcnosti nebude musieť hľadať alternatívu?

Podobne ako ostatné krajiny v rámci Európskej únie sa aj  Slovensko snaží dosiahnuť podiel 20 % obnoviteľnej energie do roku 2020. Ďalej do budúcnosti si to však nedovolím predpovedať.

Pozadie

Doc. RNDr. Štefan Húšťava, PhD. pôsobí na Fakulte prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA